Britská progresívno-rocková formácia Pink Floyd je už prakticky 15 rokov neaktívna a tak sa jej fanúšikovia na celom svete musia spoliehať na ich "náhradníkov" združených v The Australian Pink Floyd Show (TAPFS). Jedna z najznámejších tribute kapiel na svete zavítala s novým programom Big Pink - Greatest Hits aj na Slovensko. Včera sa predstavili v Bratislave, dnes večer vystúpia v Košiciach. Prinášame reportáž, fotografie a krátke videá z Incheby.
V Inchebe, ktorá bola vypredaná viac ako týždeň vopred, si priaznivci rockovej legendy mohli vychutnať nielen vizuálny zážitok z dobre nasvietenej scény s lasermi, množstvom efektov a projekciou, ale predovšetkým kvalitný zvuk, aký možno v Expo Aréne zažiť len výnimočne. Prítomných bolo aj dostatok SBSkárov a hostesiek, ktoré návštevníkom pomáhali nájsť svoje miesta na sedenie. Ani to však nezabránilo vzniku zbytočného chaosu, ktorý nastal krátko po nástupe kapely na pódium.
Organizátori totiž pochybili pri zverejnení času začiatku koncertu, ktorý stanovili na 19:00. Na väčšine veľkých koncertov je medzi časom uvedeným na lístku a časom, kedy koncert naozaj začne, bežne rozdiel minimálne 30 minút. Pri podujatiach so zasadacím poriadkom býva ohlásený nielen začiatok predstavenia ale aj otvorenie sály, zvyčajne hodinu pred podujatím. Nič také ohlásené nebolo a tak len málokto tušil, že sa hudobníci dostavia na pódium na minútu presne. Desiatky fanúšikov dorazili do Incheby až počas úvodných skladieb - hneď prvou bola časť (Parts I-V) jednej z najväčších kompozícií v rockovej histórii Shine On You Crazy Diamond nasledovaná piesňou Welcome to the Machine, rovnako ako na slávnom konceptuálnom albume Wish You Were Here (1975). Ľudia stále prichádzali aj 20 minút po začiatku koncertu a v prítmí hľadali svoje miesta, čím sa znehodnotil zážitok aj pre ostatných návštevníkov. O organizácii teda možno povedať, že technicky síce zvládnutá bola, ale na ľudský faktor "nechodenia načas" sa akosi pozabudlo.
The Australian Pink Floyd Show svoje vystúpenie rozdelili na dve časti. V tej prvej si diváci okrem ďalších skladieb ako Coming Back to Life, Sorrow, Learning to Fly alebo Speak to Me mohli vychutnať aj hru svetiel a projekciu na kruhovom plátne nad pódiom. "Aussie Floyd" posunuli tvorbu britskej hudobnej legendy do 21. storočia práve vďaka vizuálnym technickým výdobytkom, samotné piesne pritom ponúkajú presne také, ako pred desaťročiami vznikli - stále sú však rovnako aktuálne. Ostatne, všetko v produkcii TAPFS je do detailu premyslené, takže na nejaké "úlety" alebo improvizáciu ani nie je priestor. Napriek tomu hudobníci očarili inštrumentálnou zručnosťou a podľa slov samotných návštevníkov boli vernou napodobeninou Pink Floyd aj po vokálnej stránke.
Práve pri speve v podaní členov kapely, ktorých podporovali tri vokalistky, sa však naplno prejavilo to, že na pódiu je kapela, ktorá hrá nie svoje, ale cudzie skladby. Bolo by asi zvláštne, keby TAPFS do hudby Pink Floyd pridávali vlastnú charizmu, emócie alebo humor, ale to bolo práve to korenie, ktoré koncertu miestami chýbalo. Strojovo presná interpretácia bola síce presvedčivá umelecky, ale len v málo momentoch sa Austrálčania dokázali divákov dotknúť aj ľudsky. Našťastie, hudba Pink Floyd je nielen nadčasová, ale aj emotívne dosť silná na to, aby koncert napriek tomuto nedostatku stál za to. Nedostatok "ľudskej šou" zase vyvážila spomínaná vizuálna stránka koncertu.
V rámci nej kreativita TAPFS vygradovala najmä po 20-minútovej prestávke. Hity ako Time, What Do You Want From Me? alebo Money boli pastvou pre uši, zatiaľ čo oči si mohli v druhej polovici koncertu okrem pridanej hodnoty vo forme 3D efektov (vydarené bolo najmä ružové prasiatko vznášajúce sa nad publikom) vychutnať aj nafukovacie rekvizity na pódiu - niekoľkometrového učiteľa z klipu Another Brick in the Wall, Part II. neskôr vystriedal rovnako veľký skákajúci zajac. Okrem skladieb z kultovej nahrávky Dark Side of The Moon (1973), ktoré tvorili podstatnú časť playlistu, bola povinnou jazdou aj interpretácia balady Wish You Were Here. Tá bola na rozdiel od ostatných piesní odohraná čisto akusticky a práve pri nej ukázali TAPFS najväčšie srdce. Nielen precítenou hrou a spevom, ale aj premietaním archívnych fotografií, čím akoby symbolicky naznačili, že by si sami priali na pódiu vidieť skutočných Pink Floyd.
Revival zoskupenie pochádzajúce z mesta Adelaide, ktoré funguje už od roku 1988, hlavnú časť vystúpenia ukončilo piesňou Comfortably Numb. Po nej ako prídavok nasledoval song Run Like Hell s ďalšou rekvizitou - veľkým žmurkajúcim prasaťom vznášajúcim sa vedľa pódia.
Zimná koncertná sezóna na Slovensku je chudobná na veľké hudobné produkcie, vystúpenie The Australian Pink Floyd Show bolo preto v tomto smere výnimkou. Už dnes večer si ho budú môcť vychutnať aj ľudia v košickej Steel Aréne, kde sa koncert začne takisto o 19:00. Prídite v dostatočnom predstihu!
Text: Patrik Marflák, SITA
Foto a video: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Pink Floyd
