Ak chcete navštíviť event, ktorý nie je úplne bežný a zažiť niečo nepreskúmané, takpovediac skočiť do králičej nory, festival Hradby Samoty je vždy dobrou voľbou. Láka svojím tajuplným, pre niekoho odstrašujúcim názvom, ale programová štruktúra a koncept tohto projektu zaručujú silný a kvalitný zážitok.
Minulý týždeň, 17. a 18. novembra, sme mali možnosť zažiť ich jesenné vydanie, Hradby Samoty – Bratislava Intermezzo, v klube A4. Napriek tomu, že je to bočná aktivita organizátorov popri hlavnej akcii, ktorou je letný festival, Intermezzo svojou kvalitou ani náhodou nesklamalo. Návštevníci tak zažili plnú dávku hudobného aj vizuálneho umenia počas dvoch nabitých večerov.
Všetky odtiene čiernej
Od Nely som si ešte doma požičal jej čiernu oversized koženú bundu, ktorá mi bola akurát, aby som zapadol medzi osadenstvo. Samozrejme, že nie… Chcem tým iba povedať, že panuje také klišé o čiernom outfite ako o nepísanom pravidle o dresscode na Hradbách Samoty a akciách podobného razenia. Áno, je to klišé, ale viete, ako sa z klišé stáva klišé, však? Napriek tomu sú Hradby Samoty veľmi otvorenou komunitou, pripravenou vcucnúť vás medzi seba. Dôležité sú otvorené uši a vlastne všetky zmysly. No i tak to v šatni s kabátmi vyzeralo z farebného hľadiska obligátne veľmi jednotvárne a A4 hrala všetkými odtieňmi čiernej.
Podávam si ruku s Waldemarom (organizátor večera), na bare si objednám pivo do plastu, pretože dole do koncertnej sály ma so sklom nevpustia, a dobrovoľne vchádzam do tajomného labyrintu a panoptika Hradieb. Nestihol som úvodných českých Magadan, pomenovaných podľa prístavného mesta na Sibíri, ktoré slúžilo ako tranzitná stanica pre transport väzňov do kolymských gulagov. Potešil ma však temný, abstraktný a divoký set ich rodákov Aghiatrias. Mohutné zvukové textúry zťažka bombardovali priestor sály a dvojicu dopĺňali sugestívne a podmanivé čiernobiele vizuály.
Zdroj: Andrea Namer
Ako sa bavia darkeri? Pomaly, ale isto...
Taliansky projekt Bad Sector priniesol hudobnú science a umenie v jednom. Toskánec Massimo Magrini, ktorý stojí za touto prešpekulovanosťou, si udržal moju plnú pozornosť počas celého setu. Jeho ultra matematický set kopíroval pohyby jeho rúk, ktoré maľovali do vzduchu čarovnú hudbu. Aerial Painting Hand je názov prístroja, ktorý Massimo vyvinul na snímanie týchto pohybov, a tak každý posunok počas jeho setu, bol zároveň signál k ďalšej zmene.
Massima o výraz doplnila úžasná tanečníčka Marianna Miozzo, ktorej pohyby k Massimovej hudbe boli doslova dychberúce. Úžasné vizuály súvisiace s biológiou človeka, fyzikou a vesmírom iba umocnili tento parádny zážitok. Explozívne a vibing!
Zdroj: Martin Mayer
Maďarský projekt Living Totem priniesol tanečnejší set a industrial techno. Za mňa absolútna "bavka" z kategórie dark, "dupanica", "frajerinka". Niet čo dodať! Vystúpenie Living Totem osviežilo večer a preklopilo ho do tanečnejšej časti, v ktorej sa ľudia trocha uvoľnili z predchádzajúcich viacmenej deep listening sessions. I keď na Hradbách sa podobné medze vlastne nekladú.
Prvý večer zakončil svojím tribálnym rituálom projekt britského umelca Williama Bennetta s názvom Cut Hands. Jeho netradičný tanečný set nás so sebou berie na hudobný trip ovplyvnený haitskou a africkou hudbou a ich voodoo rituálmi. Celú túto experimentálnu džunglu, ktorá sa vymyká kontrole, podčiarkujú sugestívne obrazy navodzujúce voodoo tranz a kmeňovú mystiku. Voodoo people, magic people!
Zdroj: Martin Mayer
Absolútna vychytávka pre core fanúšikov a nerdov bolo fotenie setupov a gearu z jednotlivých vystúpení, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach. Takéto nahliadnutie do kuchyne umelcov vie byť veľmi atraktívne a veľa to hovorí o tom, ako seriózne to tento festival myslí s umením.
Po tomto poslednom sete sme sa už venovali iba voľnej zábave, ktorá pokračovala do takmer ranných hodín a to bol aj dôvod, prečo mi moje úbohé telo aj psychika zabránili v účasti aj počas druhého večera. Keďže som však človek skvelých manažérskych schopností a iných kvalít, rozhodol som sa druhú časť reportáže z Intermezza Hradieb Samoty koncipovať ako rozhovor s based ukrajinskou umelkyňou Kashou Potrohosh, ktorá je s festivalom spätá nielen ako návštevník, ale aj niekoľkonásobný performer. Na túto možnosť som ju oslovil už počas piatkového večera, keďže som už mal neblahú intuíciu ohľadom ďalšieho dňa. "No jasné!", reagovala nadšene Kasha a ja som bol rád, pretože som aj tak vždy chcel vyskúšať takúto interaktívnu formu reportu.
Zdroj: Martin Mayer
"Pardon za úprimnosť, ale bolo to tak!"
Takže Kasha, ako prvé mi na rovinu vysyp, čo si na Hradbách v sobotu videla a zažila?
Videla som úplne všetko, takže bez problémov, kámo! Prvý interpret New Risen Throne feat. Phragments bol typický dark ambient. Chutný, tučný, zbavený bitov. Mal dobré 3D vizuály a parádne to spolu fungovalo. Phragments, ktorý v tejto zostave vystúpil, je slovenský týpeček, ktorý už niekedy bol na Hradbách. Vyšiel na stage a počas jednej pasáže zaspieval do svojho unikátneho mikrofónu. Už som taký raz videla, celkom haluzný nástroj.
Ako druhá v poradí vystúpila kapela ARRM. Waldemar vravel, že sú to "fes" týpci z blackmetalových úspešných kapiel. Ale títo ARRM boli teda skôr na pomedzí post-punku a psychedelic rocku. Celkom rytmicky unášali a dobre aj skončili.
Zdroj: Martin Mayer
Potom nasledoval Gnaw Their Tongues a strašne to vykok*tilo všetkých, teda minimálne mňa, lebo som skončila zaseknutá v bassface (teda v prípade Hradieb v noiseface). Bol to taký pán ujo macko v okuliaroch a black tričku, čo si budeš myslieť, že hrá také "pidi minimále" a "techná", ale bol to riadne krásny noise. On tak vrieskal tých päťdesiat minút a growlil, že som s obdivom kukala, ako ešte vládze. Ja by som už po dvadsiatich minútach asi odpadla!
Do Shaska! sú interpreti, na ktorých som sa extrémne tešila, lebo keď bol ročník Hradieb v Moravanoch nad Váhom pred niekoľkými rokmi, tak som z nich videla dosť krátko a bolo to super. God bless octaver, electro beat do analógu a fujary! Tri random inštrumenty plus super vizuál. Sprievodný vizuál bol "found footage" z dark filmov a starých hororov. Chrumkavé estetično. Nakoniec som zistila, že používali aj "audio found" footage, miešali všetko dokopy a bolo to srandovné, hlavne, keď show ukončili pesničkou od Trio, Da Da Da.
Zdroj: Martin Mayer
Ako posledný mal vystúpiť projekt Noire Antidote z Holandska, ale kvôli zdravotným dôvodom ho nahradil Boris Vitázek. Nechcel vizuály a bolo to super rozhodnutie, lebo sa tak viac zvýšil dôraz na hudbu. Zvolil veľmi minimalistický výber, ktorý bol ale zároveň prešpekulovaný v tom najlepšom slova zmysle. Na konci som sa na*ebaná skoro rozplakala. Pardon za úprimnosť, ale bolo to tak!
Úplne v pohode, tvoje popisy majú super energiu. Vedela by si mi ešte popísať tvoj vzťah k festivalu Hradby Samoty? Ty si na ňom aj niekoľkokrát účinkovala, okrem toho, že si pravidelnou návštevníčkou.
Ja som Hradby prvýkrát navštívila v roku 2019 a odvtedy som hotová obetovať viac vlastných spoluprác, len aby mi vyšiel termín festivalu a mohla som ísť. Kamarát ma vtedy priviedol kvôli môjmu obľúbenému projektu Tábor Radosti, ktorý som úspešne prespala. Zato som sa vtedy zoznámila s hudobníkom Jorim Josiphsonom a českým umelcom Petrom Válekom.
Kedysi sme na Hradby išli iba dvaja, ale ja som bola tak unesená, že som tam začala ťahať celé kamošstvo. Nakoniec sme si na Hradbách aj zahrali. Náš projekt DJ Mačička a DJ Kuratenko si tu zahral v roku 2022, keď sa festival konal v Jablonici. Ako rhythmic noise dark techno circuit bending duo sme nakoniec na Hradbách vymysleli aj nový trefný žáner hudby, ktorú robíme – post-chaos.
Mala som tu aj výtvarnú spoluprácu v rámci open callu na tému masky, pod kuratelou Omara Mirzu, kde som behala po festivale v svojich rôznorodých kostýmoch. Hradby Samoty sú super vo výbere interpretov a ja im vždy plne dôverujem. Vždy je to nastavené tak rozumne, že ak sa posnažíš, môžeš vidieť všetko.
Vždy tam mám pocit bezpečia, spolupatričnosti a rešpektu. Viem ospevovať Hradby fakt dlho, ale je fakt, že mi naozaj aj veľmi veľa dali. Nežila by som napríklad v Ostrave so svojím priateľom noiserom, ktorého som spoznala na tomto skvelom festivale!
Prečítajte si tiež: Hypnotizujúca hudba a vizuálne umenie v prostredí stáročnej pamiatky: to je DNA festivalu Hradby Samoty
Autor: Renat Khallo
