Legendárne duo slovenskej hip-hopovej scény sa rozhodlo pripomenúť 20. výročie albumu Trosky sériou piatich koncertov. Prvý sa uskutočnil 20. októbra v košickej Tabačke a nikoho nenechal na pochybách, že Vec a Midi majú stále čo povedať, nevynímajúc súčasného fanúšika rapu. Svedčí o tom fakt, že väčšinu publika tvorila generácia, ktorá 90. roky zažila len okrajovo.
Špecializovaný magazín venovaný hip-hopu u nás v tej dobe neexistoval, vznikol až na prelome tisícročí v susedných Čechách (časopis Bbarák) a neskôr samozrejme online v podobe niekoľkých webov, ktoré reflektovali rýchlo sa rozvíjajúcu scénu. Dovtedy však raperi pôsobili v starostlivo uzavretej komunite a len pár zasvätených malo šajnu o tom, čo sa dialo v Petržalke, Senci, Piešťanoch, Košiciach, Prievidzi či Zlatých Moravciach.
K zmene situácie malo prispieť vydavateľstvo Sony Music. To sa rozhodlo vydať platňu dvojici, ktorá si hovorila Trosky, no nepochodilo podľa predstáv. Vec a Midi si totiž zaumienili, že album nesmie mať masové promo a má zostať súčasťou podzemia. Slovenský Chaozz sa teda nekonal a kým Vec v novom miléniu úspešne pokračoval v aktivitách na tomto poli, Midi zmenil zamestnanie. Všetky tieto okolnosti prispeli k tomu, že z eponymného albumu Trosiek sa stal kult, ktorý 20 rokov po vydaní stojí nielen za pripomenutie, ale aj krátke "znovuoživenie".
Zdroj: Lukáš UhorščákDrsné texty môžu byť silné aj bez póz a klišé
Tak ako v minulosti, i na aktuálnom turné Trosky 1997 - 2017 spočíva hlavná ťarcha rapu na Vecových pleciach. "Texty z platne som sa ani nemusel učiť, iba som si ich v hlave oprášil a už to išlo," prezradil publiku. Jeho posolstvá, naživo zvýraznené Midim v tradičnej role hype mana, majú čosi do seba. Inteligentne a bez zbytočných vulgarizmov sa mu darí glosovať oddanosť žánru, krivdy i nešváry spoločnosti. Využíva čisté frázovanie, neplytvá slovami a dodržiava zásadu zrozumiteľnosti. V jadre drsné texty sa zaobídu bez póz a klišé, vystačia si so silnou ústrednou témou, ktorú Vec obaľuje naozaj dômyselnými a originálnymi rýmami. Svoju úlohu zohralo to, že v 97-om takmer všetko pôsobilo neobohrane, no hlavný podiel na tom má Vecova autorská vynaliezavosť.
Angličtina mala vždy svoje výhody, väčšina tunajšej old school hip-hopovej scény sa však rozhodla využívať krásy rodného jazyka. A ani zďaleka to nebolo na škodu. Rovnako nebolo od veci ani ctenie zásad starej žánrovej gardy. Kapela ich pripomenula v nedávnom rozhovore pre Denník N, kde medzi inými odznelo pravidlo nepreberať sample, ktoré sú staré len pár rokov. Preto duo siahlo po klasike -Ursinyho Baby Do Not Cry je citovaná v songu Čakám na deň a Lehotského Modus znie v manifeste Tozmemi. Ďalšou výzvou bola absencia digitálnych systémov, takže sa "žhavili" gramofóny a iné analógové zariadenia. Trosky to predviedli na názornom príklade - najprv zahrali starú a po nej novú verziu Syftom, kde bol rozdiel citeľný.
Každá doba praje tvorivosti a originalite
Vtedajšej dobe však nechýbalo čaro a určite nejde len o spomienkový optimizmus. Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že väčšinu publika tvorili ľudia, ktorí na Vecovu otázku, či niekedy zažili koncert Trosiek, reagovali negatívne? Úsmevne vyznie i to, že beaty songov mali chalani pred nahrávaním v štúdiu zapísané na štvorčekovom papieri. Napriek tomu sa im podarilo vytvoriť variabilné rytmické štruktúry, siahajúce od úderných deklamácií typu Hip hop až po pokojnejšie kusy Egoizmus či Zakázané uvoľnenie.
Svoje o tom vedia DJ Gabanna a DJ Jazzy, ktorí sprevádzali kapelu už od raných začiatkov. Prvý menovaný (známy najmä ako priekopník slovenskej drum&bassovej scény) zo svojho archívu vylovil väčšinu inštrumentálnych vinylov, z ktorých mali Trosky kedysi vyskladanú šou, takže návrat do histórie bol naozaj autentický. Jazzy zase koncert spestril špičkovými turntablistickými kúskami - ako príklad stačí uviesť fantastické "gramofónové sólo" v skladbe Do rytmu týchto bicích.
Zdroj: Lukáš UhorščákNiektoré zo skladieb Trosiek obsahujú aj výborný saxofón, ktorý nebýva súčasťou bežnej hip-hopovej výbavy. K tej u nás pred 20 rokmi nepatril ani ženský spev, elegantne však vyšperkoval atmosféru takmer hitovky Mysli na to, čo strácaš. Strhujúcu tutovku Svyňa zase podčiarkol agresívnejší a dynamickejší zvuk než je na nahrávke, čo výslednému dojmu náramne prospelo a neubralo nič z príjemnej nostalgie. Nesmel chýbať ani posledný po-albumový singel Trosiek Atmo Rytmo (2000), Vecova zlatomoravská srdcovka Calex City, či parádny duet so Zverinom Gde ste (album Dobré ráno, 2005), kde obaja išli až na doraz svojich možností.
Hoci ide o jednorazový projekt, pripomenutie jednej z dôležitých kapitol slovenského hip-hopu stojí za pozornosť. Midi a Vec neboli prví ani jediní, no stvorili mimoriadne kvalitný žánrový míľnik, ktorý je aktuálny bez ohľadu na dátum vzniku. Dokazuje to nielen účasť pamätníkov, ale i mladého publika, objavujúceho čaro starej slovenskej školy. Jubileum Trosiek snáď budúce leto pripomie aj niektorý z festivalov, na ktorých Vec často vystupuje, zatiaľ sa však fanúšikovia musia uspokojiť so zvyšnými zastávkami turné.
Trosky môžete počúvať na Bandcampe, kde sa dá od septembra prvýkrát zakúpiť v digitálnych formátoch, alebo na čerstvo vylisovanom vinyle, ktorý je do skončenia slovenskej časti turné dostupný exkluzívne iba na koncertoch.
Zostávajúce termíny turné Trosky 1997 – 2017:
28. 10. - Banská Bystrica, Urban Spot (+Delik, Zverina)
3. 11. - Žilina, Stanica Žilina-Záriečie (+Zlé kone, Delik, Zverina)
11. 11. - Bratislava, MMC (+Žužuleta, Lyrik/JSS, Prezident Lourajder, Zverina)
22.11. - Praha, Roxy (+PSH, Zverina)
Vstupenky:
Autor: Marek Danko
Foto: Lukáš Uhorščák
