Už dávno nám po hudobnej stránke nie je ostrov ohňa a ľadu známy len vďaka excentrickej Björk. Bohatej a jedinečnej islandskej scéne robí už od roku 1994 skvelú reklamu aj žánrovo nezaraditeľná skupina Sigur Rós. Tá sa v pondelok rámci aktuálneho turné predstavila u našich západných susedov a bol to koncert, na aký sa nezabúda.
Od druhého albumu až po nevydané novinky
Do Viedne prišli v pondelok večer s dlhším a bohatším setlistom, umocneným pôsobivou hrou svetiel a vizuálnych efektov, ktoré na rozdiel od koncertu v Trenčíne (hrali krátko po západe slnka, ešte za svetla) mohli v absolútnej tme v ikonickom priestore Gasometru vyniknúť naplno. Zimomriavkovej atmosfére tak nemohlo ubrať absolútne nič.
Koncert bol rozdelený na dva sety - jeden romantický a druhý rockovejší, ktoré ponúkli prierez takmer celou doterajšou tvorbou kapely, od druhéhp albumu Ágætis Byrjun (1999, v preklade Dobrý začiatok) až po zatiaľ posledný Kveikur z roku 2013. Fanúšikovia si mohli vychutnať aj tri doposiaľ nevydané skladby Niður, Varða, Á a singel Óveður, ku ktorému minulý rok ponúkli aj veľmi temný a značne expresívny videoklip točený kde inde, ako na Islande. Nechýbali ani majstrovské diela z kultového albumu Takk... (2005, v preklade Ďakujem), Sæglópur a Glósóli.
Mnohé piesne Sigur Rós sú kvôli svojím charakteristickým minimalistickým pasážam a mimoriadnej emotívnosti celosvetovo známe predovšetkým z filmov alebo ako hudobný podmaz viacerých reklám. Dôkazom je komerčne až znásilnená pieseň Hoppípolla, ktorá naživo nezaznela možno práve z tohto dôvodu. Záver postupne gradujúceho koncertu pozostával zo skladieb Kveikur, Festival a rovnako ako na Pohode, bodku za vystúpením dala veľkolepá post-rocková skladba z bezmenného albumu () z roku 2002, Popplagið. Krehko pôsobiaci frontman Jónsi Birgisson počas nej takmer rozbil stage, a určite by som sa nečudoval, keby blany na bicích nástrojoch potrebovali vymeniť. Zimomriavkový falzet a hudobná zohratosť všetkých členov vyvrcholila poslednou skladbou v absolútnu nirvánu.
Miliónová vizuálna šou
Nenapodobiteľný, až nadpozemsky znejúci Jónsiho vokál, striedanie elektronických partov, samplov, viacerých hudobných nástrojov a perkusií sú pre Sigur Rós typické a ich koncerty práve preto patria medzi to najlepšie a najoriginálnejšie, čo môžete na hudobných pódiách zažiť. V minulosti bolo u kapely zvykom priberať na turné viacerých muzikantov a na scéne ich počas vystúpení bývalo aj takmer dvadsať. Často s nimi vystupovalo sláčikové islandské zoskupenie Amiina či reykjavická dychovka a členovia orchestra. Tieto muzikálne prvky sú rozoznateľné aj na spomenutom albume Takk... z roku 2005.
Odvtedy sa však veľa zmenilo a kapela začala robiť hudobne minimalistickejšie koncerty. Navyše v roku 2013 odišiel multiinštrumentalista a skladateľ Kjartan "Kjarri" Sveinsson. Ako sám priznal, po takmer 15 rokoch potreboval pauzu od koncertovania a momentálne sa sústredí na tvorbu filmovej hudby a hudby pre operu. Momentálne tak Sigur Rós fungujú len v trojici, tak v štúdiu, ako aj na koncertoch. Okrem gitaristu a speváka Jónsiho sú členmi aj basgitarista Georg "Goggi" Hólm a bubeník Orri Páll Dýrason, a aj keď všetci traja obsluhujú viacero nástrojov, komplexnú hudbu samozrejme nemôžu hrať stopercentne naživo.
Práve kvôli zvukovo nevyhnutným samplom a absencii pre kapelu zásadného člena Sveinssona som mal obavy, ktoré nie príliš výrazný koncert na Pohode ešte viac umocnil. Na aktuálnom turné je však všetko dotiahnuté do posledného detailu a dych vyráža najmä masívna, trojrozmerne pôsobiaca vizuálna šou, ktorá posunula vystúpenie do absolútneho nadprirodzena. Efekty na pódiu boli natoľko inovatívne, že sa nedá nevenovať im niekoľko riadkov.
Trojica si s "nedostatkom ľudí" na pódiu poradila práve tým, že veľký priestor okolo seba využila na originálne a efektné využitie LED panelov. Napríklad v druhom sete členovia kapely začali hrať skladbu Óveður za veľkou priesvitnou LED stenou, čo na chvíľu spôsobilo priam hologramovú ilúziu. Do toho fantastické projekcie v pozadí a panely reagujúce v reálnom čase na hudobné dáta podobne, ako to na svojich koncertoch robia napríklad austrálskí Tame Impala.
Dynamika vizualizácií dokonale synchronizovala s pohybom obrazoviek a niekoľkokrát som mal počas koncertu pocit, že ma klame zrak. V niektorých momentoch sa druhá LED stena vysunula hore a zvyšok koncertu vyzeral, akoby Sigur Rós hrali pod rozbesnenou oblohou či pokojným modrým nebíčkom, v závislosti od charakteru skladby. Viedenský koncert "víťaznej ruže" bol skrátka komplexným umeleckým zážitkom, ktorý naplno zamestnal všetky zmysly.
Práve nekompromisné inovácie a búranie bariér sú tým, čo robí islandskú scénu takou výnimočnou a atraktívnou. Potvrdzujú to aj iné kapely a umelci z tohto malého ostrovného štátu, ktorý má síce menej obyvateľov ako Bratislava, no v produkcii exportnej hudby je porovnateľný s veľkými západnými krajinami. A v umeleckej jedinečnosti je absolútne výnimočný, pričom vlajkovými loďami islandskej schopnosti neustále prinášať nové zvuky a zážitky sú práve jeho najväčšie hviezdy Björk a Sigur Rós. Takk za nezabudnuteľný zážitok!
Setlist Sigur Rós vo Viedni:
(16.10.2017, Gasometer)
Set 1:
1. Á
2. Ekki Múkk
3. Glósóli
4. E-Bow
5. Dauðalagið
6. Fljótavík
7. Niður
8. Varða
Set 2:
9. Óveður
10. Sæglópur
11. Ný Batterí
12. Vaka
13. Festival
14. Kveikur
15. Popplagið
Autor: Matej Kráľ
Foto: Instagram.com/sigurros
Súvisiaci interpreti: Sigur Rós