Nešťastný piatok trinásteho, ktorý sa tento rok zopakoval už druhýkrát, bol dňom, na ktorý sa fanúšikovia súčasného metalu tešili týždne dopredu. Naše hlavné mesto totiž poctil svojou návštevou kanadský hudobník Devin Townsend, jedna z najzaujímavejších a najagilnejších persón na scéne.

V jeho bohatej diskografii sa už neznalí začali strácať a preto koncert, ktorý bol prierezom celej kariéry hudobníka, mal iste pre mnohých aj edukačný rozmer. Ako predskokanov si so sebou priniesol dve fascinujúce kapely, ktorých tvorba nádherne ilustruje žánrovú rozmanitosť tvrdej hudby dneška.

Bleskový úder čierneho jazzu

Nórska kapela Shining je úžasné zjavenie. Založená v roku 1999 začala ako regulérny jazzový kvartet, aby sa po vydaní troch albumov začala na nahrávke Grindstone nenápadne transformovať na kapelu hlučnú a ťažko čitateľnú. CD Blackjazz z roku 2010 je spojením špinavého rock'n'rollu, industriálnych odbočiek a štipky black metalu. Ten do bubienkov návštevníkov piatkového koncertu udrel hneď v úvodnej Madness and the Damage Done, ktorú pätica na čele s Jørgenom Munkebym odpálila bez zdržania pred pol ôsmou.

Sparťanských 25 minút, ktoré mala kapela k dispozícii, jej vystačilo na sled rýchlych sypačiek, ktorými predstavila svoj zvuk, reprezentovaný spomínanou nahrávkou Blackjazz a albumom One One One z roku 2013. Pre autora týchto riadkov boli Nóri absolútnym vrcholom, ktorý bol žiaľ príliš krátky a prišiel príliš skoro.

Párty metal djentovej mládeže

Američania Periphery sú jednou z prvých kapiel, v súvislosti s ktorými sa na scéne začal skloňovať pojem djent. Aj keď absolútnymi priekopníkmi charakteristického zvuku boli zaiste Meshuggah, "osemstrunový žáner", ktorý konkrétne pomenovala až online komunita, Periphery snáď ako prví okorenili melodickým vokálom a vtisli jej pozitívny, takpovediac "párty" tón. Podobnými prostriedkami skrátka v svojej hudbe tvoria odlišnú atmosféru od sústredených Švédov.

V ich diskografii neexistuje lepšia úvodná pieseň, ako Icarus Lives!. Početná základňa fanúšikov tejto kapely v radoch návštevníkov reagovala a bolo to vidieť hneď pri druhej skladbe Make Total Destroy, ktorá klub rozhýbala. Od skladby tretej sa kapela venovala výlučne najnovšiemu dvojalbumu Juggernaut: Alpha / Juggernaut: Omega. Naplno vyťažený vokalista Spencer Sotelo umiestnil každú notu presne tam, kam patrila a hlavný skladateľ a gitarista Misha Mansoor hmatníku diktoval komplikované polyrytmy len akoby mimochodom, bez zbytočných grimás vyjadrujúcich absolútne sústredenie.

Pre nás stojacich pod pódiom to bola číra radosť z pohľadu na mladú, no vyzretú kapelu (vznikli v roku 2005), ktorá svoj biznis ovláda dokonale. Až tak precízne, že medzi štúdiovou nahrávkou a živým prevedením sa rozdiely hľadali ťažko.

Pokojný úsmev miesto humoru

Headliner večera pred zraky stojacich divákov dorazil s miernym meškaním. Dav medzičasom zamestnával mimozemšťan Ziltoid, ktorý nám vo svojej Ziltoid TV dlhými monológmi o zničení Zeme dal jasne najavo, že je čas objednať si pivko. Usmievavý Townsend svoju kapelu uviedol songom Truth zo sólovky Infinity. Doprevádzaný trojicou hudobníkov Young – Van Poederooyen – Waddell si Devin paradoxne vyslúžil odchod niektorých fanúšikov mladej americkej kapely. S vysvietenou gitarou v rukách a úsmevom na tvári odpovedal cinematickou parádou Fallout z albumu Epicloud.

Aby teda bolo jasné, došlo na viaceré skladby, ktoré vznikli pod tromi hlavičkami nesúcimi jeho meno. Jednak teda sólový materiál, hudba Bandu a tiež Projectu. Setlist bol zložený umne a nedovolil, aby koncert stratil na tempe. To bolo poväčšine stredné a osadenstvo skôr statické, ponorené do zvukovej masy, sústredene počúvalo. Jeho hudba napokon nie je tak zbesilá, že by fanúšikovia formovali kotol uprostred klubu. Časy Strapping Young Lad sú už totiž dávno preč. A ak pri uvedení pokojnej piesne Ih-Ah! hovoril, že je lepší, než U2, môžete mať predstavu, kam sa jeho zvuk bude uberať v budúcnosti. Publikum sa zmenilo na hravé deti pri Lucky Animals, kde všetci pri slove "lucky" predviedli potlesk nepočujúcich. Trochu však chýbala fyzická prítomnosť holanďanky Anneke Van Giersbergen, ktorá bola v piesni Addicted! nasamplovaná. Koncert bol zakončený hymnou Kingdom, ktorá je profánnym dev-hitom.

Hudobníkove ďakovné slová medzi piesňami zneli veľmi úprimne a zosumarizoval ich najmä vetou: "Robím hudbu už 25 rokov, ďakujem, že ju počúvate." Nie je tajomstvom, že 42-ročný muzikant si od apríla tohto roka dopraje prestávku. Za posledného dva a pol roka totiž vydal štyri albumy a to je obdivuhodný výkon. Devin Townsend sa už posunul od zbesilých rokov so Strapping Young Lad a aj keď hudba na poslednej nahrávke Z2 obsiahla tvrdé gitary, piesne znejú veľmi "radio-friendly" a ktovie, kam sa tento umelec bude uberať v budúcnosti. Nateraz sa mu patrí poďakovať za skvelý koncert s priateľskou atmosférou a tonou úsmevu.

Setlist koncertu Devina Townsenda v MMC, Bratislava, 13.3.2015:

1. Truth
2. Fallout 
3. Namaste
4. Night
5. Storm
6. Hyperdrive
7. Rejoice
8. Addicted! 
9. March of the Poozers 
10. A New Reign 
11. Lucky Animals 
12. Life
13. Christeen
14. Ih-Ah!
15. Kingdom

Autor: Adrián Kozák
Foto: Pavol Magic

Súvisiaci interpreti: Devin Townsend