Košické Divadlo hudby sa podujalo priniesť vlastnú verziu klasického muzikálu Cyrano z predmestia. Zmenené aranžmány, nové piesne a choreografia posunuli dielo na novú interpretačnú úroveň. Tá nemusí vyhovovať priaznivcom pôvodných myšlienok, osloviť však môže tých, ktorí sa s hrou, uvedenou 24. apríla v košickej Kunsthalle, oboznámili po prvý raz.
"Keď som album počul prvýkrát, čudoval som sa, ako mohli Varga s Hammelom zložiť niečo také. Preto je dnešná verzia urobená tak, ako si ju predstavujem ja," uvádza hudobný skladateľ a zakladateľ umeleckého súboru Miloslav Mojžiš. Treba povedať, že výsledok znie a vyzerá celkom kontroverzne a zrejme i samotní Varga s Hammelom by sa po zhliadnutí najnovšej verzie muzikálu začudovali, ako sa dá ich pôvodná hudobná predloha interpretovať.
Príbeh zostáva okúzľujúci a nadčasový
Režisérka Katarína Obyšovská sa obsahovo pridržiavala pôvodného príbehu. Konflikt vnútornej a vonkajšej krásy totiž zostáva nadčasový. V zápletke zvolila pomalšiu gradáciu, takže niektoré miesta pôsobili rozvláčne a zbytočne strácali tempo. Našťastie vrchol a plynulý prechod k rozuzleniu bol stvárnený bez vážnych výhrad, navyše sa umelkyni podarilo dobre vysvetliť takmer všetky okolnosti, ktoré k nim viedli. Cyrano dostal široký priestor, postava Jána, priateľa i rivala v láske, by však zniesla hlbší psychologický rozbor. Roxana, zmietaná pochybnosťami, by pre zmenu uvítala ženskú oponentku počas celej hry, čím by dej nabral silnejšie grády. Škoda, že autori pre tento účel nevyužili potenciál speváčky Gally, ktorá sa výraznejšie prejavila len na začiatku.
Najjednoduchšie to už tradične mali záporné postavy. Manažér Derma, stvárnený Patrikom Sabolikom, je skutočne lahôdkový príklad "slizáka", neštítiaceho sa zákerných metód. Obstojne mu sekundovala Galla (Barbora Repková), z ktorej urobil hviezdu, a koniec koncov i Ján (Jakub Muranský), potácajúci sa medzi klamstvom, čistou láskou a neskôr i drogami. Michaela Domovcová a Michal Kováčik si Roxanu a Cyrana vychutnávali a menšie výrazové či technické nedostatky vyvažovali entuziazmom. Vedľajšie úlohy trpeli častým neduhom muzikálov a viackrát pôsobili dojmom, že si nevedia dať rady s rôznymi časťami tela. Pritom kolísanie výkonov vie odstrániť základná umelecká poučka "menej je viac".
Zdroj: archiv Divadla hudbyOplatí sa experimentovať s pôvodnou hudbou?
Mojžiš sa pustil do prerábania pôvodných aranžmánov s vervou a odvahou, čo si na jednej strane zaslúži uznanie, na druhej však môže ľahko pobúriť konzervatívnejšie publikum. Nový šat pri troche tolerancie našťastie sedel viacerým songom, keďže melódie zachované zostali, menilo sa väčšinou len tempo, takt či žáner. K nim treba rátať symfonické aranžmány a zbory z playbacku, keďže tie Mojžiš vymýšľa rád a k prospechu veci. Bonus predstavovali piesne, ktoré na vinyle z roku 1978 nenájdete. Gastronomickú vsuvku by diváci oželeli, no súboj Cyrana a Gally do príbehu sadol pekne a kvôli epicky členitému riffu ("nerušte moje kruhy") by sa v 70. rokoch pobila nejedna art-rocková formácia hoci aj zo Západu.
Veľká vďaka patrí i fiktívnej kapele Kadeti, ktorá sa zbytočne nesnažila prekonať nedostižné výkony Grigláka, Lučeniča či Petra Szapu. Mojžiš si vzal na plecia tri nástroje, ktorými Varga viedol muziku - klavír, syntetizátor a autentický Hammond organ. V tomto smere mu nápomocne asistoval gitarista Maroš Oravec (hrali v Cyranovi už pred 24 rokmi), vsádzajúci na dravé riffy a inteligentné sóla. Dychovú sekciu (saxofón a klarinet) zastúpil jediný človek Miloš Koštár a svieži melodický podiel na zvuku mal huslista Stanislav Baňas. Bubeník Marek Cícholes a basový gitarista Michal Baluch držali celú masu pokope, čo sa vzhľadom k zhoršeným technickým podmienkam sem-tam nepodarilo, no žiadna tragédia sa nekonala.
Ďalším problémom bolo vytvoriť harmóniu medzi náročnými speváckymi partmi a hudbou, čo nie vždy vychádzalo podľa predstáv. Už pôvodnú verziu niektorí kritizovali za kolísavý spev, ktorý sa pre každú generáciu stáva výzvou. Tá dnešná ju s občasnými odchýlkami mimo linku zvládla celkom dobre. Domovcovej sa darilo udržiavať v presvedčivých výškach, Kováčikov fond predurčil Cyranov výraz v porovnaní s minulosťou do nižších polôh. Estetický dojem vylepšila tanečná choreografia, za ktorú je zodpovedný Jakub Muranský. Zbor zvýraznil dôležité prvky skladieb a predostrel vlastné chápanie problémov, čím sa hra priblížila oku súčasného diváka - určite všetci pochopili, prečo Marián Jaslovský nazval Pančuchové blues jednou z prvých fetišistických piesní v Československu.
Nová adaptácia muzikálu Cyrano z predmestia priniesla prekvapivé zážitky. Divadlo hudby zaexperimentovalo a hoci nie vždy sa zámer umelcov vydaril, v konečnom dôsledku priniesli hodnotné, súčasnosťou dýchajúce dielko, ktorého nesporné kvality a prínos nemožno spochybniť. Chybičky, vyplývajúce z nedostatku skúseností, vyvažuje zápal a ochota podieľať sa na počine, vyzdvihujúcom vnútornú krásu. Preto má existencia tejto verzie jasné opodstatnenie s nadčasovým rozmerom.
Autor: Marek Danko
Foto: archív Divadla hudby
Súvisiaci interpreti: Marián Varga, Paľo Hammel
