Showcaseový festival a konferencia Eurosonic Noorderslag (ESNS) v sobotu uzavrel svoj 39. ročník, počas ktorého opäť vytvoril priestor, z ktorého profituje celý hudobný ekosystém. Neuveriteľných 333 hudobných vystúpení kapiel, umelcov a umelkýň z viac ako 30 krajín, celkovo viac než 40-tisíc hudobných nadšencov, z toho desatina delegátov – agentov, bookerov, novinárov a ďalších profesionálov z biznisu – vzájomne si vymieňajúcich know-how a vyhliadajúcich nové talenty.
V tomto víre sa ocitla aj komunitná slovenská posádka organizovaná festivalom Pohoda na čele s riaditeľom Michalom Kaščákom, pomyselným kapitánom samotnej výpravy je však Gabriel Sebő. Pohoda do holandského Groningenu pozvala aj zástupcov svojho partnera Slovenskej sporiteľne, tradične sa pridali predstaviteľky festivalu SHARPE, Táňa Lehocká a Katja Thalerová, taktiež ľudia z Rádia_FM vrátane riaditeľky Janky Imrichovej, vylosovaný držiteľ nekonečnej permanentky na Pohodu Timo, Ľubo Šoška z Pink Whale a kapela Berlin Manson so svojou crew. Cesty a udeľovania cien sa zúčastnil aj Yaksha, ktorého iniciatíva Yazda bola nominovaná na cenu The Brand Activation v rámci European Festival Awards (EFA).
V samotnom Groningene sa po strastiplnej ceste plnej leteckých peripetií k posádke pridala speváčka Erika Rein, sprevádzajúci producent Martin "Iso" Krajčír a taktiež kapela Xces, ktorá do Holandska dorazila priamo z predchádzajúceho pražského koncertu.
Zdroj: Mikuláš Bado
Ocenenia sú síce fajn, no na čom naozaj záleží, sú hodnoty
Aj tentokrát bol v mrazivej hmle uväznený a cyklistami zaplavený Groningen plný úsmevov a chytľavej atmosféry tvorenej stretnutiami a zdieľaním zážitkov, a to nielen v centre De Oosterpoort, kde sídli konferenčná vetva programu. Každoročne je až nákazlivé sledovať, aké majú medzi sebou zástupcovia najvýznamnejších európskych festivalov dlhoročné priateľstvá, a že vytvárajú neprehliadnuteľnú komunitu zdieľajúcu hodnoty, ktoré každoročne bilancujú na slávnostnom udeľovaní cien EFA.
Pohoda sa v tomto ročníku tešila nomináciám hneď v štyroch kategóriách – spomenutej Best Brand Activation Award spoločne s Yakshom a značkami Isadore a MTBIKER za ekologickú cyklistickú iniciatívu Yazda, Best Medium-Sized festival, napriek tomu, že bola aktuálnym držiteľom ceny z roku 2024, v kategórii The Take a Stand Award za festival organizovaný v Kyjeve na podporu spriatelenej iniciatívy Music Saves Ukraine, a napokon tiež v novučičkej kategórii New Kid on the Block. V nej bola nominovaná mladá produkčná Andrea Blahová, okrem Pohody známa tiež z pôsobenia v českej promotérskej úderke Heartnoize.
Zdroj: Matej Kráľ
V priebehu večera zazneli mnohé dôležité pripomenutia aspektov súvisiacich s organizáciou festivalov a ďalšími promotérskymi reáliami vrátane potreby ekologických riešení organizácie, bezpečnosti ale napr. aj spomienky na tých, ktorí komunitu európskych festivalov v ostatnom roku opustili. Zimomriavky spôsobujúci príhovor mal šéf poľského Open'er festivalu Mikołaj Ziółkowsky, ktorý spolu s kľúčovými členmi svojho tímu prebral ocenenie za Najlepší veľký festival.
Spomenul, že v roku 2025 je ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým organizovať festivaly lepšie, inovatívnejšie a prvom rade so silou a slovom, za ktorým si treba stáť. "Vrcholí vojna, v ktorej umierajú ľudia za nás všetkých ostatných v Európe. Naše festivaly môžu robiť omnoho viac, aby na to upozornili. Je skvelé prebrať túto cenu, ešte dôležitejšie je vytvoriť novú éru, v ktorej nebudú ľudia proti slobode, ale naopak, ktorá bude slobodná pre všetkých."
Najväčší a najpozitívnejší ohlas prítomných v sále zožal výherca ocenenia The Award for Excellence and Passion, Vlad Jaremčuk a projekt Music Saves Ukraine. Promotér a organizátor festivalu Atlas Weekend na diaľku v ďakovnom príhovore zdôraznil dôležitosť tímovej práce, a že je pre neho obrovská česť ocitnúť sa na zozname víťazov popri tak výnimočných osobnostiach.
"Súdržnosť, sloboda a demokracia sú systematicky napádané všade. Práve promotéri a kultúrni organizátori majú v rukách možnosti využiť svoje platformy a proti týmto tendenciám bojovať. Nemôžeme stáť bokom. Prosím nezabudnite, akí skutočne dôležití ste a aká dôležitá je vaša práca," povedal Jaremčuk pri prijímaní ocenenia, ktoré spolu s ďalšími odovzdával aj Michal Kaščák, jeho držiteľ z roku 2019.
Pohoda nakoniec ocenenie nezískala, avšak samotné štyri nominácie, teda vôbec najväčší počet zo všetkých zúčastnených festivalov, hovoria jasnou rečou. Z českých festivalov zabodovali Colours of Ostrava, dramaturgovi Filipovi Košťálkovi gratulujeme k oceneniu New Kid on the Block.
Online záznam z ocenení EFA si môžete pozrieť TU.
Zdroj: Mikuláš Bado
Tri slovenské kapely a každá úplne iná
Eurosonic ponúka toľko koncertov na toľkých miestach, že sa môže pokojne stať situácia, v ktorej sa v závere festivalu stretnú dvaja ľudia a zistia, že neboli ani na jedinom rovnakom vystúpení súčasne. Nehovoriac o súbežne prebiehajúcom festivale Pinguin Radio Showcase, ktorý je akousi neoficiálnou šedou eminenciou programu.
Do legendami opradeného klubu De Drie Gezusters (U troch sestier), kde sa tento alternatívny festivalík koná, sa tento rok konečne podarilo zavítať aj mne a úplnou náhodou stihnúť fantastický DJ set britskej moderátorky Jess Iszatt (BBC Music Introducing). Jess zavítala do Groningenu kvôli konferencii, kde v rámci svojho panelu rozoberala vzťah mladých umelcov a mediálnych platforiem.
Zo slovenskej časti hudobného programu sa ako prvá v ikonickom výklade klubu Maas predstavila okúzľujúca Erika Rein a odohrala nielen po jazykovej stránke farebný setlist s piesňami v angličtine, rómštine aj v slovenčine. Produkcia z pera Jonatána Pastirčáka sa aj na náročné pomery ESNS blysla nekonvenčnosťou a sonickou unikátnosťou, ktorá v sebe dokáže zachovať popovú chytľavosť a bounce, no zároveň nepodľahnúť prvoplánovosti a trendom. Na ESNS robil Erike zvukové garde Martin "Iso" Krajčír, s ktorým tvoria zohratý pár ako po pohybovej, tak aj vizuálnej stránke.
Zdroj: Mikuláš Bado
Dobre známy nespútaný kopanec priniesli do klubu All Round Berlin Manson. Ich post-socialistická estetika a lyrická údernosť sa ako obyčajne odrazila v intuitívnom tanci prítomných. Outro koncertu venovali BM sountracku z kultového Twin Peaks na pamiatku zosnulého režisérskeho mága Davida Lyncha, ktorého umelecký vplyv presiahol nielen generácie, ale evidentne aj zemepisné pásma až do východnej Európy.
Finále slovenskej časti dramaturgie patrilo nadžánrovému projektu Xces Toma Michalčáka v sprievode notoricky známeho rytmického dua Ežo Ambrozai – Miloš Bulík. Po zvukovej stránke radím vystúpenie Xces k tým pravdepodobne najhlasnejším a najabstraktnejším, noiseovú vlnu pritom Tomo Michalčák prerušil len krátkym monológom, aby trefne a kriticky pomenoval súčasné diletantsko-autoritatívne tendencie slovenskej politickej reprezentácie, frustrácia z ktorej sa pretavuje aj do jeho naliehavých vokálov. Nestihnutá zvuková skúška sa síce odrazila najmä na druhej polovici šou, chalani odohrali napriek tomu profi koncert.
Zdroj: Mikuláš Bado
Zdroj: Mikuláš Bado
Hudby veľa, času málo
Popri vyše 300 vystúpeniach nie je možné vyjsť po chuti každému a môže sa stať, že program vygeneruje aj priemerné či dokonca nekvalitné vystúpenie. Kvôli už teraz nadpriemernému rozsahu sa nebudem venovať tomu, čo sa nepodarilo, a len v rýchlosti spomeniem mená, ktoré podľa mňa stáli za to.
Určite medzi ne patria portugalská kapela Maquina. a jej repetívny kraut-rockový ošiaľ postupne nabaľujúci nové a nové vrstvy, drzá ideologicko-punk-rapová dvojica Big Special so silnou Sleaford Mods príchuťou len s tým rozdielom, že jediný živý nástroj bol bicie, francúz JOUBe neuveriteľným spôsobom kombinujúci klubové beaty, basové riffy, vokály a zdanlivo nevyčerpateľný zvukový potenciál bicykla (vrátane krútenia kolesom, búchania, hry slákom a pod.), či nórska zostava Kanaan & Ævestaden, ktorá svojimi ódami a minimalistickým post-rockom vyplnila majestátne priestory luteránskeho kostola Nieuwe Kerk.
V rámci umelcov reprezentujúcich Česko bola suverénne najvýraznejšia Maella. Projekt v Londýne pôsobiacej speváčky a basáčky Michaely Charvátovej, kombinujúci sýte pop-rockové aranže s temnými gradáciami, zvukom hravo naplnil kultový koncertný priestor Vera. Počas prvých dvoch pesničiek som intuitívne hľadal referencie, avšak s ničím som sa úplne neuspokojil – dospelejšie ako Aurora, menej infantilné ako Sigrid, o čosi údernejšie ako Lykke Li. Maella predviedla absolútne profi šou a jednu z najzávažnejších performancií festivalu.
Základný konferenčný aspekt? Aktuálne témy
Viac než 140 bodov programu fóra pre profesionálov z oblasti hudby prinieslo polemiky nad témami ako udržateľnosť organizácie eventov, budúcnosť indie labelov, či právne peripetie v dobe vzmáhajúcej sa umelej inteligencie. Nielen v súvislosti s fenoménom Taylor Swift sa diskutovalo o tom, kam až môže zájsť fanatické fanúšikovstvo (Not Another Pink Vinyl), do akej miery hýbe hudobným svetom hnutie FemTech, či ako nahliadať na lojalitu umelca.
Zdroj: Siese Veenstra
V rámci konferencie zaujala Annika Walsh, ktorá z pozície medzinárodného stratéga služby Spotify rozoberala neustále silnejúcu pozíciu streamovacích sietí. Relevantnú diskusiu ohľadom problematiky hudby generovanej AI či kontroverzných obratových modelov medzi streamovacími službami a umelcami vyprofilovala Victoria Oakley, riaditeľka International Federation of the Phonographic Industry (IFPI), každoročne poskytujúceho dáta a analýzy trendov konzumácie hudby.
Zo slovenskej posádky sa diskusií účastnil Michal Kaščák v paneli Standing Strong – Festivals Under Attack, kde upozorňoval na dôležitosť súdržnosti umeleckej komunity počas politických kríz a prekvapivo, ale vítane optimisticky bilancoval súčasnú situáciu v kultúre na Slovensku. Produkčná manažérka Pohody Paula Poštolková vystúpila v paneli Recipes for Resilience: the Central and Eastern European Cookbook, kde sa oscilovalo okolo témy rezistencie kultúrnych subjektov proti vymáhajúcim sa politickým tlakom v niektorých krajinách Európy. Z českých speakrov zaujal Filip Černý, hudobný publicista a redaktor okruhu Českého rozhlasu rádia Wave, ktorý rozoberal súčasnú relevanciu rozhlasových staníc. Okrem iného tu aj zdieľal vlastnú skúsenosť o tom, ako priestor v rádiu pomohol jeho kapele Good Times Only.
Zdroj: Mikuláš Bado
Fantastická atmosféra mimo festivalových venues
Eurosonic v roku 2025 opäť potvrdil, že popri festivaloch ako Great Escape či Reeperbahn patrí k pilierom európskych hudobných showcaseov. Pravdou je, že 333-slotový program je v praxi viac bolesť ako pôžitok, najmä v prípade, keď je ďalší bod programu vzdialený 20 či 30 minút chôdze. Návštevník, ktorý si urobí domácu úlohu a všetko napočúva vopred, má potom kontinuálne FOMO, pretože sa mu deje, že počas jednej hodiny hrajú aj štyria "zasrdiečkovaní" umelci naraz.
Veľkým benefitom návštevy bol môj exploratívnejší prístup k mimofestivalovým miestam Groningenu. Je skutočne fantastické, že toto "mesto talentu" má pri svojich necelých 200-tisíc obyvateľoch tak nesmierne množstvo rozmanitých klubových, koncertných a divadelných priestorov.
Môže sa tak napríklad stať, že zistíte, že priamo na vedľajšej lodi od tej, kde práve bývate sa nachádza divadelná scéna, alebo že za tými dverami, pred ktorými stojí hlúčik Holanďanov, sa ukrýva najväčší rockový podnik mesta. Príjemným prekvapením sa stal priestor Oost, ktorý vďaka svojim nespočítateľným scénam ponúka zdanlivo nekončiace after možnosti a čistokrvný klubový azyl.
Jeden z najlepších groningenských azylov však každoročne predstavujú paluby lodí, kde od fokusového ročníka 2019 pravidelne prebýva väčšina slovenskej posádky. Komunitný rozmer slovenskej návštevy je unikátnou záležitosťou, ktorá spolu s vystúpeniami kapiel na svetovej úrovni robí Slovensku u zahraničných delegátov konzistentne výborné meno.
Autor: Matej Kráľ
