Izraelský hudobník Idan Raichel, ktorý vo svojej tvorbe mieša prvky popu s melódiami Blízkeho východu, Afriky a Karibiku sa vo štvrtok 15. septembra po prvý raz predstavil slovenskému publiku. Na koncerte v divadle Nová scéna mu okrem jeho medzinárodnej sedemčlennej akustickej kapely sekundoval aj slovenský spevák Miro Jaroš spoločne s Dominikou Mirgovou.
Viac ako dve hodiny trvajúce vystúpenie bolo samotným Raichelom označené za multikultúrnu jam session. "Za osem rokov existencie môjho projektu sa v ňom vystriedalo viac ako osemdesiatpäť interpretov, z ktorých najmladší má šestnásť a najstarší deväťdesiatdva rokov. Je mi preto cťou stáť pred vami a predviesť vám to, čo sme za tie roky spoločne dosiahli," povedal izraelský spevák, skladateľ a klavirista počas koncertu.
Slovami spokojnosti nešetril ani na reakcie slovenského publika, ktoré sa počas celého koncertu spontánne dvíhalo zo stoličiek a tancovalo. Fanúšikovia, ktorých sme po skončení koncertu oslovili hovorili o prirodzenej chémii medzi pódiom a hľadiskom, akú na žiadnom koncerte dosiaľ nezažili. Z výberu skladieb z trojice štúdiových albumov The Idan Raichel Project (2002), Mi'ma'amakim (2005) a Within My Walls/Ben Kirot Beyti (2008) pritom v publiku zarezonovala najmä pieseň Min Nhar Li Mshiti, ktorú Raichel nahral v spolupráci s hudobníkom Shimonom Buskilom a ktorá je venovaná zosnulej matke tohto interpreta.
Za posolstvo koncertu označil 34-ročný spevák svoju dlhoročnú snahu o toleranciu medzi národmi i náboženstvami. Touto myšlienkou sa podľa vlastných slov nechal inšpirovať i pri zostavovaní svojho multikultúrneho hudobného telesa a komponovaní skladieb, ktoré sa nevyhýbajú témam rasovej neznášanlivosti, genocídy či holokaustu. Tieto témy pripomenul aj niekoľkými slovami o genocíde kmeňov v Rwande a svahilskou skladbou pôvodne napísanou pre speváčku Somi.
7-členná formácia odchádzala z javiska Novej scény iba veľmi ťažko. Na záver koncertu preto tancujúcemu publiku, v ktorom nechýbali herec Kamil Mikulčík, speváčka Katarína Hasprová či spisovateľka Lucia Kollárová, ponúkla takmer desať minút trvajúcu improvizovanú skladbu. Sám Idan Raichel sa ešte niekoľkokrát poďakoval za srdečnosť a úprimnosť celému publiku – rovnaké slová zopakoval i v našom krátkom rozhovore.
"Od dôb, kedy som s týmto projektom začal, sa snažím pritiahnuť talenty z celého sveta. Mojim snom je na albumoch i na javisku vytvoriť vriaci kotol umelcov z Blízkeho východu, Sýrie, Libanonu, Etiópie, Palestíny a ďalších krajín. Celé to vlastne začalo, keď som mal dvadsaťjeden rokov mojou prácou v internátnej škole. Tu som videl, ako si komunita študentov z celého sveta vytvára akúsi novú formu spoločnosti a vlastného jazyka," uviedol Raichel o svojej prvotnej inšpirácií na založenie projektu.
"Do budúcna by som rád prizval ďalších umelcov a bolo by mi cťou, ak by so mnou na pódiu stál i Dhafer Youssef, ktorý je podľa môjho názoru jedným z najdôležitejších umelcov tohto desaťročia," podotkol na margo tuniského speváka, ktorý sa na Slovensku predstavil iba pred nedávnom v rámci festivalu Viva Musica! (reportáž). "Viem, že mnohí umelci trpia kvôli útrapám, ktoré im spôsobuje ich vláda, no mojim odkazom pre nich je nádej. Ak ju stratíme, tak nám nezostane nič. Multikulturalizmus existuje a existovať bude – to je moje posolstvo, ku ktorému sa snáď časom pridajú i ďalší umelci," dodal.
--
Text: SITA, Miroslav Meňhert
Foto: Marianna Mihálkinová - Hudba.sk
