Anglická kapela na Slovensko prichádza už po tretí raz, tentoraz však nehrá na festivale, ale v bratislavskom Klube za zrkadlom. So speváčkou Rachel Davies sme sa rozprávali o tom, aké je to nahrávať nasledovníka ospevovaného albumu aj o kráse života na turné.
Festivalom predovšetkým treba dosť prispôsobiť náš zvuk, ktorý viac svedčí tmavým priestorom. Predovšetkým náš set z prvého albumu bol temnejší a na festivaloch svieti slnko, ľudia vás nepoznajú a neprišli možno práve kvôli vám, takže sa snažíme hrať viac agresívne, konfrontačne. Jednoducho nahlas, aby si nás ľudia všimli. V kluboch si môžeme dať načas, hrať piesne, ktoré sú tichšie a vyžadujú trochu viac pozornosti. Oba druhy koncertov si užívame, už sa tešíme, ako u vás budeme hrať v klube.
V predchádzajúcom rozhovore ste hovorili o tom, ako by ste sa chceli usadiť niekde na novom mieste, ďaleko od ruchu mesta. Podarilo sa vám to?
Nuž, väčšinu tohto roka zatiaľ trávime v dodávke. (smiech) Cestujeme a zároveň sa rozhodujeme, kde sa chceme usadiť. Teraz sme takí rozbehaní, práve za sebou máme mesačné turné v Amerike, kde sme prešli ozaj veľa miest, čiže do usadenia sa máme zatiaľ ďaleko, ale jedného dňa svoj domček na vidieku dostanem.
Ako sa vám páčilo v Spojených štátoch?
Americké turné bolo naozaj úžasné, odmakali sme si to, mali sme veľa koncertov a veľa sme cestovali po celej krajine. Americká krajina vás nikdy neprestane uchvacovať, už sme tam boli trikrát a tentoraz sme videli aj celkom nové miesta ako Montana, Wyoming a miesta, kde po míle a míle nie je absolútne nič, je to strašidelné a úžasné zároveň.
V Bratislave budete hrať predovšetkým piesne z posledného albumu, ako sa vám na ňom robilo v porovnaní s debutovou nahrávkou?
Bol to veľký rozdiel pre nás všetkých, asi v každom aspekte – pri skladaní, nahrávaní aj živom hraní. Hlavný rozdiel je v tom, že nový album je otvorenejší a hrejivejší, aspoň pre mňa. Pri prvom albume sme chceli, aby bol ťažší na preniknutie, intenzívny až klaustrofobický, ten aktuálny sme robili tak, aby pôsobil otvorenejšie, ľahko, snovo. Aj samotný proces tvorby bol koncentrovanejší, a tak album predstavuje ucelenejší zážitok, ako výlet surreálnou krajinou. Naživo sa tomu snažíme prispôsobiť aj staršie veci.
Zmenilo sa pri novom albume vaše fungovanie v kapele?
Predovšetkým naše živé koncerty sa zmenili dosť dramaticky – Daniel hrá namiesto gitary na živé bicie a na starosti má aj elektroniku, Thomas hrá na sólovú gitaru a ja okrem spievania ešte hrám na ďalšiu gitaru a basu. Priniesli sme nový zvuk živých perkusii, po čom sme vždy túžili, ale sme len traja, tak nám chvíľu trvalo, kým sme sa dopracovali k našej predstave.
Okolo vášho debutu sa strhlo celkom veľké haló – ovplyvnil nejako úspech prvého albumu to, ako ste ďalej pristupovali k svojej tvorbe?
Nuž, snažili sme sa tomu vyhýbať, ale v podstate sme ani necítili až taký veľký tlak. Vlastne sme pri druhom albume vedeli celkom presne, čo chceme vytvoriť, a sústredili sa na skladanie. Tešili sme sa z tvorenia albumu a rozhodne sme si boli vedomejší našich schopností, dynamiky našej kapely a toho, čo vieme a chceme urobiť. Je jasné, že vydávať druhý album po tom, ako sme mali šťastie získať určité momentum s tým prvým, vyvoláva určité očakávania, ale myslím, že nie je zdravé premýšľať nad tým, čo vravia iní ľudia. Snažíme sa tomu vyhnúť a nenechať sa tým ovplyvniť, či už ide o dobré alebo zlé reakcie. Obdobie pred vydaním albumu je náročné vždy, keďže do tej hudby vkladáte tak veľa - emócií, času, všetkého - a potom to máte odovzdať svetu.
Teraz, keď nové pesničky už chvíľu hráte pred ľuďmi, ako sa vyvíjajú?
Myslím, že to, ako pracujeme s nahratými piesňami, sa medzi jednotlivými albumami veľmi nezmenilo – sme veľmi iná kapela naživo a na nahrávke. Čiže aj keď sú nové skladby rozľahlejšie a ľahšie, naživo sú agresívne, silnejšie. To, čo sa snažíme dosiahnuť pri koncertovaní, je určitá agresia, to, čo baví naživo aj nás troch – ten druh nasadenia, čo majú staré punkové kapely, ide nám o tú istú silnú energiu. Čiže album a koncert sú pre nás dve rôzne veci.
Na Slovensko vás prináša agentúra Pohoda, čo v slovenčine znamená príjemný stav uvoľnenia, radosti. Hráte pomerne temnú melancholickú hudbu, čo vám prináša takýto pocit pohody?
Najviac voľne sa cítim vonku v prírode, aj keď to možno znie trápne hipisácky, ale mám rada chvíle, keď môžem len dýchať čerstvý vzduch, ďaleko od ruchu miest. A pocit pohody mávam aj keď cestujeme v dodávke. Vtedy pozerám von z okna, počúvam hudbu, je krásne počasie, na oblohe lietajú vtáky, cestujeme na nejaké nové miesto a ja nemám žiadne starosti, vtedy som šťastná.
Život v dodávke v tvojom podaní znie naozaj super.
(smiech) No, nie je to žiadny luxus, samozrejme sú momenty, keď je to náročné a únavné a človek chce mať pokoj. Ale všetci traja si to užívame, stretávanie nových ľudí a všetky tie koncertné dobrodružstvá, vtedy má človek pocit, že naozaj žije.
Autorka: Michaela Kučová
Foto: Stanislava Karellová - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Esben and the Witch
