Keď sa novátorstvo stáva tradíciou. Koncert medzinárodného projektu KoMaRa obohatili mená hudobnej histórie

KoMaRa feat. Trey Gunn na Pink Whale v Bratislave, 19.6.2025Zdroj: Peter Grznár

V čase, keď sa v deväťdesiatych rokoch odohral jediný koncert art-rockovej legendy King Crimson na Slovensku, nikto nečakal, že sa presne o 29 rokov a jeden deň stretneme so slávnymi hudobníkmi opäť, tentokrát aj so slovenskou posilou. Zoskupenie KoMaRa, ktoré 19. júna vystúpilo v bratislavskom klube Pink Whale, spája muzikantov viacerých generácií, no rovnakého hudobného svetonázoru a naozaj zvučných mien.

V prvom rade ide o dvoch členov spomenutých King Crimson, hudobným fajnšmekrom známeho Pata Mastelotta, barda priekopníckeho prístupu k hre na bicích, a basgitaristu Treya Gunna hrajúceho na unikátny desaťstrunový nástroj, ktorí pochopiteľne pútajú najväčšiu pozornosť. Samotný projekt KoMaRa by však nevznikol, ak by nebolo hudobnej spolupráce známeho slovenského gitarového experimentátora Davida Kollara s talianskym trubkárom Paolom Rainerim.

KoMaRa feat. Trey Gunn na Pink Whale v Bratislave Zdroj: Peter Grznár

Temný soundtrack z mafiánskeho sveta

O generáciu mladší Prešovčan rozhodne nezostáva v tieni slávnych mien hudobnej histórie. Koncertná šnúra zoskupenia KoMaRa po slovenských a českých kluboch sa deje pri príležitosti aktuálneho vydania nového albumu KOMARA II, kde je hlavným autorom hudby práve on.

A treba povedať, že nie hocakej. Hudobná zložka pripravovanej dosky vychádzala z nepoužitých motívov k soundtracku filmu o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi a tvorivo ich rozvinul. Ak dáme bokom debaty o vhodnosti vytvárania filmového hrdinu z mafiána a doživotne odsúdeného zabijaka, možno konštatovať, že zámer sa vydaril. Ponurá atmosféra, zmysel pre gradáciu hudobného deja a prekvapivé zvraty definovali štvrtkový koncert, i keď nie hneď – veci sa začali diať nenápadne.

KoMaRa feat. Trey Gunn na Pink Whale v Bratislave Zdroj: Peter Grznár

Počiatok koncertu sa niesol v komornejšom duchu. David Kollar hral slákom na svoju gitaru, sprevádzaný Mastelottovou komplikovanou rytmikou, clivou, až milesovsky znejúcou hrou Raineriho trúbky a nenápadnými vyhrávkami Gunnovho nástroja. Ich hranie miestami prechádza do voľnejšej improvizácie až ambientného výrazu, kde-tu počuť šepot nasamplovaných deklamujúcich hlasov, či skôr ich slučiek, a celková atmosféra odkazuje na svoj pôvod vo filmovej hudbe.

Hudobný vývoj je ťažko predvídateľný, návštevník koncertu sa tak akoby ocitá v prazvláštnej krajine, v ktorej ešte nebol a kde je hlavne všetko možné. Ako v deväťdesiatych rokoch na Slovensku, ale tentokrát bez nebezpečenstva, len s príjemným filmovým mrazením v chrbte.

V druhej polovici koncertu dochádza k pozvoľnej gradácii. Kollár sa posúva k hutnejším rockovejším riffom či až psychedelicky skreslenej gitare. Raineri dokazuje, že jeho nástroj neslúži iba na vytváranie clivých jazzových nálad a zvláda aj podstatne dynamickejšie a expresívnejšie polohy. Miestami to pripomenie jeho nasadenie v nesmierne energických jazzcoreových Ottone Pesante.

Moja hra na bicie je vždy experiment

Vyhlásil o svojej hudobnej technike Pat Mastelotto a potvrdil to aj na koncerte. Na svojej súprave bicích obohatenej o triggre generujúce po údere rôzne elektronické zvuky, samplery a loopery, vytváral neuveriteľne farebné podanie zvuku. A práve jeho rytmika, pre ktorú je typický obrovský zmysel pre gradáciu a hudobné dianie určovala dynamiku celého koncertu. Mastelotto zvládal abstraktné ambientnejšie polohy, aby prešiel do niečoho, čo pripomína elektro dub, až po nepravidelné metre v jazz-rockovej smršti, keď si to situácia vyžadovala.

Pat Mastelotto, KoMaRa feat. Trey Gunn, Pink Whale Zdroj: Peter Grznár

S experimentálnymi polohami sa nedali zahanbiť ani ostatní. V projekte hosťujúci Trey Gunn mal celý čas svoj zvláštny nástroj – tzv. Warr guitar položený na kolenách a na jeho desiatich strunách hral tzv. tapovaním, čo skôr pripomínalo povedzme hráča na klávesové nástroje. Svoju hru tiež obohacuje o prácu s efektovými pedálmi a rôznymi multiprocesormi, a tak jeho strunový nástroj miestami znel ako syntetizátor.

KoMaRa feat. Trey Gunn na Pink Whale v Bratislave Zdroj: Peter Grznár

Podobné efekty využíval aj David Kollar, čo dodávalo jeho hre originálny a nepredvídateľný zvuk. Práve nepredvídateľnosť a prekvapivosť v spojení s ponurou náladou a virtuozitou hudobníkov je silnou stránkou celého projektu aj jeho koncertného prevedenia. Publikum reagovalo na náhle hudobné zvraty, zmeny nálad a postupné narastanie napätia s nadšením a priestor pred pódiom sa postupne dostával do rockového varu.

Bezmála dvojhodinový koncert vrcholí odkazom na hymnickú skladbu The Court of the Crimson King v inštrumentálnom prevedení, kde spev nahradila trúbka Paola Raineriho. Je neuveriteľné, že je to už 56 rokov, čo vyšiel debutový album King Crimson s názvom In the Court of the Crimson King s touto skladbou v jeho závere. Ale nezostávajme v minulosti. Veď KoMaRa je práve ďalším dôkazom, že tvorivá invencia a neustále hľadanie nových hudobných výrazov nepatrí len do prelomovej doby Sixties a údajných starých dobrých časov, ale plnokrvne žije v každej ďalšej generácii.