Ostrov slobody v srdci Budapešti po roku opäť privítal hudobných nadšencov z vyše 100 krajín sveta. Nadupaný lineup si prišlo za celý týždeň vychutnať viac ako 530-tisíc návštevníkov vrátane vyše dvoch tisíc Slovákov. Organizátori v ročníku s podtitulom Love Revolution (revolúcia lásky) kládli dôraz nielen na vyvážený lineup ale aj na ekológiu.
Otvárací deň festivalu bez problémov vypredal sympaťák Ed Sheeran, ktorého si minulú stredu (7.8.) prišlo pozrieť vyše 95-tisíc návštevníkov. K udalosti takýchto rozmerov bezpochyby patria aj náležité bezpečnostné opatrenia, ktoré sa aj v tomto roku ešte zdokonalili. Overenie totožnosti na vstupe či posilnené skenery na batožinu doplnili tento rok aj policajné psy, ktoré vyňuchali najväčší kontrabant tabletiek v histórii festivalu. Je samozrejmé, že pri tak veľkom počte fanúšikov vždy niečo prekĺzne, no jasné je aj to, že nie všetky bezpečnostné opatrenia sú hneď viditeľné a o to sú účinnejšie.
V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi tak organizátori opäť urobili krok vpred k lepšej bezpečnosti Szigeťanov. Bolo to vidno aj priamo v priestore hlavného pódia, ktoré bolo práve v úvodný festivalový deň špeciálne pripravené na to, že anglický popový fenomén priláka najväčší dav v rámci celého trvania festivalu. Ako prezradili organizátori, oproti rekordnému ročníku 2018 sa tentoraz podarilo v predstihu vypredať iba prvý deň, no očakávalo sa, že k nemu pribudne ešte aj ten záverečný, ktorého hlavnou hviezdou boli americkí rockeri Foo Fighters. Približne polovicu z celkového počtu návštevníkov tvorili domáci s jednodňovou vstupenkou, na "otočku" tiež často chodia na Sziget ľudia z Bratislavy. Aj tento rok tak mnohí prišli len kvôli jednému či dvom vystúpenia, a tak bolo predvídateľné, že aj odchod z areálu bude masám istý čas trvať.
Zdroj: Dávid HankoFoo Fighters na Szigete - viac fotiek z koncertu
One man and one woman show
Krásne letné počasie na úvod festivalu prispelo k dobrej nálade a atmosfére. Asi najvýstižnejším príkladom bol koncert Michaela Kiwanuku, ktorý do tretice konečne na Szigete vystúpil. V rokoch 2013 aj 2014 totiž musel svoje plánované vystúpenia v deň koncertu zrušiť. Možno aj preto dostal tentokrát čas už o 17:45. Oproti nočnému vystúpeniu na Pohode mal tak szigeťácky koncert úplne iný náboj. Maximálne pokojnú a oddychovú atmosféru si vychutnali stovky fanúšikov sediacich na tráve s teplotou nad 30 stupňov v tieni. Síce ten istý setlist, no zážitok diametrálne odlišný. Stále však veľmi kvalitný.
Dramaturgia prvého večera bola celkom zaujímavá. Štandardne si k vystúpeniu speváckych hviezd na hlavnom pódiu veľkých festivalov predstavujeme poriadnu kapelu, vokály ako z cédečka, zvodné tanečnice alebo vizualizácie. No na samotný umelecký zážitok vlastne nič viac ako talent a muzikantskú zručnosť nepotrebujete. O tom presvedčila aj dvojica stredajších headlinerov francúzska speváčka a skladateľka Jain a spomínaná hlavná hviezda festivalu Ed Sheeran. Obaja prišli sami, bez kapely či tanečníkov, iba so svojím talentom a vlastnou charizmou. A úplne to stačilo. Obaja používali systém nahrávania a vrstvenia slučiek (looping system), ktorý však neznamená, že by niečo nešlo naživo. Je to skôr kumšt, vystačiť si aj sám za pomoci dostupnej technológie.
Zdroj: Dávid HankoEd Sheeran - viac fotiek z koncertu
Na to, že má 27-ročná rodáčka z Toulouse na konte iba dva albumy (Zanaka z roku 2015 a minuloročný Souldier), jej úspešná kariéra ju katapultovala až na otvárací ceremoniál majstrovstiev sveta v ženskom futbale alebo teraz ako co-headlinera otváracieho dňa jedného z najväčších festivalov na svete. Jain, vlastným menom Jeanne Louise Galice, sa ako deväťročná z rodného Francúzka presťahovala na blízky východ a neskôr do afrického Konga, kde sa priučila hudobnej tvorbe a hre na arabských perkusiách. Neskôr sa vrátila do Paríža, aby všetky tieto skúsenosti a vplyvy v 22 rokoch pretavila do hudby. Výsledok je neopočúvaný, moderný aj exotický. Také bolo aj jej vystúpenie na Ostrove slobody.
V prvej polovici koncertu šla možno kvôli tréme takpovediac na istotu, všetko sa však zmenilo pri skladbách Flash a Star. To už bolo vidieť, že sa uvoľnila a vystúpenie si spontánne užíva. Pri skladbe Come dokonca nahrávala (a loopovala) hlasy fanúšikov. Jeden však bol tak falošný, že vôbec nezapadol do hudby a nakoniec z toho vznikla milá a vtipná situácia. Nechýbali ani obľúbené piesne Oh Man či Makeba. Speváčka si vystačila sama s nahratými slučkami, i keď miestami jej hlas zanikal v basových linkách jej tanečnej hudby. Celkovo však tisícky ľudí pod obrovským pódiom bez problémov zabavila.
Produkcia Eda Sheerana však už bola iný level. Aj keď tiež prišiel sám, jeho zvukári urobili dobrú prácu a zážitok podporili aj vymakané vizualizácie. Spevák hneď v úvode koncertu predstavil svoj spôsob hrania (cez slučky), pričom divákov ubezpečil, že je absolútne všetko naživo. Stačilo sa iba pozerať a všetci rýchlo pochopili, že Edov talent vytvoriť skladbu na počkanie, a navyše v kombinácii s jeho hlasom a charizmou, je preňho niečo úplne jednoduché, ale zároveň výnimočné. Pesničkársky talent predviedol hneď v prvej skladbe Castle on the Hill, kde svojou energiou na seba strhol pozornosť publika bez väčšej námahy. Zároveň je táto skladba skvelým príkladom talentu muzikanta vyrozprávať príbeh, ktorý má nielen v hlase ale rovno v DNA.
Zaujímavé bolo, že strhujúcim vystúpením vyvolával zimomriavky aj pri menej známych skladbách ako Bloodstream alebo You Need Me, I Don't Need You. Spontánna práca s publikom a spoločný spev aj pri pomalších skladbách ako Perfect alebo I See Fire vyzneli veľmi samozrejme a nenútene. Najväčšie pecky ako Shape Of You alebo Galway Girl zanechali najviac energie a silných zážitkov. Ed Sheeran je skutočný talent, ktorého je radosť sledovať v akcii a aj na Szigete ukázal prečo patrí k svetovej špičke.
Výnimočné zážitky nielen vďaka hudbe
Množstvo pódií, veľa zaujímavých aktivít a sprievodného programu, ale iba jeden čas na to všetko. Preto ani v tomto článku nebolo možné zachytiť každý koncert. Vo štvrtok sme napríklad namiesto The 1975 na hlavnej scéne, ktorí mali na Pohode rovnaký setlist, dali prednosť stanu A38, kde vystúpila menej známa americká kapela Welshly Arms. Partička z Clevelandu, na čele s charizmatickým spevákom Samom Getzom, sa v Maďarsku predstavila prvýkrát. Jej tvorba sa pohybuje niekde medzi indie rockom, blues rockom a soulom, hlavnou devízou skupiny je však hlas spomínaného lídra, vďaka ktorému bol príjemným zážitkom celý koncert, nielen dva najznámejšie hity Legendary a Sanctuary.
V závere koncertu sa už v priestore pred A38 začali sústreďovať fanúšikovia francúzskeho zoskupenia Les Commandos Percu. Tí svojím open-air predstavením priniesli doslova energiu v pohybe. Formácia už viac ako 20 rokov vytvára svoj vlastný jedinečný jazyk, ktorý hovorí naprieč kultúrami a žánrami. So svojou inovatívnou vizuálnou šou, bubeníckym umením a špeciálnymi pyrotechnickými efektmi precestovali Francúzi celý svet a jedinečný zážitok ponúkli aj každú noc o 23:00 všetkým Szigeťanom.
Základným zdrojom iskier medzi hudbou a ohňostrojom vo vystúpení bol pohyb (úder): pyro-hudobníci začínali najprv v dave medzi fanúšikmi, neskôr na presunuli na pódium, kde v priestore pripomínajúcom horský štít osvietili oblohu svojimi rytmami. Hrou na perkusie za sprievodu svetelných efektov naladili publikom do správnej nálady. Rytmy sa časom hypnoticky stupňovali, až sa dostali pod kožu. Vo finále každého vizuálneho bloku pridali aj silné a početné pyrotechnické efekty. Spolu tak vytvorili dychberúcu šou.
Štvrtková noc patrila v Aréna stane projektu Elrow. Tento koncept z Barcelony je snom každého párty človeka. Predstavte si svoj najdivokejší fantasy svet a vynásobte ho tisícom, aby ste pochopili iba zlomok toho, čo sa v tom stane dialo. Popis skutočne sedí, stačilo len pár chvíľ na to, aby o tom človek nepochyboval. Táto párty sa konala na miestach ako Dubai, New York, Madrid, Barcelona a samozrejme na Ibize, okrem toho bola tiež spestrením festivalov ako Glastonbury a Tomorrowland. A po druhýkrát mohli túto šou zažiť aj ľudia na Szigete.
Témou vystúpenia bol čínsky nový rok a bolo to skutočne bláznivé. Dekoráciami prešpikovaný stan, svetelné efekty a konfety všade, kde oko dovidelo. My sme v rámci programu Elrow zastihli za mixom legendu house music, vynikajúceho dídžeja a producenta Dennisa Ferrera. Jeho meno je skutočný pojem a svojej povesti nezostal nič dlžný ani na Ostrove slobody. Spojenie jeho hudby so surreálnosťou celej šou bolo skutočným zážitkom.
Niečo podobné sa podarilo vytvoriť aj vo veľkom na hlavnej scéne počas vystúpenia Martina Garixxa. Ten už svoje kvality ako headliner Szigetu ukázal v roku 2015, takže to bola v podaní organizátorov stávka na istotu. Koncept megapárty pod holým nebom podporený svietiacimi tyčami a špeciálnymi pyrotechnickými a ohňovými efektami je presne to, čo urobí aj z bežnej "diskotéky" neobyčajný zážitok. V tomto prípade išlo o zábavu pre široké masy, ale aj napriek tomu to človeka bavilo ako celok. Elektronická tanečná hudba je u mladej generácie návštevníkov Szigetu veľmi obľúbená, preto jej určite miesto na hlavnom pódiu patrí a potvrdilo sa to aj tentoraz.
Komu nesadli masovky, mohol si pokojne vybrať jednu z ostatných menších duší Szigetu, kde sa často skrývali skutočné hudobné poklady, alebo len možno menej ľudí a s tým spojená väčšia intimita vystúpení. Jedným z veľmi obľúbených miest je každoročne aj Jazz stage (tento rok s podtitulom "House of Hungarian music, classical opera and jazz"). Aj tam sa diali riadne prekvapenia. Asi najväčším bolo vystúpenie domácich Suncity Brass. Bežne to tam vyzeralo, že si pred koncertom Szigeťan našiel svoj sedací vak a v ňom počas vystúpenia sedel či ležal. No hneď ako prišla táto formácia, vyzvala návštevníkov, aby vstali a bavili sa s ňou na originálne dychové coververzie známych hitov. Zafungovalo to skvele a bavili sa všetci prítomní.
Keďže sme s fotografom obaja zmeškali vystúpenie Mura Masa na Pohode, tak sme si na Szigete dali reparát. Škoda len, že jeho šou organizátori naplánovali na príliš skorú hodinu ešte za svetla a že nebol v stane, tam by jeho elektronika vynikla viac. Energiu rozprúdili najmä jeho vokalistky, ktoré spievali skoro všetky skladby. Pri jednej sa to však naozaj nehodilo - hitovke Love$ick by viac svedčil mužský vokál (pôvodne v nej rapuje A$AP Rocky). Samotný len 23-ročný producent a hudobník Mura Masa, vlastným menom Alexander Crossan, pôsobil na pódiu dosť introvertným dojmom, keď za 20 minút dvakrát poznamenal, že je horúco. Hudobnú produkciu má však vyšperkovanú veľmi precízne. Jeho vystúpenie prilákalo skôr mladšiu generáciu a myslím, že o ňom ešte určite budeme počuť.
Austrálska skupina Parcels, momentálne pôsobiaca v Berlíne, vznikla iba v roku 2014, no znie akoby ani nebola z tohto storočia. Hudobníci totiž na pódiu pôsobia akoby ste s nimi cestovali v čase. A nie je to iba oblečením alebo pohybmi, celková atmosféra ich koncertu je unikátna. Ich zvuk je ukotvený niekde v 70. rokoch, v ktorom spájajú starý a nový sound. Chytľavá zmes elektropopu a disco soulu trochu pripomína Jungle, ktorých sme na Szigete videli tiež, celkovo by som ich tvorbu opísal ako nestarnúce disco pre gurmánov. Na konte majú dve EP Clockscared (2015) a Hideout (2017), po ktorých minulý rok vydali debutový eponymný album. Singel Overnight im dokonca produkovalo slávne frrancúzske duo Daft Punk. Ich vystúpenie bolo veľmi príjemným relaxom a celý stan A38 ovládli pozitívnou energiou. Parcels by sa určite hodili aj k nám na Pohodu či Grape.
Úžasná Florence a premiéra Celeste Buckingham
Pestrosť programu bola tento rok vyvážená tak detailne, že skutočne každý si už len na hlavnom stage počas siedmich dní mohol prísť na svoje. Kým víkend patril okrem iných aj veľkým menám súčasného rapu, ktorými sú Macklemore a Post Malone, v pondelok bola hlavnou hviezdou éterická Florence Welch a jej kapela The Machine. Sympatická 32-ročná diva má charizmy na rozdávanie. Z jej prejavu sálala úprimnosť a aj keď niektoré slová vyznievali až prisladko, jednoducho jej to človek uveril.
A keď rovnako ako na Colours of Ostrava vyzvala ľudí v dave, aby odložil telefóny a užívali si koncert, fanúšikovia ju skoro na slovo poslúchli. Florence sa na Ostrov slobody vrátila štyri roky po premiérovom vystúpení, o ktorom sa hovorí ako o jednom z najlepších v celej histórii festivalu. A nesklamala ani tento rok. Energický prejav, výborná hlasová kondícia, ale aj kilometre nabehané naboso po pódiu dávali jasne najavo, že Szigeťanov čaká ďalšie silné vystúpenie. Miestami to až vyzeralo, že sa nad pódiom vznáša. Zazneli všetky zásadné hity ako You've Got the Love, Dog Days Are Over, Cosmic Love a samozrejme mnoho ďalších. Po Edovi Sheeranovi to bol ďalší výnimočný moment festivalu.
Aj Slovensko malo na Szigete svoje zastúpenie. Dokonca dvojnásobné, len škoda, že dídžej Denes Toth z Košíc, ktorý vystúpil v pondelok napoludnie v Colosseu, bol označený ako zástupca Maďarska. Celeste Buckingham s jej sprievodnou kapelou King Shaolin však boli označení správne, a dokonca dostali v pondelok najlepší čas na Europe stage o 23:00 hneď po koncerte Florence + The Machine. Aj vďaka tomu sa na ich koncerte stretlo veľa Slovákov, ktorí prišli na otočku kvôli britskej hviezde. Plocha pred pódiom bola plná a sedelo sa aj na tráve, takže účasť sa pokojne mohla pohybovať aj cez tisíc návštevníkov.
Celeste predstavila niekoľko skladieb z ostatného albumu Bare (2017) ako Paradise, Go Away či Addict, no nechýbali ani staršie známe skladby ako I'm Not Sorry, Never Be You a samozrejme Run Run Run. Ako nám po koncerte prezradila, na koncert sa veľmi tešila a trénovala s kapelou celé dva týždne, aby všetko vyšlo výborne, a tak veru aj bolo. Milo ju prekvapil najmä nečakaný prídavok, ktorý si fanúšikovia vyžiadali. Na Szigete už bola o deň skôr, keďže ju zlákal Post Malone a jeho večerný koncert. Stihla si tiež pozrieť Budapešť, najmä sa však šetrila na svoje vystúpenie. Prezradila tiež, že na festivaly veľmi ako divák nechodí, Sziget bol jej premiérou. Tento mesiac ju ešte čaká špeciálny koncert so všehovoriacim názvom Bondovky v Opere, kde sa predstaví so symfonickým orchestrom opery SND a Martinom Madejom.
Perfektný záver v znamení Foo Fighters
Vrcholom festivalového programu bolo v utorok (13.8.) doslova elektrizujúce vystúpenie Foo Fighters. Práve vďaka tejto rockovej legende sa na Ostrov slobody opäť prišlo pozrieť množstvo jednodňových návštevníkov. Dokonca aj počasie prialo koncertu, pretože počas takmer dva a polhodinovej šou nepadla ani kvapka, hoci v záverečných dňoch festivalu počasie nebolo ideálne. Líder kapely Dave Grohl sľúbil fanúšikom, že s kapelou zahrajú každý jeden svoj hit a aj tak bolo. Je naozaj obdivuhodné, s akým vysokým nasadením dokáže tento čerstvý päťdesiatnik odohrať a odspievať celý koncert, najmä keď ide o viac než dvakrát dlhšiu šou, než má väčšina ostatných účinkujúcich.
Dostať sa do davu pred pódiom nebolo vôbec jednoduché. Bežne totiž tisícky ľudí zostávajú pod pódiom už po vystúpení predchádzajúcej kapely a pokojne si na dobrom mieste počkajú aj niekoľko hodín. Okrem samotného výkonu kapely bol najzaujímavším elementom tohto koncertu "bezpečný moshpit". Ocitnúť sa v ňom bolo veľmi jednoduché, vytvoril sa spontánne. Potešujúcim faktom však bola ohľaduplnosť zúčastnených. Najprv, keď mi spadla bunda na zem a začal som ju hľadať, tak ma okamžite obkolesili, aby sa mi nič nestalo. Niečo také som ešte nevidel.
Neskôr sa o pár metrov ďalej udial asi najsilnejší príbeh tohto ročníka festivalu. Zrazu sa v strede davu a aj samotného moshpitu zjavil vozíčkar (tí mali v hľadisku pripravené špeciálne plošiny). Účastníci moshpitu ho obkolesili, aby sa mu nič nestalo a nechali ho tancovať. Vidieť tú radosť z hudby v jeho očiach bolo neskutočné. O pár sekúnd však už bol na rukách fanúšikov z moshpitu a vtedy si ho všimol aj Dave Grohl, ktorý mu najprv venoval pesničku. Už len vidieť chalana na vozíku v rukách fanúšikov bol mrazivý zážitok. Neskôr ho však kapela vzala aj na pódium a Grohl mu v závere dovolil rozbiť jeho gitaru. Zážitok na celý život. Samozrejme aj zo skladieb a energie, ktorá sa nedá s ničím porovnávať.
Záverečná festivalová noc ešte priniesla skvelé vystúpenia aj na menších scénach. Po 23:00 súperili o pozornosť "cirkusové" scény Cirque du Sziget a Magic Mirror. Navštívili sme obe a v tomto prípade prevedenie akrobatických čísel, humor aj celková atmosféra jednoznačne zvíťazila v Magic Mirror, konkrétne v kabaretnom vystúpení partie z Austrálie - Briefs.
Predstavenie s názvom The Second Coming bolo plné humoru, tolerancie a hlavne hlavnej myšlienky Szigetu - revolúcie lásky. Interaktivita medzi účinkujúcimi a návštevníkmi bola nečakaná až elektrizujúca. Každé číslo malo v sebe dávku nadhľadu, ale aj akrobatickej zručnosti, ktorá veľakrát prekonala aj niektoré vystúpenia v cirkusovom stane. Zaujímavosťou je, že rovnaká scéna Magic Mirror sa objavila aj na tohtoročnej Pohode, i keď s úplne inou dramaturgiou. Kiež by sa podobný program dostal aj na Slovensko.
Párty stan Aréna si tiež nechal svoje esá na poslednú noc. Konkrétne išlo o dvojicu Sigala a Jax Jones (hrali po sebe), ktorí v súčasnosti produkujú jeden hit za druhým. Síce veľký rozdiel v tom, aké tracky hrali, nebol, prvý menovaný mal predsa len o čosi navrch, najmä tým, že si zobral na pomoc hypemana. Veľkokapacitný stan bol vítaným miestom počas prehánok, no zaujal najmä kvalitným zvukom a svetelným parkom. V kombinácii s kvalitným dídžejom to bola ideálna príležitosť ako stráviť daždivú noc a rozlúčiť sa tancom s Ostrovom slobody. Sigala aj Jax Jones hrali prevažne známe hity z "diskoték", no miešali k nim svoje remixy, čo zase osviežilo celkovú atmosféru. S vystreľovacími konfetami, pyrotechnickými efektami a svetelným parkom bolo o kvalitnú párty na záver festivalu postarané.
Veľkou témou na festivalovej scéne je dopad masových hudobných podujatí na životné prostredie. Vyše jeden a pól milióna vratných pohárov v obehu sa na čistote v areáli prejavilo iba čiastočne. Opäť by sa totiž zišli plastové vrecia na odpad, ktoré kedysi každý viacdňový návštevník dostal pri vstupe, no tento rok chýbali. Budúci ročník sa uskutoční od 5. do 11. augusta 2020 a už teraz je jasné, že bude iný. Organizátori totiž plánujú veľkú rekonštrukciu festivalového areálu z pohľadu rozmiestnenia pódií a atrakcií. V poradí dvadsiatysiedmy Sziget možno jednoznačne hodnotiť ako úspešný, či už vďaka vyváženému lineupu alebo samotnému hladkému priebehu. Ostrov slobody skrátka nezostal nič dlžný svojmu názvu ani hodnotám, ktoré snáď aj v ďalších ročníkoch bude úspešne napĺňať.
Zdroj: Dávid Hanko"Lietajúca" Florence Welch na Szigete
Zdroj: Dávid HankoPozrite si celý fotoreport
Autor: Martin Laškovský
Foto: Dávid Hanko
Video: Martin Laškovský
