Rómska hudba sa dá šíriť aj sofistikovanejšími kanálmi než cez lacné samohrajky a nevkusné klipy. Minulý týždeň to dokázala aj skupina hudobníkov z Nórska, Slovenska a Ćeska, ktorí u nás odohrali tri koncerty.
Stretne sa huslista z Gelnice, speváčka z Bruntálu a organista z nórskeho Stavangeru. Nie je to začiatok vtipu, ale zaujímavá hudobná produkcia, ktorej korene siahajú práve na východ Slovenska. Projekt Angrusori by pravdepodobne nevznikol, ak by hudobníkov z rôznych zákutí Európy nedal dokopy osud. Presnejšie ak by ich Lukáš Berberich z košického Kina Úsmev nedal dokopy s etnomuzikologičkou Janou Belišovou.
Tá sa dlhoročne venuje rómskej hudbe, ktorú ukázala aj muzikantom zo severu. Zrodil sa tak nápad stmeliť jedenásť rozdielnych hudobníkov do do jedného hudobného zoskupenia. Projekt sa minulý týždeň vrátil tam, kde vznikol - do našej východnej metropoly. Predtým si však hudobníci zahrali aj v Bratislave a Žiline.
Zdroj: Jarma UhlíkováRovnaká a stále iná
Moyzesova sála Filozofickej fakulty univerzity Komenského je takmer plná a pripravená na stretnutie niekoľkých hudobných vesmírov. Hudobníci prichádzajú na scénu, resp. pravdepodobne kvôli hojnému počtu priamo pod ňu na úroveň diváckych stoličiek. Keďže väčšina z nich si tiež sadne, ich tváre a obsadenie nástrojov zostáva zatiaľ pre oči viac-menej tajomstvom. Počas koncertu tak vidieť ľudí, ktorí sa snažia toto tajomno rozlúsknuť a zvedavosť ich zdvihne zo stoličiek.
Z muzikantského "davu" vytŕča len Iva Bittová, ktorá zastáva pozíciu líderky kapely. Tento post si delia s jej tichším, no významným spoločníkom Nilsom Henrikom Asheimom. Ide mimochodom o uznávaného skladateľa z Osla, ktorý má na konte niekoľko prestížnych ocenení ako napríklad Spellemannprisen či Edvard Prize.
Koncert odštartuje pieseň Sar Me Khere Džava, prvá skladba z albumu Live at Tou. Piesne vlastne s menšími odchýlkami odznejú prakticky v rovnakom poradí ako je to na živej nahrávke, ktorú kapela nahrala v kultúrnej fabrike v nórskom Stavangeri ešte v apríli 2017. Britské vydavateľstvo Hudson Records ju napokon vydalo v roku 2021.
Zdroj: Jarma UhlíkováMôže teda vyvstať otázka: oplatí sa podujatie s takmer tuctom skvelých hudobníkov navštíviť osobne, keď ide viac-menej o rovnaký program než pred piatimi rokmi? Odpoveď znie jednoznačne: áno, oplatí sa, a nie, nie je to rovnaká šou. Síce sú skladby tie isté, veľkú úlohu v nich však zohráva improvizácia a čulá komunikácia medzi hudobníkmi, ktorí sú po piatich rokoch ešte viac spolu, aj keď vo viacerých fragmentoch.
Jeden z nich je zameraný na súčasnú klasickú hudbu severského charakteru, pod ktorú spadá aj hlava projektu Nils. Ten je síce veľkú časť koncertu za organom, no keď sa odtiaľ pohne, stojí to za to. V jednej zo skladieb napríklad dirigovaním "ovláda" jednotlivých hudobníkov ako marionety. Napriek úletom, ktoré často vyústia, citujúc nebohého televízneho maliara Boba Rossa, takzvanými "happy little accidentmi", je skelet celého programu vyskladaný precízne.
Druhý, menší oddiel, zastupuje rady jazz-rocku. Sem patrí saxofonista Petter Frost Fadnes, ktorého Belišová otitulkovala ako Mrázika, a skvelý bubeník Ståle Birkeland, ktorý ohúril sálu svojím sólom vo finále. Tretia skupina predstavuje hudobníkov, ktorí sa venujú rómskej tradičnej hudbe ako Marcela a Jozef Dreveňákoví či huslista Patrik Žiga z Gelnice. Popri racionalite klasickej hudby boli títo hudobníci hovorcami emócií. Ich prínos podčiarkoval navyše aj štvrtý element vo forme samotnej Bittovej, ktorý nezapadá do žiadnych konvencií a je akousi polevou na tomto koktejli.
Hľadanie cesty
Vráťme sa ale k prvej pesničke. Tá vyštartuje na "nórskej polovici". Dlhé tóny a ich harmónie v bohatom aranžmáne ma na chvíľu odviali do preexponovanej scenérie švédsko-amerického hororu Midsommar. Experimentálne súzvuky Nilsovho harmónia s ostatkom kapely so zlovestným červeným podsvietením by mohli byť podmazom aj pre pekelné výjavy Hieronymusa Boscha. Pieseň sa však následne teplejšími harmóniami otvára do rómskej muzikality.
V duchu prelínania sa týchto dvoch svetov sa nesie celý koncert. Napriek tomu, že ide o diametrálne odlišné hudobné prvky, necítiť tu žiadny konflikt a fungujú spolu skvele. Kudrlinky špecifické pre rómsku hudbu sa podobne ako brečtan upínajú a oživujú základ, ktorý má korene v súčasnej vážnej hudbe, z ktorej do produkcie prenikajú často aj rôzne kakofonické prvky.
Okrem toho tu je už spomínaná umelkyňa Iva Bittová, ktorá má okrem skvelého spevu a solídnej hry na husliach v portfóliu aj široké spektrum vtáčích ale aj iných zvukov. Produkciu navyše ťahá aj chémia medzi charizmatickou Bittovou a introvertnejšou Janou Belišovou, ktorá medzi skladbami vysvetľuje posolstvá jednotlivých diel. "Je mi zima a neviem kam ísť. Nechce ma prichýliť ani tá moja pekná frajerka, ani moja žena. Kam sa ja podejem," cituje Belišová tradičnú rómsku pesničku Joj, So Kerava.
Bittová jej oponuje, že to nie je situácia, ktorú by nevedela vyriešiť kožušina a pálenka. Niektoré skladby však rozluskne hudobníčka aj bez pomoci odborníčky na rómsku kultúru. "Rómovia sa sťažujú, že nemajú domov. Ale keď ten domov aj nájdu, odídu odtiaľ," opisuje Bittová dilemu piesne o hľadaní cesty Rodav Me Miro Drom. Spolu s etnomuzikologičkou odkrýva s odľahčením ťažké príbehy o alkoholizme, láske, nevere či utláčaní. Vytvára tak psychologický profil tejto na Slovensku početnej menšiny.
Samotný projekt Angrusori je tiež akýmsi hľadaním cesty tejto hudby k ľuďom, ktorých zatiaľ možno neoslovila. Bežné obecenstvo si ju môže, bohužiaľ, mylne spájať práve s nevkusnými televíznymi šotmi, ktoré napríklad parodoval aj Vec v klipe k piesni Slovák. Orámovanie nórskou klasikou je jednoznačne niečo, čo tejto hudbe pristane viac než lacné zvuky samohrajky. Rómska hudba plná emócií mimochodom vo veľkom ovplyvnila aj vývoj muziky v našom regióne ako aj celkovo v Európe. Bez nej by pravdepodobne vyzerala aj história jazzu na Starom kontinente inak.
Autor: Tomáš Garai
Čo je projekt Angrusori?
Organizátorom podujatia je občianske združenie Žudro, ktoré v Bratislave spolupracuje s Filozofickou fakultou UK. Projekt "Angrusori – rómska hudba, dedičstvo, prelínanie a improvizácia" získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 200-tisíc eur prostredníctvom Grantov EHP. Projekt bol spolufinancovaný v sume 30-tisíc eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Cieľom projektu je spojiť hudobníkov z rôznych kultúrnych a etnických prostredí a vytvoriť tak nové hudobné diela fúziou toho najlepšieho, čo každý člen tohto nevšedného hudobného súboru ponúka. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk. Turné Angrusori podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a koná sa aj vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.
