Ikonické miesto dávnych čias, napoleonských vojen, svedok debát o spisovnej podobe nášho jazyka, ale aj obľúbený víkendový spot pre ľudí z okolia Bratislavy či turistov. Na mieste, kde sa stretávajú rieky Dunaj a Morava, sa v sobotu 14. júna odohral pilotný ročník festivalu Sútok. Pripravilo ho Múzeum mesta Bratislavy, ktoré hrad Devín spravuje. Priniesol nielen kvalitný lineup, kde zahrali napríklad Berlin Manson či FVLCRVM, ale aj diskusie a sprievodné podujatia. Viacžánrové, viacgeneračné, výborné.
Aj keď myšlienka zorganizovať festival vznikla už pred nejakým časom, reálne kontúry dostala po príchode Martiny Hajachovej na pozíciu programovej manažérky Múzea mesta Bratislavy.
"Po mojej prvej decembrovej obhliadke hradu ma myšlienka usporiadať festival práve na tomto mieste priam uchvátila. Spolu s kolegyňou z programového oddelenia sme sa o tom rozprávali, hľadali vhodný letný dátum, bavili sa o rozpočte. Začali sme vytvárať koncepciu festivalu a zbierať nápady aj od ostatných pracovníkov a pracovníčok múzea. Z toho veľkého balíka návrhov sme si následne utriedili to, čo je v našich silách a možnostiach rozpočtu. Vytvorili sme interný festivalový tím, v ktorom sú aj ľudia z oddelenia hradu Devín. Ostatné šlo akýmsi samospádom," hovorí Hajachová, ktorá sa stala projektovou manažérkou festivalu Sútok.
Vybrať predletný termín bol skvelý nápad, pomohlo aj počasie. Program bol vystavaný vyslovene z mladých tuzemských umelcov, ktorí sú už etablovaní, alebo práve na vzostupe. Slogan podujatia – "Festival, kde história, umenie a príroda prúdia spolu" – naplno vystihol to, čo divákov skutočne čakalo.
Zdroj: Lujza Stopková
Impozantné výhľady, pocit bezčasia a bezpečia
Takto som sa cítil prechádzajúc sa areálom, ktorý je dimenzovaný na približne 3000 ľudí, pričom prvý Sútok pritiahol približne tretinu tejto kapacity. Dramaturgia bola urobená nenásilne a osviežujúco, okrem hudobného tu bol aj komunitný program a diskusný stage denníka SME. Súčasťou programu teda boli aj komentované prednášky, workshopy či interaktívne hry.
Myslelo sa aj na deti, ktoré mohli spoločne s rodičmi prechádzať stanovištia v areáli hradu s rôznymi aktivitami a úlohami. Napríklad escape room, ktorá bola výzvou i pre dospelých. Pátracia hra vás naučila niečo o histórii hradu i okolitých biotopoch. A o tom, aké je toto dedičstvo krehké a môže kedykoľvek skončiť v nesprávnych rukách. Že obyčajná ovca je najlepšia kosačka, a že v Dunaji kedysi plávali niekoľkometrové vyzy. Že muničný sklad, v ktorom sme riešili rébusy, kedysi vyhodil do vzduchu Napoleon, preto nemá strechu. Vďaka aj za trpezlivý výklad historičkám počas tematických prehliadok. Bol to dejepis a prírodoveda v jednom balíku. A potvrdenie, že sme v celom ďalšom vývoji na Devíne i mimo neho zaangažovaní spoločne.
Potvrdzujú to aj slová Martiny Hajachovej. "Zamerali sme sa na kultúrno-historicky orientované návštevníctvo. Na ľudí, ktorí hľadajú kvalitné podujatia ako spôsob trávenia voľného času a spojenie s komunitou. Nielen hudobný program sa orientoval na mladých ľudí objavujúcich nové miesta. Okrem rodín s deťmi sme neopomenuli miestnych obyvateľov. Tí sa mohli zapojiť so svojím nápadom do programu alebo ako lokálni producenti. Rovnako sme chceli vytvoriť priestor pre bratislavské organizácie a komunitné projekty. Naším cieľom je vzdelávať, inšpirovať a prepájať rôzne generácie návštevníkov – to je hlavný cieľ Múzea mesta Bratislavy pri príprave podujatí a projektov."
Zdroj: Lujza Stopková
Gitary aj gramce
Hudobná dramaturgia bola vzhľadom na miesto konania v podstate dosť odvážna. Zatiaľ čo sprievodné podujatia boli naozaj pre prierez generáciami, Berlin Manson, FVLCRVM, Kristie Kardio či Blame Your Genes cielili vyslovene na mladšieho, alternatívnejšie zameraného návštevníka. A bolo to tak dobre. Predpredajová cena bola viac než ústretová a treba tiež oceniť to, že hlavne prví dvaja menovaní podporili tento úvodný ročník svojou účasťou a pritiahli sem svoje silné fanúšikovské základne.
Keď som hľadel na lineup a videl, že Berlin Manson hrá o 19:30 a FVLCRVM o 21:00, zdalo sa mi to najprv priskoro, ale opak bol pravdou. Aj s ohľadom na nedráždenie starousadlíkov a rešpektovanie nočného kľudu si festival, ktorý len vzniká, tieto možné lapsusy dobre poistil. Výborné bolo tiež rozmiestnenie pódií či gastrozóny. Len pripomínam, že Sútok organizovalo Múzeum, nie produkčná spoločnosť. Cítiť to však absolútne nebolo.
Zdroj: Lujza Stopková
Ako na historickom Boiler Roome pod holým nebom som sa cítil na Hornom hrade (áno, tak sa volal stage), kde hrali Kristie Kardio či Bulp. Sledovať slnkom zaliate ruiny, poza ktoré putujú výletné lode v polkruhu vlniacich sa ľudí na DJ set bolo magické. Obaja prispôsobili svoje sety popoludniu a geniu loci miesta a poskytli rytmické, no pohodové nálady, počas ktorých ste kľudne mohli prehodiť pár viet so známymi.
Strednému hradu patrili večerné až nočné hodiny, kde tento priestor fantasticky opanoval najprv Blame Your Genes a potom Hardwired, ktorý festival v podstate aj ukončoval.
Prvým vrcholom večera ale boli spomínaní Berlin Manson, aktuálne najvychytenejšia (z hľadiska rýchlosti rastu publika, ale aj potentnosti vo vydávaní albumov) nemainstreamová kapela. Fanúšikovskú podporu majú výbornú a spevák Adam Dragun vie, ako na "svojich". A po koncerte s nimi ochotne diskutoval a fotil sa. Nechýbali aktivistické výzvy, kopnutie si do súčasnej socio-ekonomickej situácie, ani reakcia na geopolitické vojny. Súčasný punk, príručka A-Z.
Zdroj: Lujza Stopková
Hneď po nich hlavný stage opanoval FVLCRVM, neónový kovboj, ktorý si postupne taktiež publikum omotal okolo prsta kvalitným mixom a pódiovými srandičkami. Taktiež sa nevyhol apelu na súčasný stav v kultúre a spoločnosti, urobil to však o niečo elegantnejšie a rafinovanejšie než predchádzajúci act, keď napríklad samploval zvuky podobné fujare.
Vyzerá to, že Hrad Devín začal písať svoju novú festivalovú kapitolu a pilotný ročník Sútoku nebol len lastovičkou. "Toto miesto má obrovský potenciál. Z reakcií, ktoré prišli od interpretov a interpretiek, kamarátov, známych, miestnych Devínčanov či náhodných návštevníkov priamo na festivale, je jasné, že sa nám podarilo vytvoriť krásne podujatie, ktoré zarezonovalo, a to nielen hudobným lineupom ale aj celkovou atmosférou. Verím, že čoskoro ohlásime ďalší ročník," uzatvára s úsmevom Martina Hajachová.
Zdroj: Lujza Stopková
Zdroj: Lujza Stopková
Autor: Michal Húska
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
