Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Apokalyptickí Swans zanechali v Košiciach na veky pamätnú spúšť

Apokalyptickí Swans zanechali v Košiciach na veky pamätnú spúšť

17.03.2017 - 13:00 | Marek Danko

Newyorské zoskupenie sa začiatkom mesiaca vybralo na turné, ktoré sa našťastie nášmu územiu nevyhlo. V košickej Tabačke k predstaveniu došlo 15. marca. Išlo sa na doraz, preto neprekvapilo vyšťavenie na oboch stranách. U mnohých však pocit únavy sprevádzala obrovská radosť a vedomie toho, že celoživotný sen sa konečne naplnil.


Ešte pred samotným vystúpením sa na pódiu ukázala všestranná poetka Little Annie. Jej koncert mal byť akousi protiváhou k veciam nasledujúcim a svoj účel určite splnil. Pokojné splývanie s hudbou napokon tvorilo aj obsahovú časť pomyselného intra Swans, no divákovi stačilo vidieť video s poskakujúcimi štupľami do uší pri zvukovej skúške, zverejnené Tabačkou, či letmý pohľad na aparatúru, aby usúdil, že proroctvá i neblahé zvesti o hlučnosti kapely sa naplnia do poslednej bodky. 

Ak nejde o život, ide iba o sluch

Mnohí (vrátane autora článku) mali možnosť zistiť, že akákoľvek príprava na koncert Swans je nedostatočná. Je obdivuhodné, že šesťčlenná formácia zvláda takýto namáhavý maratón odohrať takmer večer čo večer. Zvukári to ľuďom našťastie uľahčili báječne - čistý, dynamický zvuk dal rovnomerne vyniknúť každému nástroju a počúvanie by bolo pri nižšej hlasitosti rajskou hudbou.

Michael Gira (gitara, spev) to však zbožňuje takto - párkrát zvukárom dokonca prstom avizoval, aby to dali ešte vyššie - a k žiadnym kompromisom sa nezníži. Buď to akceptuješ alebo opusť miestnosť, iné východisko nie je. Viacerí diváci preto pendlovali von a dnu a bolo naozaj poučné sledovať, akú úľavu pri východe pociťujú.


Na prvý pohľad sa zdá, že spolok tvoria hlukoví diletanti, no pravdou je, že masívne hradby zvuku produkuje vyškolená extratrieda. Gira nenecháva experimentátorov svojvoľne brúsiť nástroje, všetko do seba musí na milimeter zapadať. Ide o lekciu z harmónie v riadenom chaose, prekvapivo však došlo aj na náznaky melódií. Tie sa v prevažne rytmickej hudbe strácali, ale pozornému uchu nemohlo ujsť pár zapamätateľných liniek, pri ktorých si bolo možné s trochou fantázie pohmkávať alebo sa kostrbato vlniť. Občasnú akceleráciu skladieb zväčša nečakane ohlásila extrémne vírivá krútňava úderov na bicie, no jasnú prevahu malo stredne valivé tempo, kde si bolo možné vychutnať oveľa viac detailov.  

A veru bolo na čom stavať. Labute majú aktuálny setlist po dvoch týždňoch na cestách už vypilovaný a vedia, že zbytočné pridávania a obmeny by len znižovali maximálny efekt minima skladieb. Od reunionu v roku 2010 vydali štyri platne, pričom posledné tri sú postavené na rovnakom koncepte. Dvojhodinové dvojalbumy s dvoj až štvornásobnými dĺžkami bežných skladieb zrejme hovoria za všetko. Nahralo ich päť stálych členov - Giru sprevádzajú gitarista Norman Westberg, lap steel gitarista Christoph Hahn, basový gitarista Christopher Pravdica a bubeník Phil Puleo - ku ktorým sa v roku 2016 pridal klávesista Paul Wallfisch, zaujímavo vytvárajúci kontrast k neľútostnej gitarovej mašinérii.

Michael Gira, Swans v Košiciach, 15.3.2017Michael Gira je jediným stálym členom a mozgom skupiny - viac fotografií

Zažiť Swans a pokojne zomrieť?

Pritom trojka gitaristov vykazuje nemenej ortodoxný prístup k hraniu. Žiadne technické parády či shred preteky sa nekonajú, pomalé drvenie geniálne pracuje v prospech celku. Girov nástroj pripomína dirigentskú paličku, oháňajúcou sa presne na tú stranu, odkiaľ očakáva podporu k ďalšiemu nemilosrdnému sonickému náletu. Poslucháč sa ocitá v napätí, so spoteným chrbtom striehne na každý moment, aby sa vedel prípadnému projektilu vyhnúť. Čím ďalej, tým viac je však efekt opačný - vzrušenie je silnejšie než strach a nad horúcim potom víťazia zimomriavky. Opojenie z hudby núti vydržať a bojovať. Až prichádza (pre niektorých priam vytúžený) koniec, iba v podvedomí ešte drieme túžba po nových a nových labutích (pa)zvukoch.

Až takýto hypnotizujúci účinok má prevažne inštrumentálna, nekonečne "free" rocková tvorba, obohatená množstvom iných prvkov, idúcich až ku koreňom hudby. Zrejme nie náhodou sa tu praveko primitívne bubnovanie prelieva do apokalyptickej moderny, resp. niečoho, čo dobre odzrkadľuje koniec 20. a začiatok 21. storočia. Veľkú rolu pri mámení zmyslov hrá Girov minimalistický prednes. Raz pripomína nezmyselné zariekanie, inokedy je až šokujúco strohý a adresný. Dodal už tak dosť naliehavej hudbe (klávesové nástroje vedia rozpáliť vášne) ešte silnejšiu výpovednú hodnotu a široký ľudský rozmer, ktorý si fanúšikovia vysoko cenia.  

Objavovať zákutia ťažko skúšaného, nekonečnými obavami zmietaného podvedomia v sprievode Swans sa vyplatí. Gira a spol. zamávajú psychikou človeka a robia to tak ako zrejme nikto iný. Život po ich koncerte už skrátka nemôže byť rovnaký ako život pred ním. Intenzita zážitku je priamoúmerne vysoká intenzite zvuku. Výsledkom je úplná duševná očista, ochota podriadiť sa búriacim živlom a eufória z prekonania samého seba. Zažiť Swans a pokojne umrieť? Už chápem, prečo ani zďaleka nejde o prehnané tvrdenie.

Setlist koncertu Swans v Košiciach:
(15.3.2017, Tabačka Kulturfabrik)

1. The Knot
2. Screen Shot
3. Cloud of Unknowing
4. The Man Who Refused to Be Unhappy
5. The Glowing Man


Autor: Marek Danko
Foto: Vitaliy Mariash


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti