Vystúpenia Rakúšana Marcusa Füredera alias Parova Stelara na Slovensku pekne mapujú jeho "success story" na hudobnej scéne. V Bratislave hral prvýkrát už v roku 2006 na Nu Jazz Dayz ako nové a neznáme meno. O tri roky neskôr so svojím bandom vystúpil na ďalšom moderne zmýšľajúcom jazzovom festivale E.ON Jazz Night.
Voľba zmeniť už v júni miesto konania na NTC tak bola logická. Skok z klubu, ktorý pojme tisícku, do športovej haly s kapacitným limitom okolo 5000 ľudí je síce obrovský, no organizátori koncertov v Bratislave momentálne príliš na výber nemajú. Keď som do Aegon arény v piatok večer prišiel, hala sa ešte len zapĺňala a vyzeralo to, že nebude plno. Pomyslel som si, aká je to škoda, že tu nie je koncertná sála podobná tým v PKO, ktoré boli pre 1000-2000 ľudí ideálne.
Veľa elektroniky, málo improvizácie
Priestor pod pódiom sa nakoniec zaplnil natoľko, že v PKO by sa zrejme dýchalo len ťažko. Rakúska kapela sa na pódium dostala s vyše polhodinovým omeškaním oproti plánu "začať presne o 20:00". Fanúšikom to však dokonale vynahradila, keď hneď od začiatku diktovala vysoké tanečné tempo. Počas celého takmer 90-minútového koncertu sa striedali najmä skladby z posledných dvoch albumov Coco (2009) a The Princess (2012). Reakcie ľudí na novinky boli rovnako dobré ako pri starších hitoch, no najväčší ohlas mala už tradične povinná jazda Chambermaid Swing. Najstaršiu pieseň piatkového setlistu napísal Parov Stelar v čase, keď ešte tvoril bez kapely, a tak nebolo prekvapením, že aj v jej live verzii hrá "hlavné husle" elektronická zložka.
To však včera platilo pre väčšinu piesní - koncert Parov Stelar Bandu je predovšetkým veľký tanečný žúr a nič na tom nemení ani fakt, že elektronické podklady dopĺňajú živé bicie, basa a dychy. Trubkár Jerry Di Monza a saxofonista Max the Sax príliš neimprovizujú ani nesólujú a hoci ich muzikantské kvality nemožno poprieť, momentov, kedy jazzová inštrumentalita prevážila nad elektronikou, bolo skutočne málo. Napríklad v porovnaní s nujazzovou Jazzanovou, ktorá hrala v Bratislave vo februári, je Parov Stelar Band menej pestrý a muzikálny, naservíroval však fanúšikom viac energických skladieb. A podľa reakcií publika bolo zrejmé, že pre väčšinu fanúšikov, ktorí sa chceli hlavne vyblázniť, nie je až taký problém, že je to takmer celé "na jedno kopyto".
Koncert Parov Stelar Bandu je predovšetkým poriadny žúr - viac fotiek
Bohapustejší nu jazz
Veľkú časť úspechu Parov Stelar Bandu na živých koncertoch vždy tvorili speváčky. Platí to aj v prípade Cleo Panther, ktorá sa na Slovensku s kapelou prvýkrát predstavila vlani na spomínanom koncerte v MMC. Už tam ukázala, že je výraznou pódiovou osobnosťou - femme fatale - ktorá svojou prítomnosťou dokáže zaplniť celú miestnosť. Podarilo sa jej to aj v omnoho väčšom priestore arény NTC. Jej charizma a pohyb na pódiu boli počas celého koncertu väčším lákadlom pre oči ako vizualizácie a presvedčila aj svojím spevom. Ani ona však na seba nestrhla pozornosť takým spôsobom, ako to robia veľkí vokalisti v jazzových kapelách. Možno jej prejavu uškodil nie najlepší zvuk, no aj v jej prípade to bolo viac o žúre ako o zimomriavkach z hlasu. Paradoxne tak najemotívnejším momentom večera bola skladba Homesick, ktorú kapela odohrala bez nej.
Pojem electro swing, ktorým sa Füreder pred rokmi vymedzil z nujazzovej scény, by sa dal označiť za "bohapustejšiu" odnož nu jazzu. O tom, že to vôbec nie je na škodu, svedčí jeho popularita, no otázne je, či sa má, a spolu s ním aj Parov Stelar Band, kam posunúť. Aktuálny album ukázal, že ani veľmi nie. Väčšina nových skladieb, s výnimkou raveom strihnutého singla Jimmy's Gang a predprídavkovej All Night s chytľavým popovým refrénom, znela naživo až príliš podobne priamočiarym tanečným hitom ako Libella Swing či Catgroove z predchádzajúceho albumu.
Nájsť recept na úspech však v hudbe nie je ľahké a ak má Parov Stelar aj v iných krajinách takú pôsobivú koncertnú históriu ako u nás, tak sa nemožno diviť, že sa zo svojej pozície kráľa electro swingu nikam neponáhľa. Hoci na Slovensku hráva pomerne často, väčšina návštevníkov včerajšieho koncertu ho videla prvýkrát. A reakcie publika boli také pozitívne, že už po hodine tlieskali nielen ľudia kapele, ale aj kapela publiku.
Z klubov do športových hál
Nech už si o životnosti electro swingu a schopnosti Parov Stelar Bandu posúvať sa hudobne vpred myslíme čokoľvek, dokázali to, čo napriek ich rastúcej popularite čakal asi málokto - Aegon arénu, resp. jej priestor na státie (veď kto už by na takom koncerte sedel), zaplnili. Pridali sa tak k menám ako The Prodigy, Bryan Adams, Slayer, Joe Cocker, Leonard Cohen, Massive Attack, Pet Shop Boys, Marilyn Manson, Enrique Iglesias či 50 Cent, hoci niet pochýb, že na rozdiel od nich o mene Parov Stelar väčšina Slovákov nikdy nepočula. Koncert navyše nemal ani zďaleka také promo ako vystúpenia spomínaných hviezd.
Podľa informácií od usporiadateľskej agentúry Ore Pole sa na včerajšom koncerte zúčastnilo vyše 2500 platiacich divákov, čo je pri formácii, ktorá u nás ešte pred rokom vystupovala ako klubová kapela, obrovský úspech. A keď už sme pri organizátoroch: svoju premiéru v neklubovom priestore zvládli dobre, hoci chýbajúca šatňa a príliš benevolentná SBSka na vstupe, ktorá vôbec nekontrolovala, čo si návštevníci nesú v taškách a batohoch dovnútra, nie sú na podobne veľkých podujatiach štandardom.
Naproti tomu slabo zásobené, predražené a (po)malé bary štandardom na halových koncertoch sú, takže tu sa vlastne nie je na čo sťažovať. Nič však agentúre Ore Pole, ktorá má po tomto koncerte okrem bodíka k dobru asi aj celkom slušne zarobené, nebráni pri ďalších koncertoch štandardy nielen spĺňať, ale ich aj zlepšovať.
Setlist koncertu Parov Stelar Band v Bratislave, 21. 9. 2012:
1. Oh Yeah
2. Matilda
3. Booty Swing
4. Libella Swing
5. Sally's Dance
6. Catgroove
7. Chambermaid Swing
8. Homesick
9. Fleur De Lille
10. The Phantom / 1930 Version
11. Baska Brother
12. Jimmy's Gang
13. The Mojo Radio Gang
14. Wanna Fete
15. All Night
prídavok:
16. On My Way Now (Love Part 2)
Autor: Patrik Marflák
Foto: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Parov Stelar
