Na reportáž zo štvrtkového koncertu The Cinematic Orchestra je síce už trochu neskoro (niekto tu má otrasný time manažment), ale fotky sú, video je a dojmy zotrvávajú, takže by bola škoda si túto hudobnú lahôdku nepripomenúť. Zástupcovia labelu Ninja Tune združení okolo Jasona Swinscoea predviedli ako znie súčasný našľapaný jazz v kombinácii s elektronikou a štipkou soulu i pesničkárstva.
Folkovú intimitu do vypredaného MMC vniesol Larry D. Brown, ktorý pod menom Grey Reverend vystúpil aj ako predskokan. Nervozita pri jeho sólovom vystúpení bola zrejmá a v mierne preplnenom klube, ktorý neponúka príliš veľa priestorových možností na rozhovory návštevníkov bez rušenia interpreta, musel bojovať o pozornosť publika. Napríklad aj prerušením jednej zo skladieb uprostred prvej slohy, kedy svoj výpadok textu pohotovo "hodil" na ochrankára pod pódiom. Vystúpenie ukázalo kvality skladieb z debutového albumu Of The Days ale aj to, že by omnoho silnejšie vyzneli v komornejšom priestore.
Rozdiel medzi neznámymi skladbami zahratými na akustickej gitare a známym kúskom - zahratým rovnako - sa ukázal asi po hodinke koncertu The Cinematic Orchestra, kedy Brown opäť ostal na pódiu sám a začal vybrnkávať známe tóny piesne To Build A Home. Vtedy už fanúšikovia počúvali so zatajeným dychom a sympatický hudobník si mohol naplno vychutnať aj extatický záver skladby, v ktorom ho doplnili ostatní členovia kapely.
Z nich si najväčšie ovácie počas celého večera užíval dychár Tom Chant (tenor a soprano saxofóny, klarinet), ktorý pri svojich improvizáciách niekoľkokrát zašiel až do vôd avantgardného jazzu. Gitarista Stuart McCallum na začiatku skladby Familiar Ground taktiež zobral návštevníkov koncertu na nečakaný experimentálny úlet, keď s elektrickou gitarou a pedálmi zahral pôsobivé takmer dvojminútové intro.
Neprehliadnuteľná bola speváčka Heidi Vogel, ktorá sa s TCO predstavila aj na koncerte v londýnskej Royal Albert Hall v roku 2007. Do kapely prináša soulovú naliehavosť, pričom svoj silný hlas viackrát použila aj v piesňach bez textov, len ako hudobný nástroj doprevádzajúci kapelu. Prišlo však aj na spievané skladby, ktoré by sa bez nej nezaobišli - odzneli hity Evolution, Breathe a v prídavkovej časti aj All That You Give.
The Cinematic Orchestra - Evolution (live - MMC, Bratislava, 19. 1. 2012)
Namiesto klávesáka TCO Nicka Ramma sa predstavil mladý, len 21-ročný klavirista a skladateľ Austin Peralta. Na prvý pohľad sympaťák a zároveň obrovský talent, ktorý už má za sebou hrania s takými osobnosťami svetového jazzu ako sú Chick Corea, Hank Jones, Omar Hakim, Sadao Watanabe či Hiromi. Najvyšší hudobník na pódiu, bubeník Luke Flowers, a basák Phil France boli (aspoň z môjho stanoviska) najmenej viditeľnými členmi skupiny, no o to viac ich bolo počuť a ich precízna súhra tvorila počas celého koncertu pevný základ kapely. Najviac vynikla počas niekoľkominútových vyhrávok v inštrumentálnych kúskoch ako Burn Out, Flite, Ode to the Big Sea a najmä v skrátenej verzii Man With a Movie Camera, do ktorej The Cinematic Orchestra hravo a s plynulými prechodmi vpratali viacero známych tém z celého vyše hodinového soundtracku.
"Šéf ansámblu" Jason Swinscoe na všetko dohliadal spoza svojich mašiniek, kde dianie na pódiu svojsky dirigoval, komunikoval s publikom a ochucoval zvuk svojej živej kapely samplami takým spôsobom, akoby elektronika k jazzu patrila odjakživa. Najmä vďaka jeho schopnosti stierať hranice hudobných žánrov patrí The Cinematic Orchesta dnes už k legendám britskej hudobnej scény, ktorá ani pri svojej druhej návšteve Slovenska nesklamala.
Setlist koncertu: 1. Burn Out, 2. Child Song, 3. As The Stars Fall, 4. Familiar Ground, 5. Evolution, 6. Flite, 7. Breathe, 8. To Build A Home, 9. Man With a Movie Camera; prídavky: 10. Ode To The Big Sea, 11. All That You Give.
PS: A takto to dopadne, keď si päť dní po skvelom koncerte poviete, že idete konečne napísať aspoň pár slov k fotografiám...
Text: Patrik Marflák
Foto a video: Igor Daniš
Súvisiaci interpreti: Cinematic Orchestra
