Sebavedomé rozvíjanie slovenskej hudobnej scény môžeme chápať ako ústredný motív showcasového festivalu a piaty ročník ukázal, ako veľmi sa posunulo aj samotné podujatie. Festival SHARPE je v priestoroch Novej Cvernovky už pevne udomácnený a neustále preskúmava jej možnosti – tento rok napríklad pridaním ďalšieho pódia v podzemí či zahrnutím vonkajšieho silent disco stageu. Potešujúce je, že viac priestoru dostávajú aj okrajové oblasti hudby z kategórie náročnejšej experimentálnej a elektronickej produkcie.
Networkingové úsilie festivalu a dramaturgický prehľad sa odráža v pestrom line-upe a množstve relevantných zahraničných mien naprieč festivalovým aj konferenčným programom. Slovenská produkcia v nich však rozhodne nezaniká, o čom svedčil aj vydarený štvrtkový výkop postavený výlučne na domácich menách.
Prečítajte si: SHARPE 2023: Lash & Grey privítali v publiku vzácneho hosťa, FVLCRVM odpremiéroval nový song s Berlin Manson
Bez ohľadu na to, aký žáner preferujete, sebavedomie a profesionalita na svetovej úrovni sú citeľné pri mnohých vystupujúcich. Príjemnú popovú polohu reprezentatívne prináša Laura Weng, ktorú okrem výbornej kapely na exteriérovom pódiu Park de Palma sprevádzala aj expresívna tanečnica. Neskôr tu energický set odohrali aj 52 Hertz Whale, ktorí si zas pri svojej výbušnej zmesi post-punku a shoe-gazovej melanchólie vystačia s typickými živelnými pohybmi frontmana Dominika Proka. Domáca pôda intenzívne koncertujúcej kapele svedčí a dokazuje, ako sa neustále posúva.
Zdroj: Tomáš Kuša
Štekanie na pódiu, vysielačka vo violončele a Anarchy In The UK
Medzi najzaujímavejšie chvíle patril aj čas strávený na podzemných stageoch, kde vystúpil napríklad Boh Vajec Orchestra. Sólový projekt multiinštrumentalistu Richarda Grimma rozširuje o spolupracovníkov a prináša tak ešte viac premyslenej hravosti. Vystúpenie je založené na kolážovom vrstvení syntetizátorov a samplov do komplexných kompozícií plných dynamických zmien. Napriek náročnosti progresívnych skladieb, ktoré zahŕňajú celé spektrum vysokej aj nízkej kultúry (reprezentovanej všetkým od slam poetry cez metalový growling až po štekanie), vďaka unikátnemu humoru Grimmovej produkcie nie je intelektuálne uzatvoreným experimentom.
Medzi menej prístupné, no rovnako fascinujúce patril aj koncert britského tria Taupe, ktoré kombinuje komplexnosť jazzových postupov s punkovou ráznosťou. Odvaha, s ktorou sa títo hudobníci pohybujú po zvukovom spektre, sa vzrušujúco blíži anarchii, a predsa je konzistentná. Akokoľvek to miestami znie ako frekvencie celkom mimo tohto sveta.
Menej znepokojivé polohy v piatok predstavovala napríklad dánska pesničkárka Marí, ktorá okrem štandardného koncertu odohrala aj jednu z akustických Secret Sessions v Kabinete pomalosti. Komorné prostredie cvernovkárskej knižnice severskej melanchólii a čistému hlasu Marí svedčí, vďaka čomu ponúkla až intímne hlboký zážitok.
Zdroj: Tomáš KušaPodobne pôsobivým spomalením uprostred festivalového ruchu bol v sobotu večer na rovnakom mieste aj sólový recitál Kataríny Málikovej. Známe skladby z albumov Postalgia a Pustvopol dostávajú v komornom prevedení s klavírom a bez mikrofónu nový rozmer a viacerí z návštevníkov tohto "tajného" koncertu si po doznení záverečnej skladby Cudzie svetlo museli dopriať pár minút na predýchanie emotívneho zážitku.
Príležitosť na zahĺbenie priniesol aj Stéphane Clor a jeho violončelové minimalistické kompozície. Objavovaním rezonančných vlastností sláčikového nástroja poskytuje meditatívne kontemplatívny zážitok, v ktorom zaznievajú aj dunivé dronové polohy či zvonivá rezonancia čineliek. Škoda, že krehkosť Clorovej produkcie v pivničnom priestore rušili neplánované zvukové ruchy vrátane hlásení v produkčnej vysielačke organizačného tímu.
Ruku hore, ak sa cítiš osamelo
O jeden z najzábavnejších koncertov sa v piatok postaral český producent Toyota Vangelis, ktorého zvuk je založený na modulácii vlastného hlasu. Ak by ste náhodou mali pocit, že Autotune efekty sú dávno za zenitom, na jeho koncerte nájdete živý dôkaz, že ešte stále sa s nimi dá vytvoriť aj svieži a dojímavo zraniteľný zvuk. Flirtuje pritom s rapom aj hyperpopom a unikátnym spôsobom tak prevažne v českom jazyku reflektuje súčasnú (technologicky podmienenú) odcudzenosť a tekutosť.
V Cvernovke bolo texty Toyota Vangelis počuť aj z tancujúceho davu a celý koncert pôsobil o niekoľko tried živšie a vzrušujúcejšie ako minuloročné melancholické vystúpenie v bratislavskej T3. Na SHARPE hudobníka na pódiu doplnila napríklad aj podobne neviazaná slovinská hudobníčka Zevin, s ktorou predstavili skladbu VPN aj ešte nevydaný track.
Zdroj: Tomáš Kuša
Stihnúť obľúbenú kapelu aj počas vlastného koncertu
Hoci samotní členovia očividne neuvažujú v týchto rámcoch, medzi najvýraznejšie kariérne posuny posledného obdobia rozhodne môžeme zaradiť aj Berlin Manson. Skupina, ktorá sa na SHARPE v minulosti predstavila na menšom klubovom pódiu, kde svojim idiosynkratickým prejavom vyvolala pobavené zaujatie, si po dvoch rokoch podmanila celú hlavnú sálu Cvernovky. Dokonca natoľko, že sa Berlin Manson v jednom momente spontánne rozhodli koncert prerušiť a ako Krysár slovenskej alternatívnej scény odviesť publikum o poschodie vyššie, kde podľa nich vraj práve hrala o dosť lepšia kapela.
Samotní Berlin Manson pritom predviedli aj inovovanú zostavu so živými bicími v podaní Tomáša Tabiša (52 Hertz Whale). Kapela sa tak opäť o čosi odcudzuje preferovaným trendom a vracia svoj zvuk späť k špinavším garážovým polohám. Nechýbalo ani hosťovanie Pištu Kráľoviča (FVLCRVM), s ktorým hudobníci okrem koreňov na východe Slovenska zdieľajú aj práve slobodné rozvíjanie vlastnej produkcie bez ohľadu na priraďované škatuľky.
Tou kapelou, ktorú si chceli Berlin Manson vypočuť aj počas vlastného koncertu, sú šalianski Small Town Life, jedno z najvýstižnejšie nazvaných zoskupení vôbec. Z tvrdšej hudby ide skutočne o jeden z najzaujímavejších úkazov, spájajúci žánrovú surovosť a naliehavosť s bezprostrednou melodickosťou. Trojica okolo Jakuba Spiszáka (napr. Genuine Jacks) nesie odkaz všetkých tých gitár z 90's s poctivosťou a originalitou, ktorú im môže závidieť nejedna zahraničná rocková kapela. Ich energia si okrem vydýchaných klubových priestorov určite – podobne ako Berlin Manson pred nimi – zaslúži aj veľké pódiá.
Zdroj: Tomáš Kuša
Nová energia na pódiu
Sobotný program potvrdil široké rozpätie festivalovej dramaturgie aj vzájomnú komplementárnosť. Kým slovenská dvojica sídliaca v Berlíne Päfgens predviedla introvertné lo-fi dronové pesničkárstvo založené najmä na vzájomnom intímnom dialógu, Charm's Kids, ktorí uzavreli program vonkajšieho pódia, zosobňovali radikálnu otvorenosť.
Premenlivé žilinsko-zahraničné zoskupenie, ktoré v 90. rokoch odohralo jediný koncert a neskôr obnovilo svoju činnosť ako spomienku na zosnulého zakladateľa La Aramisova, sa v roku 2021 rozrástlo o talentovaného 19-ročného speváka Matúša Oravca, ktorého čistý vokál a bezprostredná energia medzi generačne staršími hudobníkmi v zostave basa-klávesy-gitara prinášajú nové impulzy. Podobne ako napríklad Matej Ruman a Laura Jašková v Billy Barman či Marián Slávka pre Longital, výrazne mladší člen otvára novú kapitolu kapely, ktorá má potenciál spájať rôznorodých ľudí nielen v rámci samotného hudobného telesa ale aj pod pódiom.
Práve väčšia hravosť možno chýbala vystúpeniu nemeckého bubeníka menom Magro, ktorý prepája jazzové a abstraktné kompozície s hip-hopovým zvukom. Publikum sa pri jeho koncerte usádza a reaguje skôr na chillové polohy, napriek úsiliu o rozhýbanie energie aj pomocou hosťujúceho nigerijského MC Raptorous. Na nedostatok energie sa rozhodne nemohli sťažovať ľudia, ktorí navštívili koncert prešovských Vojdi, keďže ubehol tentokrát ešte zbesilejšie ako zvyčajne. Z pódia okrem typického humoru sršali aj komplexné, no úderné melódie v skutočne nepoľavujúcom hudobnom zovretí. Ani pritom nemusíte rozumieť všetkým tým komplexným math-rockovým pasážam, aby ste vedeli, že zažívate niečo výnimočné.
Zdroj: Tomáš Kuša
Nesamozrejmá chvíľka vďačnosti
Podobne pohlcujúco pôsobili aj holandskí Cloudsurfers, ktorých účinok znásobovala dvojitá zostava bicích. Zrkadlovú nálož bubeníkov sprevádzala sympatická basáčka aj kvílivé gitarové sóla, a pomedzi garážový rock a psychedéliu si svoje miesto našli i baladicky nežné záblesky. Úplne iný zážitok prináša ťaživý industriálny zvuk českého producenta C4AT, ktorý svojou znepokojivo drsnou atmosférou skvelo zapadol medzi potrubia a hrubé múry pivničného stageu Suterén. Tvrdé modulárne techno sa tu rozoznevia s ešte pohlcujúcejšou masívnosťou.
Povznesený pocit, naopak, zanechal koncert ukrajinskej dvojice Krapka;KOMA. Multiinštrumentalistky si medzi sebou s ľahkosťou prehadzujú nástroje aj harmonické vokály a v mäkkých trip-hopových plochách rozprestierajú svoje introspektívne texty. Ich piesne sú nežné, oduševnené a hladivo pomaly plynúce. O to pôsobivejší je kontrast vojny, ktorý hudobníčky spomínajú ako realitu svojho (aj) umeleckého pôsobenia, v rámci ktorého od minulého roka koncertujú a fundraisujú peniaze na podporu svojej domoviny. Bol to len jeden z mnohých momentov, počas ktorých sme si s vďakou môžeme uvedomiť, ako nesamozrejmé je zažívať takú slobodnú a radostnú hudobnú slávnosť, akou sa stáva SHARPE.
Zdroj: Tomáš Kuša
Symbolicky radikálna bodka
Fanúšikovia post-punku si v sobotu prišli na svoje na koncerte poľskej skupiny Izzy and the Black Trees, ktorá priniesla energické gitarové skladby s charizmatickým ženským vokálom. Predstavila najmä minuloročný album Revolution Comes in Waves, ktorého skladby ako Liberate, Devil on the Run, Petty Crimes alebo Love's In Crisis sú kvalitným príspevkom k jednému z najobľúbenejších žánrov showcaseových festivalov. Vystúpeniu však napriek ich poctivému prevedeniu chýbalo niečo, čo by ho zaradilo medzi vrcholy festivalu.
To sa naopak podarilo poslednej kapele sobotnej noci – slovenským XCES, ktorí svoj album It's Happening vymykajúci sa všetkým žánrovým škatuľkám zahrali naživo vôbec prvýkrát. Nebola to však úplná premiéra tejto zostavy, tí istí hudobníci hrali aj na úplne prvom ročníku festivalu SHARPE pod názvom Aces. Keď si však vypočujete nahrávky oboch projektov, zažijete doslova kultúrny šok. V názve projektu sa síce zmenilo len jedno písmenko, ale z hľadiska hudobnej produkcie ide o úplne odlišné kapely.
Ešte väčším šokom je samotný koncert zoskupenia, v ktorom sa tvrdé gitary a ťažkotonážne bicie miešajú s elektronikou a skresleným spevom aj zbesilým screamom vokalistu Toma Michalčáka. Priebeh vystúpenia značne ovplyvnili technické problémy, aj to však v konečnom dôsledku prispelo k neopakovateľnému zážitku, kedy ani na moment netušíte, čo sa stane v nasledujúcej sekunde. Práve táto nepredvídateľnosť a intenzita výkonu štvorice, doplnenej o producenta albumu Toma Lobba netradične za zvukárskym pultom, spôsobila, že mnohí z prítomných so spadnutou sánkou označili XCES za jeden z top koncertov celého festivalu. Radikálnejší a lepší záver sme si skutočne nemohli priať.
Zdroj: Tomáš KušaPozrite si fotoreport z festivalu
Konferencia lákala na atraktívnych hostí
Autor: Tomáš Danišovič
Stálou súčasťou festivalu SHARPE je aj konferečná časť, ako je to na showcasových festivaloch zvykom. Konferencie začali v piatok popoludní a pokračovali celú sobotu až do večera. Hlavnými lákadlami boli určite piatkový rozhovor s jedným z najvplyvnejších manažérov a producentov Stephenom Buddom, ktorého vyspovedal editor IQ magazínu Gordon Masson, a životný príbeh masteringového génia Vlada Mellera v sobotu. Obaja páni majú za sebou obrovské množstvo spoluprác a zážitkov, každý by mohol rozprávať aj celý deň a stále by to nestačilo. Na festivale sa museli zmestiť do hodinky, ktorú natlakovali na prasknutie.
Manažér producentov
Hudobná cesta Stephena Budda sa začala na koncerte legendárnej kapely Spirit, keď mal asi 12 rokov. Bol jednoznačne najmladším z celého publika a gitarista Randy California ho pozval na kolu, dokonca mu aj venovali pesničku. Vtedy si uvedomil, že sa chce stať súčasťou hudobného priemyslu. Začal ako bedňák na prvých koncertoch Motörhead, potom to skúšal aj v kapele Second Layer, kde nahrával gitaru a fragment jednej z piesní použili The Chemical Brothers ako základ svojho singlu. Zo Second Layer sa neskôr stala kapela The Sounds, ktorú Stephen Budd manažoval a vydával na svojom labely Tortch.
Nakoniec zistil, že jeho najväčším talentom je spájať ľudí a stal sa manažérom hudobných producentov ako napríklad Tony Visconti, ktorý spolupracoval s Davidom Bowiem, T-Rex alebo Thin Lizzy. Okrem toho ho baví aj spájať rôzne kultúry a tak založil spolu s Damonom Albarnom z Blur projekt African Express, ktorého poslaním je prepájať muzikantov zo západu s tými z Afriky, Indie či Palestíny. Na záver stihol ešte zaspomínať, ako pomohol s prvým hitom Take That a albumami speváčky Dido, pričom obe spolupráce skončili multiplatinovými predajmi.
Zdroj: Tomáš Kuša
Kráľ masteringu
V sobotu bol headlinerom konferencie špičkový štúdiový inžinier Vlado Meller, s ktorým sa pozhováral Oliver Rehák. Meller j rodák z Humenného, ktorý sa rozhodol kvôli okupácii sovietskými vojskami v roku 1968 zanechať štúdium na technickej univerzite v Prahe a emigrovať cez Rím do USA. Dostal sa do New Yorku, kde si našiel prácu v obchode s elektronikou. Tá však bola mizerne platená, tak poprosil kamaráta, s ktorým sa zoznámil ešte v Ríme, či by nevedel o niečom lepšom.
Mal šťastie, pretože tento kamarát pracoval v nahrávacích štúdiách mamutej spoločnosti CBS Records a Mellerovi pomohol získať prácu pomocného inžiniera. Svojou pracovitosťou a učenlivosťou sa mu nakoniec podarilo dostať až k masteringu a v štúdiách CBS (neskôr Sony) strávil 38 rokov. Aktuálne pracuje vo vlastnom štúdiu Vlado Meller Mastering v Charlestone v Južnej Karolíne.
Počas svojej kariéry pracoval na neskutočnom množstve albumov a podľa jeho slov zásadný zlom nastal pri prvej spolupráci s legendárnym producentom Rickom Rubinom. Začal s nemenej legendárnym eponymným debutom kapely Rage Against The Machine. Rick Rubin bol tak spokojný s jeho prácou, že sa stal jeho dvorným masteringovým inžinierom a priateľom.
Od tohto momentu sa jeho portfólio spoluprác rozrástlo o také mená ako Red Hot Chili Peppers, Beastie Boys, Celine Dion, Metallica, System Of A Down, Slipknot, Shakira, Kanye West, Michael Jacskon, Oasis…ten zoznam je naozaj neuveriteľný. Nezabudol však ani na svoje korene a spolupracuje napríklad aj na albumoch košickej kapely Nocadeň. Vlada Mellera a jeho historky by sa naozaj dalo počúvať do nekonečna a dúfam, že sa svoj príbeh rozhodne niekedy celý spísať. Viac sa o jeho príbehu a skúsenostiach čoskoro dozviete aj v rozhovore, ktorý s ním počas sobotnej konferencie spravil kolega Matej Kráľ. Zverejníme ho v priebehu najbližších dní.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Zvládnutie ťažkých časov a sila hudby
Vážnejšie témy sa preberali v nasledujúcom paneli Passion In Recession (Vášeň počas recesie), kde Barbora Bodnárová z festivalu Pohoda, riaditeľa spoluzakladateľ SHARPE festivalu Michal Berezňák a David Arias zo španielského Primavera Sounds diskutovali o tom, ako si zachovať nadšenie a chuť do práce v časoch, ktoré podnikaniu v živej kultúre až tak neprajú. Táto doba je poznačená pandemickou prestávkou, kedy bolo dva roky zakázané organizovať veľké podujatia, a následnou ekonomickou krízou a vojnou na Ukrajine. Napriek tomu, že doba kultúrnemu priemyslu zrovna nepraje, všetci sa zhodli na tom, že nejaké to svetlo na konci tunela je a stále sa nájdu noví mladí ľudia, ktorí do tohto odvetvia prichádzajú s nadšením.
Záverečný panel festivalu s názvom Beyond Music sa venoval vplyvu hudby a jej univerzálneho jazyka, pomocou ktorého je možné meniť svet k lepšiemu. Svoje o tom vedia Bob Van Heur z holandského festivalu Le Guess Who?, manažér, producent a spoluzakladateľ projektu Africa Express Stephen Budd a šéf domáceho festivalu Pohoda Michal Kaščák. Všetci traja sa okrem organizácei hudobných podujatí venujú aj pomoci menšinám, šíreniu otvoreného myslenia a tolerancie a snažia sa nabádať k podobnému zmýšlaniu aj celý kultúrny priemysel. Kultúra, a špeciálne hudba, má totiž naozaj silu prostredníctvom svojho všade zrozumiteľného jazyka meniť svet na lepšie miesto. Svojou existenciou a na každom kroku citeľným profesionálnym zanietením organizátorov k tomu na Slovensku prispieva aj SHARPE.
Autorka: Michaela Kučová (hudobný program)
Spoluautori: Tomáš Danišovič (konferencia), Patrik Marflák (Katarína Máliková, Izzy and the Black Trees, XCES)
