Keďže košické vystúpenie bolo zrušené, zhŕkli sa 17. novembra východoslovenskí priaznivci ursinyovskej muziky do útulnej prešovskej Christianie. Muzikanti mali obmedzený priestor, prvý rad sa takmer dotýkal nástrojov. Pocity boli na oboch stranách napriek nevyslovenej úcte k Dežovej pamiatke uvoľnené, čo už samo osebe garantovalo vynikajúci zážitok.

Hudbu k muzikálu Peter a Lucia začal Dežo Ursiny komponovať ako konkurenciu k populárnemu dielu 70-tych rokov Cyrano z predmestia, vytvorenému Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom. Na ňom sa v úlohách autorky libreta predstavila Alta Vášová a texty piesní napísal Ján Štrasser. Obaja sa podieľali aj na Ursinyho počine, predbežne nahranom a naspievanom na pásku, no projekt sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Kazetu po Dežovej smrti objavil jeho syn Jakub Ursiny a posunul ju Vladovi Šarišskému, ktorý si materiál naštudoval spolu s ďalšími členmi formácie Talent Transport.

Rozhovor: Kubo Ursiny: Otec by mal z mladých fanúšikov veľkú radosť

Dnes je už jasné, že akékoľvek obavy sú zbytočné. Petrove party si vzal na starosť Jakub Ursiny, disponujúci o niečo širším hlasovým rozsahom než otec. Kým Dežo sa snažil držať väčšinou pri zemi, Kubo ide často do výšok, kde mu nechýba sebaistota (úvodná vec Žijeme len raz). Okrem spevu zvládal obstojne obslúžiť melodiku i klávesy, čím si rozšíril pole pôsobnosti, no zďaleka nie až do takej miery ako Dorota Nvotová. Dcéra Jara Filipa si naložila na chrbát obstarožný saxofón, ktorý v istých momentoch evokoval nečakané sólo v Modrom vrchu, spev, klávesy alebo zvláštny oválny nástroj so zvonivým zvukom.  

Absenciu príbehu vyvažujú silno precítené výkony

Potomkovia slávnych otcov spolu zároveň komunikovali v speváckom, čiže najdôležitejšom dialógu večera. Intenzívny prúd dojemného súzvuku najviac tryskal z najtichšieho titulu Priateľ a paradoxne baladická Vojna, kde sa Vlado Šarišský blysol harmonikovým sólom, navodzovala zmiešané pocity. Hrubý odtieň Dorotinho hlasu možno nevyhovuje všetkým, keďže niekedy prílišnou intenzitou tlačí na pílu, no emotívnosť jej prejavu je skutočne vášnivá (dostatočným dôkazom bola pieseň Farby, dávnejšie známa v podaní tria Talent Transport). Ursinyho Lucia nemusí byť žiadne jemné žieňa, ak má čeliť nástrahám vojny, takže Nvotovej úloha celkom sadla aj po vizuálnej stránke.  


Texty pre ich rozhovory vychádzali z rovnomenného románu Romaina Rollanda, Ján Štrasser však z predlohy čerpal len veľmi útržkovito. Koniec zostal otvorený a kto by sa na koncerte ocitol náhodou, neuhádol by zdroj inšpirácie. Hynuli bezmenní vojaci neidentifikovateľnej vojny a hoci isté narážky na roky 1914 - 1918 boli badateľné (zákopy, bodáky, pocity stratenej generácie, atď.), nadčasovosť témy zostala zachovaná. Prispela k tomu silná lyrickosť samotných textov, vytvárajúcich dojem, že ide skôr o zbierku básní so spoločným menovateľom než koncepčne ladené pásmo, rozprávajúce príbeh.  

Z epického hľadiska má Cyrano z predmestia určite navrch (strhujúci príbeh s prenikavými textami Roxany a Cyrana), no hudobne sa obe diela nemôžu porovnávať ani náhodou. Vargovmu výtvoru popri klávesoch dominovali silné gitary, Ursiny do popredia vysunul klavírnu zložku. Práve v nej sa ukrýva druhý najsilnejší moment muzikálu. Dorota sympaticky kontrovala Šarišskému, čím vznikali zaujímavé plochy, na ktorých zvádzali čierno-biele klapky dramatické súboje. Vlado prispieval i vokálne, čím sa efekt patrične znásobil, obzvlášť nezabudnuteľný je verš "stále sme to my, fajčíme cigarety z najjemnejšej trávy" zo songu, kde sa art-pop prelínal s decentným rhythm and blues tempom.  

Hravosť, povzbudzovanie a uvoľnenosť. Muzikanti si na pódiu užívali  

I prirovnávanie k všeobecne známemu titulu Neberte nám princeznú by bolo samozrejme nemiestne, keďže tam Dežo nenarábal so svojimi typickými výrazovými prostriedkami, medzi ktoré patria intímne spovede s nihilizmom v hlase, minimalistická hudba s dekadentným šarmom, poklesnutá nálada, melancholický opar, zdanlivo ledabolý sled tónov či atmosféra zadymených barov. Do tohto muzikálu dal zo spomenutého iste viac, ale i napriek tomu sa tu prítomné modus operandi nedá až tak jednoznačne zaradiť v kontexte jeho vtedajších štúdiových titulov. Doposiaľ nevydané dielo osciluje niekde medzi platňami z konca 70. rokov a počinmi z polovice dekády nasledujúcej, no môže ísť len o dojem zdeformovaný súčasnou interpretáciou.   

Podiel na tom má oblúkovito sa klenúci zvuk analógových klávesov (Vzor hrdina), rovné rytmické metrum a občas i basová gitara Filipa Hittricha s funky slapmi. Koncerty Talent Transportu nadchýnajú inštrumentálnou bravúrou, no tú pri muzikálovom spracovaní chlapci nechceli zbytočne dávať na obdiv. Výnimku predstavovali krátke výpady rytmiky. Bubeník Marián Slávka komunikoval s Filipom v treťom dôležitom dialógu a ich vzájomné "podpichovanie" dávalo 85-minútovému vystúpeniu primeraný počet hraní na nepravidelné doby, čo podčiarkol napr. výbušne rafinovaný Útok. Kontrastne k nemu pôsobili Pastely, kde si Jakub s Dorotou mohli pokojne zatancovať, aby to vo finále mohli naplno rozbaliť so sugestívne mrazivou baladou Portrét. V oboch prípadoch sa hudobníci tvárili ako spolok akoby náhodne sa vyskytnuvších barových hráčov - profesionálov. 

    
Peter a Lucia predstavuje ďalší klenot z tvorivej dielne Deža Ursinyho, ktorý by si zaslúžil plnohodnotné a kvalitné štúdiové zaznamenanie. Nosič s týmto skromne ambicióznym muzikálom by mohol mať úspech u ľudí každej generácie, keďže spája podmanivé a originálne hudobné nápady s nadčasovými textami, aktuálnymi aj dnes. Tým je posolstvo jedného z najvplyvnejších slovenských hudobníkov hmatateľne prítomné i po viac než 20 rokoch od jeho smrti. Je na nás, aby sme ho naďalej zveľaďovali. 

Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: Facebook.com/peteralucia

Súvisiaci interpreti: Dežo Ursiny