Hviezdny taliansky hudobník Zucchero svojich slovenských fanúšikov nesklamal a po piatich rokoch predviedol v Bratislave opäť kvalitnú šou. Možno to platilo skôr naopak a Slováci tak trochu sklamali jeho, keďže mu v NTC v hľadisku robila spoločnosť len necelá tisícovka fanúšikov.
Najväčšie hity inak
Svetlá v hale zhasli krátko po štvrť na deväť. Publikum za potlesku a piskotu privítalo 57-ročného rodáka z Roncocesi, ktorý na vystúpenie zvolil outfit pripomínajúci argentínsko-kubánskeho revolucionára Che Guevaru. Atmosféru dotváralo aj pódium a jeho spôsob vystavania. Zmestilo sa naň okrem speváka ďalších 16 umelcov - perkusionisti, gitaristi, bubeníci, trúbkari, klavírista, dokonca aj tri sexi tanečnice v pestrých brazílskych karnevalových kostýmoch.
V rámci asi hodiny a pol zazneli najznámejšie skladby prerobené do latino štýlu, okrem iného aj Baila morena, Vedo nero, Diavolo in me, Il volo a samozrejme aj jeho najväčší hit Senza una donna z roku 1987. Do setlistu zaradil tiež coververzie Herivelta Martinsa Ave Maria No Morro či mexický tradicionál La Bamba, ktorý preslávil Ritchie Valens.
Slováci sa k tancu osmelili postupne
Zucchero bol zo začiatku skúpy na slovo, divákom sa začal prihovárať až postupne a to v taliančine. "Čau Bratislava, chcem vás vidieť tancovať!" Zopár jednotlivcov zo sediaceho publika sa osmelilo a roztancovalo až po tom, ako ich hudobníci vytrvalo poháňali a roztlieskavali. Ďalším to trvalo ešte o čosi dlhšie, no v záverečnej polhodine sa už elektrizujúcim rytmom ubránil len málokto. Roztancovali sa staršie i mladšie vekové ročníky.
Spevák a gitarista sa napokon po skončení hlavnej časti koncertu pred málopočetné ale výrazne oživené obecenstvo vracal ešte dva razy, stihol pritom aj mierne pozmeniť svoj outfit. Najprv si nasadil červenú masku a menil aj klobúky. Definitívne sa s divákmi rozlúčil s úsmevom na tvári a so slovami "Milujem vás!". Pri odchode si ešte podal ruky fanúšikmi v predných radoch, ktorí svoju účasť na koncerte určite neoľutovali.
Zucchero priniesol do Bratislavy hudobne aj vizuálne farebnú šou - viac fotiek
Biografia
Zucchero, vlastným menom Adelmo Fornaciari, svoju hudobnú kariéru odštartoval v roku 1970. V roku 1981 vyhral festival Castrocaro so skupinou Taxi a o rok neskôr sa predstavil na festivale Sanremo. V roku 1984 odišiel do Kalifornie, kde spolupracoval s talianskym producentom Corradom Rusticim. Po albumoch Zucchero and the Randy Jackson Band (1985) a Rispetto (1986) nasledoval Blue's (1988), ktorý z neho spravil hviezdu v celej Európe a stal sa v tom čase najpredávanejším albumom v talianskej histórii. Práve z neho pochádza pôvodná verzia svetoznámeho hitu Senza una Donna. Počas nasledujúceho turné si Zucchero zaspieval s Joeom Cockerom, Rayom Charlesom alebo Dee Dee Bridgewater.
V roku 1990 hitparády ovládol spomínaný duet Senza una donna, ktorý Zucchero opäť naspieval s Paulom Youngom. V rokoch 1991 až 1993 nahral Zucchero ďalšie duetá s umelcami ako Sting, Luciano Pavarotti, Andrea Bocelli, Peter Maffay, Elton John, Brian May a Eric Clapton. Mnohé z týchto spoluprác sa neskôr objavili na jeho kompilácii Zu & Co. (2004). Nasledovali štúdiové albumy ako Miserere (1992), Spirito DiVino (1995), Bluesugar (1998), Shake (2001), Fly (2006) a Chocabeck (2010).
Autorka: Lea Podstanická
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Zucchero