Industriálne experimentálne duo The Body si za štvrťstoročie svojej existencie vybudovalo renomé metalovej kapely skúmajúcej najtemnejšie stránky ľudskej existencie. Ich tvorba sa sústreďuje na popis krajného utrpenia a beznádeje, dotváraný adekvátnou hudobnou zložkou kombinujúcou skreslené gitarové riffy, elektronický noise a celkovú dekonštrukciu melodických a rytmických zložiek hudby.
Tento ich špecifický a veľmi radikálny prístup bol ich výhodou, istým poznávacím znamením, ale aj obmedzením. Veď kto sa nadchne pre desiaty odtieň čiernej? Preto keď The Body v tomto roku nahrali spoločný album Orchards of a Futile Heaven s berlínskou producentkou a speváčkou Feliciou Chen alias Dis Fig, znamenalo to aj ich hudobný posun a skúmanie nových, neprebádaných vôd, ako sme mali 12. októbra možnosť vidieť a zažiť na vydarenom koncerte v klube Fuga.
Zdroj: Peter Grznár
Koncert otvorila noiseová úderka z názvom Hospital Brut. Trio Kvarteto hudobníkov v maskách a svojráznom outfite v nástrojovom zložení bicie, gitara a elektronické krabičky predviedlo pomerne krátke, ale o to energickejše vystúpenie. Štrukturovaný hluk sprevádzaný smršťou bicích evokoval priekopnícke počiny Johna Zorna na jeho slávnom albume Naked City v elektro industriálnom háve.
Po úvodnom hudobnom tornáde a krátkej prestávke sa pódium zahalilo hmlou a silným protisvetlom a na pódium nastúpili The Body & Dis Fig. Bicie a valiaci sa elektronický hluk sú sprevádzané miestami jemným, inokedy expresívnym, ale vždy naliehavým spevom Felicie Chen, ktorý v pokojneších polohách pripomenul svojrázny prejav Björk, v energickejších možno Annu von Hausswolff. Celková atmosféra bola umocnená nevídaným množstvom koncertnej hmly znižujúcej viditeľnosť na dva metre a svetlami svietiacimi spoza kapely, meniac jej členov na anonymné siluety.
Zdroj: Tomáš Bulánek
Ak návštevník prijal hru, veci začali fungovať. Extrémne emócie prítomné v hudbe i v krajných polohách spevu akoby neosobne naplnili celý priestor a človek sa pristihol pri úvahe, či krik neprichádza z jeho vnútra. Veď trinástych komnát bolo v koncertnej sále toľko, čo návštevníkov.
Aby bolo spojenie ešte silnejšie, speváčka sa s mikrofónom pohybuje priamo na hrane nízkeho pódia a nakláňa sa k prvým radám návštevníkov v prípustných možnostiach gravitácie. Zvyšok kapely zostáva zahalený v introvertnejšej pozícii vo všade prítomnej koncertnej hmle bez akejkoľvek snahy na seba upozorňovať. Celkovo je koncertné vystúpenie premyslené a so svojím dôrazom na vizuálnu stránku vytvára silný zážitok s katarzným presahom.
Zdroj: Peter Grznár
Večer vo Fuge pokračoval vystúpením publiku dobre známeho bratislavského drone industriálneho projektu Koleso nešťastia. Ponurý hudobný dekonštruktivizmus predošlých koncertov nahradí jasnejšia rytmika s občasnými ambientnými melodickými motívmi, čo pôsobí osviežujúco. Večer ukončuje producentka Laura Plis. Jej surfovanie naprieč žánrami elektronickej hudby symbolicky rozháňa posledné mračná bolestnej, i keď katarznej introspekcie a v uvoľnenej atmosfére uzatvára akciu.
Koncert The Body & Dis Fig patrí k ďalším vydareným počinom organizátorov známych najmä rešpektovaným festivalom Hradby Samoty v spolupráci s Music Press Production a Forum Absurdum. Akcia je zároveň dobrým úvodom k nastávajúcemu dvojdňovému festivalu Hradby Samoty – Bratislava Intermezzo, ktorý sa uskutoční o necelý mesiac v klube A4.
Autor: Peter Grznár
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
