Ekumenickou bohoslužbou na trenčianskom letisku sa v nedeľu ráno po 9:00 skončil 14. ročník festivalu Pohoda. Ťahákmi sobotňajšieho programu boli najmä kapely Scissor Sisters, The xx, Leftfield, rockerka Juliette Lewis a pesničkár José González. Špeciálnym momentom bol však už poobede koncert Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchalu, ktorý prebehol medzi treťou a štvrtou hodinou poobede, teda v čase, kedy v sobotu na minuloročnom vydaní Pohody došlo k tragédii po páde stanu. Počas interpretácie Vivaldiho Štyroch ročných období všetky ostatné pódiá na festivale na hodinu stíchli.

Štrnásta Pohoda sa okrem zábavy a radosti niesla aj v znamení spomienok. Dve obete tragického pádu veľkokapacitného stanu si uctili organizátori i návštevníci pri rôznych príležitostiach, a to počas celého festivalu. Na miesto, kde minulý rok stál O2 stage, kládli návštevníci pod stožiare s motýlími krídlami zapálené sviečky. Organizátori na začiatku zapálili dve, už počas prvej noci ich boli stovky. V sobotu spolu s českým ministrom Karlom Schwarzenbergom a kňazom Antonom Srholcom zapálila aj nová slovenská premiérka Iveta Radičová. Podľa jej slov mala sama pred rokom strach, pretože na Pohode boli jej rodinní príslušníci.

Pri pietnom mieste sa počas celého víkendu zastavovali návštevníci, mnohí sa pri spomienke na udalosti z Pohody 2009 neubránili slzám. Napriek tomu sa Pohoda nekoná v pochmúrnej atmosfére. "Sme dojatí. Mali sme očakávania, šli sme do tohto ročníka najmä pre podporu od ľudí. Veľmi silno sme ju cítili už počas toho, ako ľudia začali prúdiť do areálu. Najpodstatnejšie bolo to, že festival sa vrátil s atmosférou, ktorú mal vždy. Mne sa zdá, že je ešte silnejšia, hlbšia," uviedol Michal Kaščák pre agentúru SITA.

V sobotu medzi treťou a štvrtou popoludní festivalový areál stíchol a hralo sa len na hlavnom pódiu. Koncert Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchalu venoval Kaščák a celá Agentúra Pohoda pamiatke Davida Horného, ktorý zahynul pri demontáži jedného z pódií v roku 2006, a Martina Kašáka a Nikolky Kapkovej - obete minuloročnej tragédie. Organizátor festivalu pri ich menovaní pred zaplnenou plochou letiska nezadržal slzy a vyjadril vieru, že sa tóny Štyroch ročných období od Antonia Vivaldiho sa dostanú až do ich uší. Orchester na záver zahral úvodnú časť diela Jar ako symbol sily života a nádeje.


Slovenský komorný orchester Bohdana Warchalu

Ešte predtým sa už o jedenástej hodine o prvý sobotný koncert postarali Vrbovskí víťazi. Vystúpenie tejto "exotickej" skupiny bratov Jobusovcov patrí v rámci slovenskej časti lineupu už tradične k vrcholom festivalu a inak tomu nebolo ani tento rok v Garnier aréne. Stálicou Pohody je aj Para, ktorá o dve hodiny neskôr spolu so svojimi hosťami pred niekoľkotisícovým publikom odštartovala sobotnú hudobnú produkciu na hlavnom Bažant stagei.


Vrbovskí víťazi, Para

V neskorších poobedňajších hodinách si okrem naplno rozbehnutých diskusií, divadiel, či workshopov mohli návštevníci vychutnať napríklad koncert bosnianskej úderky Dubioza Kolektiv, senegalskej world music legendy Orchestra Baobab alebo očakávanej headlinerky Juliette Lewis, ktorá ohromila divákov pod hlavným pódiom svojou energiou. V príjemný letný podvečer vystúpili a milo prekvapili aj americkí Abraham Inc, v ktorých tvorbe sa spája blues, funk i hip-hop. Spojenie soulu a našľapaných hip-hopových beatov priniesla londýnska formácia Belleruche, ktorá na čele so sympatickou speváčkou Kathrin deBoer, roztancovala krytý stage Dobrá krajina.


Dubioza Kolektiv, Orchestra Baobab, Juliette Lewis, Abraham Inc

Večerný a nočný sobotný program bol jedným z najnabitejších v histórii festivalu. Vystúpili kapely a interpreti ako Does It Offend You, Yeah?, These New Puritans, múm, New Young Pony Club, Crystal Castles, Johan Sara Jr., TrioVD, Midi Lidi, Billy Barman, či Moustache. Najväčšiu pozornosť však pútali headlineri Scissor Sisters, José González, The xx a Leftfield.

Scissor Sisters po 21:00 odohrali očakávanú disco-glam-rockovú šou, ktorú si vychutnalo približne 20 tisíc ľudí. Tých si americká formácia získala hneď na začiatku, keď vokalisti Jake Shears a Ana Matronic pozdravili publikum slovami "dobrý deň". Pri nadšenej odozve fanúšikov na ich hit I Don't Feel Like Dancing alebo na aktuálny singel Fire with Fire z ich úst zneli slovenské ďakovačky.


Scissor Sisters

V rovnakom čase sa v Garnier aréne predstavila jedna z kritikmi najoceňovajších kapiel súčasnosti - britskí These New Puritans. Napriek tomu, že patria do generácie kapiel ako Klaxons a The xx, udržujú si od súčasného ostrovného indie a tvorby svojich kolegov a kamarátov istý odstup. Nápady čerpajú všade od dancehallu, cez tanečnú elektroniku až po klasickú hudbu a domorodé bubnovačky. Na novom albume Hidden spolupracovali napríklad s detským speváckym zborom, japonskými perkusionistami a dychármi z Českého národného symfonického orchestra.

Práve skladby z ich druhého štúdiového albumu tvorili podstatnú časť koncertu, na ktorom mladých hudobníkov sprevádzala dvojica hráčov na basové saxofóny. Temné a dynamické skladby v podaní tejto zostavy boli dokonalou alternatívou pre nablýskanú šou Scissor Sisters a nebyť žalostného výkonu zvukárov, ktorí sa tam postarali o jeden z najviac "zvukovo pokazených" koncertov tohtoročnej Pohody, mohli These New Puritans pre zúčastnených patriť k vrcholom festivalu. Pred koncertom sme si bratskú dvojicu Jack a George Barnett, ktorí tvoria jadro skupiny, odchytili na rozhovor, ktorý uverejníme čoskoro.


These New Puritans

Väčšina návštevníkov sa po desiatej hodine presunula pred Tesco stage, kde švédsky pesničkár José González vytvoril nezabudnuteľnú magickú atmosféru. Charizmatický chlapík, ktorý bol na pódiu len sám s gitarou a statickou projekciou troch bielych stromčekov, zaplnil nielen betónový priestor pod pódiom - stovky fanúšikov si koncert, pri ktorom išlo viac o samotné skladby, než o sledovanie diania na pódiu, vychutnalo ležiac na tráve niekoľko desiatok metrov od pódia, hľadiac na bezoblačnú nočnú oblohu. Piesne ako Down The Line, Killing for Love alebo covery Heartbeats (The Knife), Teardrop (Massive Attack) či záverečná Love Will Tear Us Apart (Joy Division) svojou hĺbkou Pohodu dokonale pripravili pre britských The xx.

Kým na koncerte José Gonzáleza mnohí hľadeli na hviezdy, počas vystúpenia londýnskeho dream-popového tria sa oči fanúšikov obracali od podobne minimalisticky riešeného pódia s charakteristickou dominantou svietiacich písmen "XX" smerom k desiatkam lampiónov, ktoré nádherne dokresľovali intímnu atmosféru koncertu. Mladí umelci majú na konte len jediný album, no i tak patria medzi najžiadanejšie kapely súčasnosti a podľa organizátorov Pohody boli najdrahšou kapelou v histórii festivalu. Ich koncert nebol o hitoch, veď majú na konte len jeden (Crystalised), nanajvýš dva (VCR) - ako celok však bolo vystúpenie The xx so zasnenými vokálmi Romy Madley-Croft a Olivera Sima výnimočným zážitkom, hoci trvalo len 50 minút.

The xx svoje piesne obohatili o elektrizujúce inštrumentálne sóla, pričom v niektorých momentoch sa šikovne odkazovali na svojich hudobných kolegov - zaznela napríklad známa gitarová melódia zo skladby Pull My Heart Away od ich nemenej úspešného rovesníka Jacka Peñateho. Ostáva len dúfať, že pozitívne ohlasy na The xx sú pre Pohodu jasným signálom, že hoci sú súčasné kapely drahšie než "hra na istotu" v podobe osvedčených legiend, slovenské publikum ich na festivale dokáže oceniť. A to aj napriek tomu, že sa mnohí ešte tesne pred koncertom pýtali: "Kto vlastne sú The xx?".


José González, The xx

Do kategórie legiend patrí britská elektronická formácia Leftfield, ktorá na Bažant stagei odohrala najdlhší koncert. Približne deväťdesiat minút bolo od 1:00 nočným výletom do rokov deväťdesiatych v podaní Neila Barnesa a jeho live kapely, ktorú v jednotlivých skladbách postupne doplnila neznáma speváčka s éterickým zjavom (v prvej spievanej skladbe Original "nahradila" vokál Toni Halliday) a trojica mužských vokalistov Djum Djum, Earl 16 a Cheshire Cat, ktorí hrali kľúčovú rolu na klasických albumoch 'Leftism' a 'Rhythm & Stealth'. Na trenčianskom letisku odzneli všetky zásadné skladby kapely, ktorá sa spoločne s projektami ako The Prodigy, Chemical Brothers, Underworld a Orbital radí medzi priekopníkov elektronickej tanečnej hudby.

Líder formácie Neil Barnes, ktorý tohtoročný návrat Leftfieldu na hudobné pódiá realizuje bez druhého člena Paula Daleyho, si prešiel festival už v piatok večer, pozrel si nejaké koncerty a vstrebal atmosféru. Páčilo sa mu vystúpenie Maxa Romea, no najviac ho zaujali návštevníci a čistota. "Keby to bolo v Anglicku, vyzeralo by to inak," povedal na margo čistoty. "Ale najkrajšie je správanie ľudí, sú skvelí. Cítim sa tu nádherne," zložil poklonu návštevníkom Bažant Pohody.


Leftfield + Neil Barnes na tlačovej konferencii

Po koncerte Leftfield program pokračoval ďalej na viacerých pódiách, najdlhšie fungoval O2 stage, kde sa počas noci predstavili DJi a producenti ako Skream, Jamie xx (Jamie Smith z kapely The xx), B-complex, DJ Gabanna s MC Aktiffom a Clive. Pred hlavné pódium sa návštevníci festivalu vrátili nad ránom, kedy sa pri vystúpení maďarského world music telesa Amadinda uskutočnilo tradičné Vítanie slnka.

Absolútnou bodkou za programom Pohody 2010 bola po prvýkrát v histórii festivalu ekumenická bohoslužba. Evanjelická farárka Anna Polcková, katolícky kňaz Anton Srholec a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák odslúžili omšu o slobode a nádeji, na ktorú prišlo niekoľko stoviek divákov. Bohoslužba sa začala precítenou piesňou rabína Zeva Stiefela Život je úzky most, no ty sa nesmieš báť. Okrem neho vystúpili aj Marián Varga, Dorota Nvotová, Alena Čermáková, Jozef Lupták a Boris Lenko. "Ešte teraz sme dojatí, bola to krásna slávnosť," povedal na záverečnom brífingu riaditeľ festivalu Michal Kaščák.

Ďalšie články a fotoreporty zo štrnástej Pohody nájdete TU.

--
Text: Patrik Marflák
Zdroj: SITA, Pohodafestival.sk, pm
Foto: Igor Daniš - Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: Jose Gonzalez, Leftfield, Scissor Sisters