Anglická kapela v stredu odohrala svoj prvý slovenský koncert v klubovom prostredí. Uzavretý priestor atmosfére melancholických piesní prospel, návštevníci odchádzali nadšení.

Večer otvorilo vystúpenie projektu Panáčik, ktorý spája víziu Tomáša Moravanského a jeho spolupracovníkov z rôznych oblastí umenia. Mladý Trenčan zaujal už svojím koncertom na festivale Pohoda, jeho kombinácia performance a divadelnej deklamácie piesní však nie je pre každého.

V postupne zapĺňajúcom sa Klube Za Zrkadlom vyvolal skôr akúsi rozpačitú fascináciu. A kým zmes elektroniky a industriálu s prekvapivými popovými a ľudovými momentmi sú na míle vzdialené zvyčajnej bezpohlavnosti predskokanov, rozdiel medzi náladami dvoch vystupujúcich bol možno až príliš veľký. Panáčik však so svojim divadelným cítením rozhodne nenudí a poteší nekompromisnou vervou, ktorou žije svoje experimenty. Otvorenému návštevníkovi koncertu tak mohla prekážať len dĺžka vystúpenia, ktorá by pri tomto druhu produkcie uspokojila aj pri polovičnom čase.  

Zmeny v prítmí

Po temnom performance sa pokračovalo tak trochu inou čiernou. Speváčka Esben and the Witch Rachel Davies nám v rozhovore síce opisovala ich súčasnú produkciu ako ľahšiu a menej temnú, v Zrkadláči však prevládla charakteristická melancholická nálada zoskupenia. Temno Esben and the Witch však nie je o depresii, ale skôr o prítmí, v ktorom môže byť človek trochu sám a trochu s inými, rozplývajúci sa v hluku. Je to tma, v ktorej je priestor na sebareflexiu, na odovzdanie sa pocitom vložených do piesní touto premýšľavou kapelou.  

Počas turné k aktuálnemu albumu Wash The Sins Not Only The Face kapela prešla výraznou zmenou – okrem elektronických podkladov začala využívať aj živé bicie. A hoci pri koncerte chvíľkami ešte bolo cítiť neistotu Daniela Copemana v novej úlohe, bicie dodali koncertu podstatnú dávku tej správnej energie. Tá sršala aj zo speváčky Rachel, ktorá si návštevníkov koncertu svojou trojkombináciou nežného hlasu, dunivej basy a občasnej gitary celkom podmanila. Na prvý pohľad drobná anglická dievčinka sa na pódiu premieňa na mocný katalyzátor a čaruje s náladou publika. Tretí člen, Thomas Fisher, nemenil nástroj a na pódiu bol prítomný pokojne až stoicky, no bez jeho gitarového vedenia by Esben nemal svoju čarovnú Witch.

Esben and the Witch, Bratislava, 15.5.2013 Zdroj: Stanislava KarellováEsben and the Witch v Bratislave, 15. 5. 2013 - viac fotiek z koncertu

Tretí koncert anglickej kapely na Slovensku prvý raz predstavil jej tvorbu v klubovom prostredí, trojica pri tlmených svetlách rozvíjala svoje hutné príbehy. Okrem starších piesní známych z prvého albumu (Marching Song nemohla chýbať) hudobníci predstavili aj novšie skladby, vrátane krásne vygradovanej The Fall of Glorieta Mountain. Napriek tomu, že kapela k svojmu pripravenému setu ani po nadšenom potlesku nepridala ďalšiu pieseň, svojich fanúšikov potešili ochotným podpisovaním plagátov a pózovaním na Istagramy.

Hudba Esben and the Witch je vďaka svojej silnej atmosfére mnohými vnímaná ako hudba filmová. Samotná kapela čerpá inšpiráciu z krajín, ktorými prechádza a zo zážitku cestovania. Pri sledovaní ich ďalšieho živého vystúpenia som sa neubránila asociácii – traja Angličania sú ako vlak – stroj v pravidelných rytmoch šinúci sa rozľahlou krajinou. Kým vás gitara a bicie Esben and the Witch valcujú, za pomysleným vlakovým oknom sa rozliehajú lyrické scenérie. V industriálnom hluku koľají sa pred očami odvíjajú obrazy filmu, odhaľujú poéziu prírody a s odstupom aj jednotlivé ľudské osudy. Príťažlivosť Esbenovcov spočíva v jedinečnej rovnováhe medzi epickými melódiami a krehkou intímnosťou, ktorú neprehlušia ani štedré hlukové plochy. A ako ukázal aj tento večer, ísť s nimi na výlet sa rozhodne oplatí.

Autorka: Michaela Kučová
Foto: Stanislava Karellová

Súvisiaci interpreti: Esben and the Witch