Lepším dátumom pre koncert Marilyna Mansona ako piatok trinásteho by bol asi už len Halloween. Fanúšikom v rakúskej metropole sa predstavil v rámci turné s názvom The Hell Not Hallelujah, no viac než pekelnou šou potešil hudobne kvalitným vystúpením. Po rozpačitejších koncertoch v Brne a Bratislave v roku 2009 sme ho tak mohli opäť zažiť vo výbornej forme.

Neprešlo ani desať mesiacov od vydania albumu The Pale Emperor, v recenzii ktorého sme vyslovili predpoklad, že v rámci svetového turné zavíta tento majster shock rocku aj do našich končín. Na radosť jeho stále veľkej rodiny fanúšikov sa tak minulý týždeň stalo. Pre európsku časť turné si Marilyn Manson vybral pôvodne 14 zastávok v o niečo menších koncertných sálach, ako sme boli u neho teraz zvyknutí (ich priestory pojmú od dvoch do štyroch tisíc návštevníkov). Vo Viedni bola dejiskom jeho vystúpenia koncertná sála Gasometer s kapacitou tri a pol tisíc ľudí.

Prestavaný objekt bývalého zásobníka plynu je skvelou a nápaditou ukážkou polyfunkčného využitia bývalej priemyselnej stavby. Nechcem sa opakovať vyjadrovaním obdivu k úrovni koncertných zariadení u našich západných susedov, ale viacero bufetov, šatne, dostatok sociálnych zariadení či priestory pre fajčiarov sú samozrejmosťou, o akej u nás môžeme len snívať (nehovoriac o mestskej hromadnej doprave zahrnutej v cene vstupenky).

Hudobne príbuzná predkapela

Avizovaným predskokanom bola americká kapela New Years Day, ktorá je svojou zmesou gotického rocku, post-punku a alternatívneho metalu blízkym hudobným príbuzným hlavnej hviezdy. Skupine, ktorá svoje vystúpenie začala s polhodinovým meškaním (aj týmto sa priblížila manierom hlavnej hviezdy večera), dominovala energická speváčka Ashley Costello, neprehliadnuteľná aj svojím oranžovo-čiernym účesom. Je naozajstnou tvárou skupiny už aj preto, že je jej jedinou členkou takmer od jej vzniku, ostatní členovia skupiny sa počas asi 10-ročnej histórie menili ako na bežiacom páse. Myslím, že organizátori vybrali predskupinu dobre, približne 40-minútové vystúpenie nebolo len kulisou, či povinnou jazdou - spev i hudba šli naplno a vynikajúco tak nabudili publikum na "peklo", ktoré malo prísť potom.

Škoda len, že dobre nabudené publikum po skončení predkapely v dôsledku vyše hodinového čakania na niekdajšieho majstra hrôzy postupne chladlo. Ešteže v okolitých bufetoch bolo dostatok dobrého piva. Nálada postupne hustla a netrpezlivosť publika naberala na intenzite, keď ani po vyvolávaní mena toho, kto bol na rade, nič nenaznačovalo, že už to vypukne. Stačilo, že sa na scéne objavil technik, ktorý skúšal mikrofón alebo brnkol do strún gitary, a publikum doslova šalelo. Nakoniec sa však dočkalo, keď sa pár minút po desiatej vypredaná hala ponorila do tmy.

Dlhé čakanie a pauzy medzi skladbami

Po matnom nasvietení pódia sa konečne začalo niečo diať, keď sa zo záznamu ozvala najprv skladba Satan Is Real od americkej country dvojice The Louvin Brothers (inak označovaných tiež za otcov žánru close harmony) a hneď po nej The Devil Is a Lie rapera Ricka Rossa. Sledujúc reakcie publika asi málokto pochopil, čo tým chcel Manson povedať. Takto vybraný úvod zrejme súvisí s ústrednou témou šou, za ktorú spevák označil stret dvoch stránok života na americkom juhu – "evanjelickej horlivosti miestnych cirkví a voodoo z močiarov v Louisiane". Po tejto predohre sa nakoniec v tmavom červenom svetle za prvých tónov skladby Deep Six z novinky The Pale Emperor objavila silueta postavy, o identite ktorej nikto nepochyboval. Takýto dynamický štart zjavne nalial čerstvú krv do žíl čakaním unudených divákov, ktorí okamžite hľadisko premenili na les rúk a svoje hlasivky pripojili k Mansonovi oblečenému v dlhom čiernom kabáte.

Po prvej skladbe sa javisko ponorilo opäť do tmy a chvíľu trvalo, kým sa ozvali tóny ďalšej piesne, ktorou bola Disposable Teens z roku 2000. Pre zaujímavosť, hudobný magazín Kerrang! ju zaradil na 73. miesto v rámci rebríčka TOP 100 rockových singlov všetkých čias. Inak, scenár s dlhšou pauzou medzi skladbami, ktorý sa opakoval počas celého koncertu, nie je pre tých, ktorí poznajú Mansonove živé vystúpenia, žiadnym prekvapením. Takto každá skladba získava podobu akéhosi uzavretého samostatného diela s osobitosťami, pokiaľ ide o spevákovo oblečenie, make-up, rekvizity alebo osvetlenie, či obraz na stene za pódiom. Pri skladbe No Reflection (album Born Villain) použil napríklad mikrofón v tvare kuchynského noža a jednu zo svojich najznámejších coververzií Sweet Dreams (Are Made of This) odspieval na akýchsi chodúľoch opierajúc sa o vysoké barle.

Viac hudby, menej divadla

Nesmieme zabudnúť na Mansonových hudobníkov. Na tomto turné ho od začiatku sprevádzajú jeho najvernejší spoluhráč, autor mnohých Mansonových piesní a basgitarista Twiggy Ramirez, ktorý to s ním ťahá od roku 1993 (s prestávkou medzi rokmi 2002 – 2007), bubeník Gil Sharone a gitarista Paul Wiley. Všetci hrali tak, ako keď ozubené kolieska do seba zapadnú a hladko sa otáčajú. Pritom však nechali priestor naplno vyniknúť Mansonovi ako hrdinovi večera. Ten si to náležite užíval, aj keď sa tváril, že mu je všetko jedno, a díval sa okolo seba pohľadom plným pohŕdania. Na moje prekvapenie, aj keď s publikom (ako zvyčajne) verbálne komunikoval len málo, nemal problém si sadnúť alebo dokonca ľahnúť pred divákov stojacich pod pódium a nechať sa dotýkať ako predmet nejakého kultu.

Celkovo však možno povedať, že v porovnaní s predchádzajúcim turné Hey Cruel World... v roku 2012 sa zdá byť jeho koncertná šou menej výstredná a teatrálna. Samozrejme, niektoré povinné cvičenia nesmeli chýbať - náznaky autoerotiky, atakovanie bicej súpravy, zhadzovanie stojana na mikrofón, pivová sprcha pre divákov alebo pálenie biblie na nadrozmernej kazateľnici počas skladby Antichrist Superstar. Ak to však porovnám napríklad s bratislavským koncertom v roku 2009, bolo výstredností naozaj menej. Nekonalo sa hádzanie plných plastových fliaš do publika, ani záchrana "kolabujúceho" Mansona pomocou kyslíkovej bomby, a už vôbec nie predčasné ukončenie koncertu, ako sa to stalo v spomínam roku v Brne.

Manson so starými maniermi

Jednoducho, bol to síce Marilyn Manson, stále s mŕtvolným lookom, ale už menej nahnevaný a o niečo pokojnejší, tak, ako to odráža aj jeho posledný album. Tu však musím sklamane konštatovať, že predstaviť dve skladby z najnovšieho albumu, ktorému je aktuálne turné venované, je brutálne málo. Okrem Deep Six zaznel z noviniek už len song Cupid Carries a Gun. Chýbali také pecky ako Killing Strangers, Third Day of a Seven Day Binge alebo The Mefistopheles of Los Angeles. Moje sklamanie je o to väčšie, že na iných miestach koncertných zastávok tohtoročného turné tieto piesne zazneli a tým pádom bol aj viedenský setlist kratší.

Aj "rozlúčka" s divákmi niesla všetky atribúty Mansonových starých spôsobov. Poslednou skladbou, ktorá na koncerte zaznela, bola Coma White z albumu Mechanical Animals, ku ktorej bol v roku 1999 natočený značne kontroverzný videoklip, svojho času jeden z najžiadanejších na MTV. Mansonov stojan na mikrofón bol obalený ľaliami namočenými v červenej farbe a počas prezentácie piesne bol použitý efekt padajúceho snehu. Ako skladba dohrala, zhasli svetlá a nastalo dlhšie ticho. Publikum očakávalo, že je to len pauza a o chvíľu príde ďalšia skladba, no tej sa už nedočkalo. O pár minút sa svetlá v hale rozsvietili a technici začali odnášať aparatúru z pódia, čo znamenalo definitívny koniec koncertu. Na tvárach divákov sa ešte chvíľu zračilo prekvapenie a mnohí nechceli uveriť, že je to bodka... Nuž, aj to je Marilyn Manson, publiku vo Viedni muselo stačiť 80 minút a bez toho, aby zazneli niektoré očakávané skladby. 

Napriek tomu myslím, že tak ako ja, aj ostatní návštevníci koncertu neodchádzali nespokojní. Videli koncert svojho idola, možno už nie hrôzostrašného, ale stále trochu takého, akého si pamätáme z minulosti - tváriaceho sa nezúčastnene a arogantne, hoci len mierne šokujúceho (súčasné blackmetalové kapely sú už tomto smere oveľa ďalej), a čo je asi najdôležitejšie, v dobrej forme. Tak, ako na poslednom albume potvrdzuje, že vie nielen kvíliť a chrčať, ale aj spievať. Ukázal, že je jednoducho ikona, hoci už trochu bledšia a viac človečenská.

Chémia medzi ním a jeho fanúšikmi stále funguje, to môžem potvrdiť, keďže už dávno som nešiel z koncertu taký spotený. A tých pár škvŕn sa na inak vydarenom koncerte odpúšťa ľahko. V jeho prípade, aj keď sa tak tvári, nejde o škvrny naozaj krvavé, aké sa vyskytli v ten istý piatok trinásteho na inom koncerte... V dôsledku toho sa Marilyn Manson pridal k viacerým interpretom, ktorí svoj plánovaný koncert v Paríži zrušili. Mal tam vystúpiť dnes.

Setlist koncertu Marilyna Mansona vo Viedni, 13.11.2015:

1. Deep Six
2. Disposable Teens
3. mOBSCENE
4. No Reflection
5. Cupid Carries a Gun
6. Sweet Dreams (Are Made of This)
7. Angel With the Scabbed Wings
8. Tourniquet
9. Irresponsible Hate Anthem (with "My Monkey" intro)
10. The Dope Show
11. Antichrist Superstar
12. The Beautiful People
13. Coma White

Autor: Ivan Straka
Ilustračné foto: Facebook.com/MarilynManson

Súvisiaci interpreti: Marilyn Manson