Americká hudobníčka predstavila svoj najnovší album na koncerte vo Viedni. Jej konceptuálny prístup priniesol silný vizuálny zážitok, no nechýbali ani poctivé gitarové sóla.
Koncept živých vystúpení aj celého albumu St. Vincent (recenzia) vychádza z predstavy o tom, ako by asi mohla vyzerať taká líderka kultu z blízkej budúcnosti. Na podobe koncertov je cítiť aj vplyv spolupráce s Davidom Byrneom a predovšetkým choreografkou Annie-B Parson. St. Vincent pôvodne chcela svoje vystúpenia rozšíriť dokonca aj o čuchový zážitok a koncerty prevoňať esenciálnymi olejmi. A hoci sa to nakoniec nepodarilo, jej jeden a polhodinové vystúpenie vo Viedni bolo i tak výnimočným zážitkom.
Agresívna i nežná a melodická
Gro koncertu tvorili piesne z najnovšieho albumu, no na svoje si pri piesňach ako Cheerleader, Surgeon či Actor Out Of Work prišli aj fanúšikovia starších nahrávok. Skladby spolu predstavovali konzistentný celok, ktorého základom je brilantná hra Annie na gitare. Nežné dievčenské prsty vyludzovali zo strún zvuky, ktoré potvrdili, že je právom považovaná za jednu z najzaujímavejších súčasných hudobníčok. Počuť z nich klasické hudobné vzdelanie, ozveny grungeu aj futuristické bzučanie budúcnosti. A napriek množstvu vplyvov je finálny zvuk nezameniteľne "vincentovský".
Bolo by však chybou sústrediť sa pri St. Vincent len na jej prácu s nástrojom, akokoľvek pozoruhodnú. Na utorkovom koncerte presvedčila, že je aj uhrančivou speváčkou – jej čistý vokál sa pružne ohýbal vždy tam, kde bolo treba, a svojou jemnou sladkosťou tvoril s agresívnou gitarou krásny kontrast. Pod zvukovými exhibíciami sú totiž skladby St. Vincent predovšetkým krásnymi melodickými piesňami. V momentoch ako I Prefer Your Love či Prince Johnny sa ukazuje cit hudobníčky pre priamočiare, očarujúce skladby, ktoré si zostanete pospevovať ešte dlho po koncerte.
Mimo tejto planéty
Okrem hudby je to však aj čosi iné, čo viedenskú Arénu nadchlo - v angličtine tomu hovoria "stage presence". Samozrejmosť a suverenita, s ktorou sa Annie zmocňuje pódia a vysiela elektrinu do publika. Áno, aktuálny album a turné prinášajú Annie v podobe štylizovanej persóny, znepokojivej, androgýnnej. St. Vincent nie je márnivá – v snahe poskytnúť umelecký zážitok, odkazujúci k majstrom prevlekov ako David Bowie či Prince, sa nebojí posúvať hranice. Občas sa tak z pódia zablysne krehká dievčenská laň, občas nemilosrdná ufónka. Po vizuálnej stránke, podporenej spomínanou choreografiou, predstavuje určitý chlad, akoby mimozemský či miestami až mŕtvolný. No pod teatrálnosťou sa skrýva živé, horúce jadro, srdce, ktoré bije pre hudbu.
Vyrátané javiskové efekty St. Vincent nespútavajú, pod nimi zostáva dosť priestoru na divú, dravú energiu, ktorou sú jej koncerty známe. Šibalský úsmev spod chumáčov modro-šedých vlasov prezrádza nadsázku, humor a priznanie, že áno, možno nie je celkom normálna. No tu je to ok, vymykať sa normám, škatuľkám, očakávaniam. Každý z nás je tak trochu blázon. Niekto sa v šatoch plných očí a vycerených úst driape po pódiovej konštrukcii, až kým neuviazne pod reproduktorom. Niekto dnes za celý deň len vyniesol smeti a masturboval (Birth In Reverse). Iný šňupal úlomky Berlínskeho múru (Prince Johnny). St. Vincent si navlieka jednotlivé masky, aby nám ukázala niečo o nás samých. Posledný album a s ním spojený koncertný koncept St. Vincent sú vydarenou ukážkou umeleckej hyperboly – cez štylizáciu a extrém prinášajú autentický zážitok pravdivých emócií.
Autorka: Michaela Kučová
Súvisiaci interpreti: St. vincent
