Stredovekí alchymisti verili, že dokážu vyrobiť nápoj, ktorý vráti ľuďom mladosť. Ich pokusy neboli úspešné, ale mnoho seniorov to vlastne ani nepotrebuje. Sting, ktorý v košickej Steel aréne odohral 17. novembra fantastický dvojhodinový koncert, určite patrí medzi nich.

Kto by pri jeho vystúpení uveril tomu, že minulý rok oslavoval šesťdesiatku? A neplatilo to len o jeho mladíckej vitalite. Keď mal po celý čas na krku zavesenú basgitaru, mal som pocit, že som sa ocitol na koncerte The Police pred 30 rokmi. Rozdiel som vnímal iba v tom, že okrem gitaristu a bubeníka tam včera stála ešte pohľadná speváčka, vynikajúci huslista a virtuózny klavirista. Vzhľadom k tomu, že turné nesie názov Back To Bass, zbytočne sa nepretŕčala na pódiu žiadna pätnásťčlenná suita.

Minimalizmus podčiarkli skromné svetlá, ktoré však svietili vždy v pravý čas a každú skladbu vymaľovali do krásy. Zvuk bol na pomery známej "plechovej" haly až nadmieru slušný a tlieskam zvukárom, že sa im podarilo vykúzliť znamenitý poslucháčsky zážitok. Spomínať hráčske výkony hudobníkov by zaváňalo nosením ľadu na zimný štadión, drobná výhrada smeruje na adresu speváčky, ktorú bolo počuť veľmi málo. Dôrazne sa prejavila iba v jedinej skladbe, v ostatných sa držala v úzadí. Ak to bola jej úloha, potom ju splnila na jednotku. Trio basa-gitara-bicie bezkonkurenčne valcovalo všetky prekážky.   

Englishman in Kosičee...  

Hudobníci odohrali vystúpenie v jednom kuse, staré hity sa striedali s novšími, takže sa zbytočne budem rozpisovať o nadčasovosti Stingovej hudby. Bol som však prekvapený, že majster siahol po notoricky známych kusoch hneď v úvode. Ako prvú uviedol If I Ever Lose My Faith In You a aby sa tu lepšie udomácnil, zahlásil do publika staré známe skomolené meno "Kosičee". Čakal som, že v tretej skladbe Englishman in New York pozmení aj v texte názov amerického mesta za slovenské, no nestalo sa.

Humorne pôsobilo jeho uhasínanie smädu, po ktorom so smiechom ukázal na fľašu s vodou a okomentoval ju slovom "vodka". Pred inou piesňou mu ktosi na pódium promptne hodil plyšovú líšku, ktorú použil ako názornú ukážku. V ten večer mal výbornú náladu a to sa odzrkadlilo aj na atmosfére v hale či medzi spoluhráčmi. Sting ničím nepripomínal nafúkanú rockovú hviezdu, bolo radosťou vidieť, ako burcuje hudobníkov, lieta po pódiu a pritom stále s ľahkosťou hrá na basgitare ako pravý virtuóz. Veď napokon ide o nástroj, ktorý ho preslávil najviac a s ktorým začínal.

Sting v Košiciach
Pozrite si fotoreport zo Stingovho koncertu v Košiciach

Odkaz vo fľaši je stále aktuálny formou i obsahom  

Aký by bol koncert Stinga bez spomienok na prelom 70. a 80. rokov? Ak mám byť úprimný, jeho hudobnú kariéru som sledoval iba počas obdobia The Police. Ďalšie pôsobenie som registroval už len prostredníctvom rádia a televízie, čiže pre mňa boli najväčšou atrakciou práve perly, keď bol Sting členom regulárneho zoskupenia.

Blahodarný účinok mali perličky De Do Do Do, De Da Da Da, Message in a Bottle, Every Little Thing She Does Is Magic i Every Breath You Take. Posledne menovanú počul zrejme každý človek, ktorý mal za ostatný týždeň zapnuté rádio aspoň raz, keďže jej rotácia v éteri je stále veľmi vysoká. Zlatým klincom bolo frenetické reggae kymácanie pri absolútnej tutovke Roxanne, ktorá sa po prvej polovici zlomila do neodmysliteľnej improvizácie, kde si každý muzikant prišiel na svoje. V určitých momentoch som mal pocit, že už je toho akosi priveľa, každopádne išlo o nezabudnuteľný zážitok.

Ako správny staromilec by som určite privítal viac podobných kompozícií, ale aj tak som rád, že na nich Sting nezabudol. Veľmi slušne zaplnená hala plesala bez ohľadu na dátum výroby tej ktorej skladby. Hudobník sa im odvďačil spevom, na ktorom sa choroby a opotrebovanosť neprejavili. Dokonca si dovolil predviesť vokálnu ekvilibristiku, aká je v džeze bežnou záležitosťou. Vzhľadom k tomu, že sa v ňom Sting cíti ako doma, nejde o žiadne prekvapenie. Jeho žánrová nevyhranenosť je dobre známa a pre umelca jeho formátu je jednoznačným plusom.     

Krehký záver skvelého predstavenia  

Sólovú kariéru reprezentovali hlavne známe piesne, takže došlo na rozospievanie publika pri Heavy Cloud No Rain, či melancholické rezonancie vo Fields of Gold. Nedá mi nespomenúť Shape of My Heart či Demolition Man, aj keď je pravdou, že mi v setliste strašne chýbala precítená intímna spoveď Mad About You (no to som si uvedomil až doma). Hudobníci spustili po hlavnej časti, ktorá by sama osebe stačila na vynikajúci koncert, poriadnu latinskoamerickú džemovačku. Nie je dôležité vypočítavať presný počet Stingových ďalších návratov, dôležitejšie je to, aký dojem v ľuďoch zanechal.

Fanúšička, ktorá koncert navštívila sama, sa vyjadrila: "Prišla som sama, pretože nemám rada reči kamošov, či sa im tá vec páči alebo nie. Páčilo sa mi to, ako sa Sting na pódium stále vracal a vždy zahral niečo obdivuhodné." A naozaj, koncert skončil obdivuhodne, takmer unplugged, ale o to silnejšie - krehkou baladou Fragile. Čosi magické na Stingovej hudbe nepochybne je...  

Premiéra anglickému džentlmenovi v Košiciach vyšla. Obecenstvo mu vyzobalo z dlane poslednú omrvinku. Sting nie je Bruce Springsteen, aby hral trojhodinové maratóny, ale o to silnejšie sa úprimnosť jeho výpovede dotkla vnímavých duší. Skrátka, lepšiu oslavu Dňa boja za slobodu a demokraciu by si mohli Košičania, prahnúci po kvalitnom mainstreamovom umení, priať len veľmi ťažko.  

Autor: Marek Danko
Foto: SITA/Ivan Fleischer (titulná fotka), Peter reefe Kováč (foto v článku)

Súvisiaci interpreti: Sting