Prezentácia popových a rockových skladieb v orchestrálnych aranžmánoch je dvojsečnou zbraňou. Ak symfonická verzia funguje, je pre diváka výnimočným zážitkom. V opačnom prípade sa človek neubráni pocitu, že tomu jednoducho "niečo" chýba. A uvažuje, či je koncert príliš potichu, či k dokonalému zážitku chýbajú vizuálne podnety, alebo je problém v jeho vlastnom prijímači. Stingov bratislavský koncert, ktorý v stredu odohral v rámci turné k minuloročnému albumu Symphonicities (2010), priniesol obe polohy.
Po nich vyše desaťtisícové publikum privítalo sprievodnú kapelu v zložení Dominic Miller (gitara), Rhani Krija (perkusie), Jo Lawry (vokály) a Ira Coleman (basgitarista), "popovú dirigentku" Sarah Hicks, ktorá vo svojom energickom štýle spojila vedenie orchestra s tanečnými kreáciami, a napokon samotného speváka. Ten v rozhovore na propagáciu aktuálneho albumu uviedol, že cieľom projektu bolo "obliecť staré piesne do nových šiat, pričom základ skladieb ostáva rovnaký".
"Predovšetkým chcem, aby to samotní klasicky vzdelaní hudobníci v orchestri vnímali ako výzvu, nie aby tam iba sedeli hrajúc popové balady podľa nôt, pretože to by bola len tapeta. Bolo by to nudné pre nich, pre mňa, aj pre publikum," povedal Sting a vystúpenie s orchestrom prirovnal k horúcemu kúpeľu. "Je to ako keď všade okolo seba cítite príjemné prúdenie a máte pocit absolútnej slobody. V tej skladbe hrám na gitare, ale sú tam aj všetky tie fugové linky a je to úžasný pocit." Tou skladbou bola notoricky známa Roxanne z debutového albumu The Police, v ktorej veselé reggae rytmy nahradili dramatické sláčiky a aj Stingov prejav tak dostal úplne nový výraz. "Učím sa, ako byť čo najviac súčasťou orchestra. V rockovej kapele ste pripútaní k lokomotíve rútiaceho sa parného vlaku. Toto je omnoho ospalejšia pozícia, je to ako vedenie plachetnice. Ale je v tom úplná sloboda a presne to sa mi páči."
V prvej časti bratislavského koncertu ponúkol aj ďalšie veľké hity - hneď v úvode odzneli Every Little Thing She Does Is Magic a If I Ever Lose My Faith In You, neskôr nesmel chýbať ani jeden zo Stingových najúspešnejších sólových singlov Fields of Gold. Publikum sa prvýkrát vo väčšej miere prebralo pri tretej skladbe večera Englishman in New York, v ktorej si diváci niekoľkokrát zaspievali "be yourself no matter what they say" (buď sám sebou nech hovoria čokoľvek). Jedinečným bolo prevedenie piesní When We Dance a Whenever I Say Your Name, k čomu vo veľkej miere prispela Jo Lawry. O talentovanej austrálskej jazzovej vokalistke ešte určite budeme počuť - viaceré vrcholy prvej časti večera boli práve jej zásluhou. V závere sa však karta obrátila a svojím vokálom vyvolával mráz na chrbte 59-ročný Angličan. Orchester si prvý väčší aplauz vyslúžil pri piesni Russians, zaujímavé bolo aj symfonické prevedie skladby Next To You z dielne The Police, ktorej originál Sting v rozhovore označil za "štvor-akordovú punkovú nakladačku". Členovia orchestra si ju užili po tom, ako spevák komunikujúci s divákmi najmä prostredníctvom slovenských fráz zahlásil: "Po nasledujúcej pesničke nasleduje krátka prestávka".
Druhá časť koncertu priniesla výrazovo pestrejšie a živelnejšie vystúpenie. Sting ju otvoril hitom Shape Of My Heart, k absolútnym vrcholom však patrila menej známa pieseň Moon Over Bourbon Street z jeho sólového debutu The Dream of the Blue Turtles (1985), v ktorej orchester dokonale umocnil ponurú atmosféru. Po niekoľkých nasledujúcich baladách (End of the Game, All Would Envy, King of Pain) prišiel moment, na ktorý zjavne všetci čakali. Počas hitu Every Breath You Take diváci postupne povstávali zo svojich sedadiel a desiatky ľudí sa nahrnuli do priestoru pod pódiom. Záver tak skôr pripomínal rockový koncert - atmosférou sa nechal strhnúť aj orchester, ktorého dychová sekcia v prvom prídavku Desert Rose trochu pílila uši, no aj to bolo súčasťou gradujúcej šou. Hudobníci si rovnako strhujúcu atmosféru užili aj v podstatne lepšie znejúcich She’s Too Good For Me a Fragile. Bodkou za bohatým koncertným programom bola po pol jedenástej skladba Message In a Bottle, ktorú Sting odohral sám s akustickou gitarou.
Napriek množstvu silných momentov koncert miestami vyznieval nudne. Ani nie preto, že orchester hral s výnimkou záverečného vyvrcholenia až príliš akademicky - je to pochopiteľné, keď každé teleso absolvuje len určitú malú časť turné. K lepšiemu zážitku mohla pomôcť viac prepracovaná vizuálna stránka koncertu. Spestrením pre zrak však okrem svetiel boli iba ladné pohyby Jo Lawry, Sarah Hicks a samotného Stinga, ku ktorým sa v druhej časti koncertu menšou choreografiou pridali aj členovia sprievodnej kapely. Aj to však bolo príliš málo - pri podobných koncertoch je dnes projekcia už štandardom a často je vizuál práve tou esenciou, ktorá umocní hudobný zážitok.
V celkovom hodnotení koncertu si pomôžem umelcovou vlastnou metaforou - horúci kúpeľ je síce výborná vec, ale vo veľkých dávkach môže byť aj únavný. Zároveň sa Sting, napriek nepopierateľnej pódiovej charizme, ako "kapitán lode" v prvej časti trochu strácal. Možno to však bolo zámerom - o to viac totiž vynikol v závere na "rozbúrenom mori počas búrky", po ktorej ostal "za kormidlom" sám a v duete s nadšeným publikom dokázal, prečo patrí medzi najväčšie hviezdy hudobného neba.
PS: možno by som nefrflal, keby zahrali aj túto nádheru...
Sting - You Will Be My Ain True Love
Setlist koncertu:
(zdroj: SITA)
Prvá časť:
1. Every Little Thing She Does Is Magic (The Police)
2. If I Ever Lose My Faith In You
3. Englishman in New York
4. Roxanne (The Police)
5. Straight to My Heart
6. When We Dance
7. Russians
8. I Hung My Head
9. Why Should I Cry For You?
10. Whenever I Say Your Name
11. Fields Of Gold
12. Next to You (The Police)
Druhá časť:
13. Shape Of My Heart
14. This Cowboy Song
15. Moon Over Bourbon Street
16. The End of the Game
17. All Would Envy
18. King of Pain (The Police)
19. Every Breath You Take (The Police)
Prídavky:
20. Desert Rose
21. She's Too Good For Me
22. Fragile
23. Message in a Bottle (The Police)
--
Autor: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš
