Festival Konvergencie má už 25 rokov a toto úctyhodné výročie oslavuje opäť veľmi pestrým a bohatým hudobným a kultúrnym programom. Sobotný večer vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu patril hudbe Mariána Vargu. Hudobníkovi a človeku, ktorý bol a zostane s duchom festivalu navždy spojený.
"V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc," je myšlienka Mariána Vargu, ktorá sa stala pomyselným mottom celého večera. Jeho tvorba nemá v našich v zemepisných šírkach obdobu a, ako dokázal aj sobotný viac než dva a polhodinový koncert, má mnoho tvárí, podôb aj úrovní, ktoré možno stále, aj po uzavretí životného príbehu jej autora objavovať. Do diania festivalu Konvergencie v priebehu jeho trvania niekoľkokrát zasiahol ako jeden z najvýraznejších účinkujúcich hudobníkov. Popri jeho sólových vystúpeniach sa zásadným stalo najmä koncertné uvedenie albumu Zelená pošta po štyridsiatich rokoch od jeho vydania v roku 2012.
Aj napriek tomu, že v lete uplynulo sedem rokov od jeho odchodu, jeho hudba a dielo žijú ďalej a osobnosť Mariána Vargu zostáva magnetizujúca. Dokázal to aj sobotňajší večer, ktorý napriek maximálne nevľúdnemu počasiu do Slovenského rozhlasu pritiahol zhruba päťsto návštevníkov. Večer bol rozdelený do štyroch väčších a menších blokov, dvoch hlavných častí a celý večer vo svojej polovici oddelila dvadsaťminútová prestávka spojená s výstavou výtvarných diel Daniela Heviera, ktorý si v úvodnom slove zaspomínal aj na prvé, život meniace stretnutie s hudbou Mariána Vargu.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Prelúdium, skladby a premiéry: Vargova hudba žije ďalej
O úvod večera sa postarala najmladšia generácia. Popudom sa stali najmä uplynulé mesiace, počas ktorých sa Spoločnosť Mariána Vargu pod vedením Janky Vargovej, Jozefa Luptáka a ďalších, rozhodla navštíviť umelecké školy po celom Slovensku. Priblížiť tvorbu Mariána Vargu z jeho detských a študentských čias sa podarilo najmä sympatickou publikáciou O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu. Svojím spracovaním aj obsahom otvára dvere do jedinečného sveta "násťročného" Vargu a priam pozýva tých najmladších k tomu, aby krotili čertov, ale aj nachádzali krásu.
Tú sa nepochybne podarilo nájsť hneď niekoľkým nádejným žiakom umeleckých škôl. Na začiatok odznela takzvaná "povinná jazda" Hommage á J. S. Bach v podaní akordeonistu Filipa Holtana. Hneď za ním nasledoval klavirista Matúš Václav, ktorý odohral Banálny valčík. Všetky skladby pochádzajúce z najmladších Vargových liet sú malými pokladmi a neodmysliteľnými časťami veľkej mozaiky jeho celoživotného diela. Priam dychberúce je, že tento hudobný talent sa vo Vargovi prejavoval tak výrazným spôsobom už vtedy. Jasný rukopis, ktorý rokmi dosahoval nové a nové úrovne, bol čitateľný a jasne rozpoznateľný dávno predtým, ako sa jeho skladby rozozneli z gramofónových platní na prelome 60. a 70. rokov. Navyše, je to veľmi silný odkaz aj dôkaz toho, že hudba Mariána Vargu žije a rozhodne bude žiť aj ďalej. A ktovie? Možno sa medzi týmito žiakmi aj nejaký budúci Marián Varga nachádza.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Nasledovali premiéry diel inšpirovaných Vargovou tvorbou, kvôli ktorým dostal celý koncertný večer názov RE-Imagined. Dvadsiate piate výročie festivalu prinieslo popud a výzvu pre piatich slovenských skladateľov, aby svoje vlastné vnímanie hudobného odkazu Mariána Vargu pretavili do nových kompozícií. Poslucháči sa tak stretli s výraznejšími aj viac ukrytými odkazmi na umelcovu tvorbu v originálnych dielach, ktoré zložili Martin Štefánik (skladba Hommage à hommage), Richard Grimm (KVARG), Pavol Béreš (Mitternachtsradioschleife 1000_05), Vladislav Šarišský (Golden Field) a Peter Zagar (Pre Mariána). Kým Štefánik, Grimm a Béreš sa vo svojich dielach vybrali skôr hľadačskou a experimentálnejšou cestou, Šarišský a Zagar zostali istým spôsobom Vargovej hudbe bližší.
Najsilnejší dojem vo mne, a podľa reakcií počas prestávky aj v mnohých ďalších divákoch, zanechal predovšetkým Vladislav "Slnko" Šarišský, ktorý je jedným z mála schopných (alebo priam povolaných) interpretov Vargovho unikátneho zvuku aj hry, no pritom nič nestráca zo svojho jedinečného výrazu a autorského rukopisu. Plne to prejavil na sérii koncertov Zelená pošta v rokoch 2022 a 2023, na nedávnom nultom ročníku komorného Festivalu Kolovrátok, kde vystúpil v sprievode Moyzesovho Kvarteta, a ukázal to aj v sobotu večer, keď sa ako jediný z autorov aj sám posadil za klavír. Spolu s Albínom Blahom (klarinet), Matejom Michalcom (viola) a Nikolou Adamcovou (violončelo) odpremiéroval svoju Vargom inšpirovanú skladbu a bol to jeden z vrcholov večera.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Druhú polovicu programu otvoril ďalší výborný interpret Vargovej hudby Ivan Šiller, ktorý sa priamo spolupodieľal na príprave a tvorbe spomínanej publikácie pre najmenších hudobníkov. Večer tak pokračoval Malou suitou pre klavír a Sonatínou – opäť dielami z Vargových detských liet, medzi ktorými zaznela aj mnohým známa Domáca úloha, úvodná skladba kultového albumu Zelená pošta.
Piesne a hry: odhaľovanie nových úrovní aj rozporuplnosť
Hudba Mariána Vargu nikdy nepatrila, nepatrí a nebude patriť do žiadnej muzeálnej vitríny za sklom, z ktorej by sa len z času na čas ofúkol prach a chodilo by sa okolo nej iba po špičkách s úctivou blahosklonnosťou. Jeden z odkazov Mariána Vargu je totiž zakódovaný v úvode spomenutej myšlienke, ktorá sprevádzala celý koncertný večer – "V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc." A to platí aj pre jeho dielo.
Zmena hudobných hraníc tvorila poslednú, záverečnú časť koncertného večera. Postarala sa o to speváčka Sisa Fehérová, violončelista Jozef Lupták, trubkár Oskar Török a klavirista Vladislav Šarišský. Ako dlhoročný fanúšik a milovník tvorby Mariána Vargu som každý projekt s úmyslom oživenia jeho hudby v priebehu rokov privítal s nadšením. Po vydarených aj menej vydarených poctách nazvaných Marián Varga 70+1 (resp. 2, 3, 4, 5), ktoré sú zachytené aj na živých albumoch, som až do sobotňajšieho večera nevedel prekonať svoj pocit rozporuplnosti z projektu nazvaného Piesne a hry. Dúfal a veril som, že pôsobenie živého vystúpenia na mňa zafunguje celkom ináč, ako iba doposiaľ sprostredkovaným spôsobom.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Piesne a hry je blok vystavaný zo známych, takpovediac klasických piesní Mariána Vargu z čias "zvonkovských" Prúdov (Možno, S rukami vo vreckách) aj projektov, ktoré vznikali pod hlavičkou Collegia Musica na albumoch Konvergencie (Piesne z kolovrátku), Divergencie (Pomôž mi), no a tiež spoločných Vargovsko-Hammelovských albumov Zelená pošta (Pošta, Z ďatelín, Smutná ranná električka) či Na II. Programe sna (Voda). Všetky tu však znejú vo výrazne pozmenených aranžmánoch a sú posunuté do iných rovín po viacerých stránkach.
O tú inštrumentálnu sa stará trojica prvotriednych hudobníkov. Spomínaní Vladislav Šarišský aj Jozef Lupták odviedli fantastický výkon, ktorý si viac slov ani nežiada. Veľmi osviežujúcim prvkom je v projekte trúbka Oskara Töröka, ktorý svojou hrou dodáva známym piesňam netušený rozmer.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Drvivá väčšina Vargových piesní je spojená s civilným speváckym prejavom Pavla Hammela. Nebolo to tak náhodou, pretože napriek veľkej rozdielnosti oboch osobností sa stal práve Hammel pre Vargu tým najideálnejším spevákom, ktorý piesni dodal vždy presne to, čo potrebovala. Pre mnohých dlhoročných poslucháčov, vrátane autora tohto článku, sa tak každé odlišné spevácke podanie týchto známych aj menej známych piesní stáva výzvou. Každá podobná konfrontácia, najmä v posledných rokoch nesúcich sa v znamení rozličných pôct venovaných Vargovi, ukázala silu a dovolím si tvrdiť aj istú hammelovskú spevácku nenahraditeľnosť. Nemálo z týchto pokusov skončilo rozpačito, čo však určite neznamená, že by toto umelecké snaženie malo prestať, práve naopak.
Je celkom prirodzené, že nové poňatie piesní si vyžaduje aj celkom iný spevácky prístup. To, čo funguje v ich pôvodných verziách, by celkom určite nefungovalo tu, a zasa naopak. Tejto neľahkej úlohy sa od začiatku existencie projektu Piesne a hry zhostila vo vodách jazzu, funku, blues, alternatívy i folklóru sa pohybujúca speváčka, hudobníčka a skladateľka Sisa Fehérová, za čo jej nepochybne patrí uznanie. Jej osobité podanie piesní, zásadne odlišné od originálov, tak do bodky napĺňa Vargovu myšlienku o meniacich sa hraniciach v hudbe.
Mladá speváčka predviedla sugestívny výkon, ktorý počas večera dosiahol viacero silnejších momentov, napríklad v skladbe Pomôž mi. Napriek tomu vo mne rozporuplný pocit z tohto projektu, najmä jeho speváckeho vyznenia, zostáva aj naďalej. Podľa nadšených aplauzov publika počas celej druhej časti včera však v tomto prípade zrejme zostávam v menšine. Celkovo však koncert Marián Varga: RE-Imagined nemožno hodnotiť inak ako pozitívne a s určitosťou sa zaradil medzi vrcholy aktuálneho ročníka festivalu Konvergencie. Večer plný novej hudby inšpirovanej Mariánom Vargom totiž podal viac než potešujúcu správu o tom, že jeho hudba žije ďalej aj v radoch najmladšej generácie, a stále pritom kladie otázky aj prináša odpovede.
Autor: Samuel Ivančák
Zdroj: Jarma Uhlíková
Hravé Konvergencie
Na Slovensku je určite veľa ľudí, ktorí majú pocit, že festivaly typu Konvergencie nie sú nič pre nich. Že komorná hudba vie byť len vážna a vyžaduje náročných a kultúrne rozhľadených poslucháčov. Podobne ako knihy sú vraj len pre bohatých. Organizátori festivalu však nerobia "koncerty pre elitu", naopak, program Konvergencií každoročne otvára náruč širokému spektru vnímavých poslucháčov. Okrem klasickej hudby, ktorá má v dramaturgii festivalu svoje pevné miesto, prináša každoročne projekty, ktoré vybočujú, či už smerom k súčasnej hudbe, filmovej – napr. originálna interpretácia soundtracku Interstellar, ktorý po premiére v roku 2022 môžete počuť aj na tohtoročných "výjazdoch" Konvergencií v Žiline (5.10.) a Banskej Bystrici (8.10.) – alebo populárnej a "nadžánrovej", čoho dôkazom bol sobotný večer s hudbou Mariána Vargu.
Tradičnou súčasťou Konvergencií sú tiež koncerty pre rodičov s deťmi, a práve taký sa v Slovenskom rozhlase uskutočnil v nedeľu dopoludnia. Program s názvom Zbierka z Lubeníka zaplnil Komorné štúdio č. 5 do posledného miesta a preniesol publikum o viac než tristo rokov do minulosti. Aká hudba sa vtedy hrala, ukázal na Slovensku aj v zahraničí oceňovaný súbor pre starú hudbu Solamente naturali na čele s huslistom Milošom Valentom. Deti okrem sláčikového tria očaril najmä zvonivý, "rozprávkový" zvuk čembala (Rita Papp) a rôzne druhy fláut z obdobia baroka, ktoré nám predviedla Martina Mestická.
Skvelým nápadom bolo prepojenie koncertu s putovným bábkovým divadlom Teatro Posonii. Okrem fragmentov z hry Ján Doktor Faust, ktoré udržiavali detskú zvedavosť v napätí, pobavili malých aj veľkých krátke vsuvky v podobe trikových marionet, vtipne popierajúcich fyzikálne zákony i anatómiu ľudského tela. Hodinový program tak ubehol ako voda a väčšine detí sa po jeho skončení ani nechcelo ísť domov. Ani nemuseli – mohli si totiž ešte desiatky minút skúšať hru na dobových nástrojoch, zblízka si poobzerať alebo aj chytiť do rúk marionety, či pozrieť sa za oponu bábkového divadla. Konvergencie si jednoznačne zaslúžia pochvalu za skvelý spôsob, ako v najmenších budiť záujem o umenie a nenásilne kultivovať ich vkus. Nabudúce neváhajte a zoberte na hravé rodinné Konvergencie aj svoje deti.
Autor: Patrik Marflák
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súvisiaci interpreti: Marián Varga
