Nick Cave opäť čaroval. Skladby z novinky Wild God sú naživo brilantné

Nick Cave v Budapešti, 13.10.2024Zdroj: Marek Kučera / koláž Hudba.sk

Poet, spisovateľ, zaklínač davu, princ temnôt či krstný otec gothic rocku. Nick Cave si počas posledných štyroch dekád vyslúžil nespočet prívlastkov a štvrtkovým koncertom v pražskej O2 aréne opäť dokázal, že fascinuje oprávnene. V podaní famóznej "big bandovej" zostavy Bad Seeds na čele s excentrickým multiinštrumentalistom, spevákom a dramatikom Warrenom Ellisom fungovali elektrizujúco nielen overené hity, ale aj skladby z novinky Wild God.

Hneď úvodom je žiadúce vyzdvihnúť práve spomínanú veľkú kapelovú zostavu pokrývajúcu zvukovo komplexné inštrumentálne spektrum od bubeníka, gitaristu a klaviristky, cez perkusionistu obstarávajúceho taktiež marimbu a zvony, až po fantastické vokálne kvarteto dominujúce najvyššiemu poschodiu pódia. Pravidelné epické explozívne party orchestrované svojráznym Warrenom Ellisom, ktorý vystriedal behom prvých troch pesničiek asi štyri rôzne hudobné nástroje, boli aj tentokrát hybným motorom šou a spôsobovali pravidelné zimomriavky.

V Prahe sa ako koncertný hosť Bad Seeds predstavil taktiež Colin Greenwood, basák Radiohead a brat gitaristu Johnnyho Greenwooda. Novinové titulky prezradili, že nakoľko sú Radiohead momentálne nečinní, Nick Cave si ho na chvíľu "ukradol" pre seba, a to ako na tour, tak aj do štúdia. Greenwood si, podobne ako na koncertoch Radiohead, pokojne skackal v strede scény a udržiaval hypnotický očný kontakt s bubeníkom Larrym Mullinsom, ktorý hrá aj so Swans a roky bol tiež členom legendárnych The Stooges.

Novinky sú na koncertoch často považované za povinnú jazdu a spravidla nebývajú publikom vítané s takou intenzitou ako očakávané známe šlágre. V tomto prípade to tak nebolo a dynamika piesní z v poradí 18. štúdiovej nahrávky, vydanej len v auguste tohto roka, príjemne prekvapila určite aj tých, ktorí si ju nestihli napočúvať. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch albumov Ghosteen (2019) a Skeleton Tree (2016) je novinka Wild God plná sýtych kapelných aranžmánov vrátane intenzívnejšej rytmiky. Už intro v podobe triády skladieb Frogs, Wild God a Songs of the Lake tak veľmi slušne nakoplo večer.

Nick Cave v Budapešti, 13.10.2024 Zdroj: Marek Kučera

Maestro koncertných atmosfér osobne

No a potom samotný Cave, fenomenálna persóna hudobného umenia posledných troch desaťročí. Jeho čary založené na polo-spievanom, polo-recitovanom lyrickom prednese oscilujúcim medzi ľahostajnosťou a naliehavosťou poznáme dobre nielen z legendami opradených koncertných omší na festivale Pohoda z rokov 2013 a 2022. Prakticky celý čas koncertu trávil vpredu medzi svojimi najoddanejšími fanúšimi, podpisoval im albumy, komunikoval pohľadmi, gestami aj dotykmi, zdravil, ďakoval, rozprával príbehy, skrátka, držal si pozornosť od začiatku až po samý koniec v podobe balady Into My Arms, ktorú zahral sólo na klavír.

Pred hromovou kompozíciou s názvom Tupelo rozprával príbeh o búrke storočia, ktorá lomcovala mestečkom Tupelo tej noci, keď sa narodil Elvis Presley. Skladbu O Children zase uviedol príbehom o jej skladaní, keď pred 22 rokmi, vtedy žijúc v britskom Brightone, pozoroval, ako sa jeho vtedy malé deti nevinne hrajú, pričom uvažoval o tom, aký svet pre nich vytvárajú dospelí. Naratívny Caveov prístup k textom je jedným z kľúčových elementov prestupujúcich celou jeho tvorbou.

A nielen to. Nick Cave si po mediálnom a celkovom spoločenskom uzavretí spôsobenom tragickou smrťou svojho syna Arthura v roku 2015 vyvinul veľmi osobitý vzťah k fanúšikom. Pravidelne s nimi komunikuje na svojom vlastnom webovom fóre The Red Hands Files, svoje osobné dojmy ale aj reakcie na listy zároveň otvára na najrôznejších diskusných večeroch. O tom, že má takýto prístup zmysel, svedčí aj atmosféra jeho koncertov. Prvé rady fanúšikov stáli pod pódiom O2 arény ako zhypnotizované, a aj pre ostatných bolo toto koncertné divadlo o to silnejšie.

Nick Cave v Budapešti, 13.10.2024 Zdroj: Marek Kučera