Rok sa s rokom zišiel, podľa Hrdloreza Borisa dokonca na deň presne, a prišlo v poradí jedenáste Besnenie zbojníkov v réžii bratislavskej thrash metalovej kapely Catastrofy. Tak, ako za tých jedenásť rokov vyrástla kapela, vyrástol aj jej domovský event a z menších klubov sa prepracoval už po druhýkrát do priestorov MMC.
Každý rok si k sebe Catastrofy zavolajú zaujímavých hostí, tentokrát pozvanie prijali Kazostroj, Vydrapená Bužírka Punk System a Besna. Ako to býva na tomto večierku zvykom, všade nás sprevádzali zbojníci v krojoch s valaškami a úvod koncertu patril spomínanému Hrdlorezovi a jeho pôsobivej hre na fujaru.
Pišta, si to ty?!
Potom to už pekne od podlahy naštartoval Kazostroj z Bánoviec nad Bebravou. Trojica hudobníkov zoskupená okolo gitaristu a frontmana Delobuchela predviedla zaujímavú zmes punku, crustu, grindcoru a blacku. Svoj štýl nazývajú "špina, hnoj, punk a black - raw, primitive, temnopank" a sám by som to nepomenoval lepšie. Stroj skazy dopĺňali basgitarista Mykey, ktorý pomohol aj s vokálmi a bubeník Hugo Davidson.
Pri pohľade na Delobuchela mi nedá nespomenúť jeho až neuveriteľnú podobnosť s Pištom Vandalom z ČADu. Nielenže vyzerá ako jeho mladšie vydanie, ale ešte aj hlasový prejav je takmer na nerozoznanie. Čiže ak by Pišta niekedy nemohol, stačí osloviť Delobuchela, trochu zadymiť sálu, pustiť stroboskop a nikto si nič nevšimne. Kazostroj však v žiadnom prípade ČAD nekopíruje a ide si vlastnou šialenou cestou. Za mňa veľmi dobrý štart, možno až na tie ukrutne dlhé príhovory medzi pesničkami, čo v prípade skladieb s dĺžkou okolo minúty môže pôsobiť rušivo.
Absolutely no sport
V.B.P.S., čiže Vydrapená Bužírka Punk System, je projektom hudobníka a šéfa festivalu Pohoda Michala Kaščáka, v ktorom prijal "stage name" Vajco. Miša som videl vystupovať s Bez ladu a skladu alebo s Neuropou, v prípade V.B.P.S. to bola moja koncertná premiéra a musím povedať, že zo všetkých projektov mu to najviac svedčí práve tu, za bicími, s portvišovým čírom na hlave a telom omotaným reťazami. Jeho výkon ma naozaj príjemne prekvapil, pretože bubnoval s intenzívnym nasadením a má veľmi svojský, originálny, povedal by som až hypnotický štýl hry.
Cieľom Vydrapenej Bužírky je šíriť kultúrnu osvetu a nefalšovaný odpor k športu. Hity ako Športu Zmar! alebo Absolutely No Sport sú toho jasným dôkazom. Okrem Vajca, ktorý má popri bicích na starosti aj hlavný vokál, sú členmi tohto bizarného zoskupenia aj basgitarista Korzár, gitarista Punkáč a čašník Helmut. Jeho úlohou bola zabezpečiť dodržiavanie pitného režimu v publiku, kde sa pohyboval počas celého koncertu s plnou táckou likérov rôzneho druhu. V.B.P.S. boli pre mňa prekvapením večera – čakal som viac recesiu ako muziku a dostal perfektne vyváženú nálož z oboch.
Zdroj: Branislav VartovníkBesné zverstvá
Na nasledujúcu kapelu Besna som sa vyslovene tešil a podľa stále viac a viac zaplneného klubu som nebol sám. So svojím debutovým albumom Zverstvá sa im podarilo vyhrať cenu Radio_Head Award v kategórii Hard & Heavy a celkovo sa jedná o jednu z najlepších a najoriginálnejších nahrávok na domácej scéne vôbec (viac o albume si môžete prečítať v recenzii).
Očakávania na ich živé vystúpenie boli preto veľké a som rád, že kvarteto ich do bodky naplnilo. V úvode to síce trošku škrípalo po zvukovej stránke, ale po pár skladbách sa všetko vyladilo a takmer plný klub si mohol vychutnávať nervydrásajúci post-black metal v podaní tohto charizmatického kvarteta fungujúceho v zložení Samuel Dudlák (gitara, vokály), Martin Pinter (gitara, sprievodné vokály), Timotej Jurášek (basa, sprievodné vokály) a Gabriel Gorasz (bicie).
Zdroj: Branislav VartovníkSetlist tvorili prevažne skladby z debutového albumu, no dostalo sa aj na aktuálnu novinku Neha, ktorá je venovaná Jurajovi Vankuličovi a Matúšovi Horváthovi, obetiam dvojnásobnej vraždy z nenávisti pred podnikom Tepláreň.
Záver koncertu patril podľa mňa najsilnejšej skladbe Revúca, na ktorú si prizvali zahosťovať Kamila Adamíka z kapely Holotropic a zhodou okolností aj rodáka zo spomínaného mesta. Samuel teda mohol gitaru odložiť a naplno sa venovať spevu a musím povedať, že im to v tejto podobe naozaj fungovalo skvele nielen vizuálne, keďže Kamil dodržal kapelný dresscode a zaobstaral si čierny kardigán až po zem, ale najmä hudobne. Možno je na zamyslenie, či Kamila neangažovať na plný úväzok.
Zbojnícky thrash metal par excellence
Záver večera patril domácim hostiteľom Catastrofy. Chlapci zrejú ako víno, ich prejav je z roka na rok suverénejší a zároveň dospelejší. Niežeby ubudlo vtipov a humoru, práve naopak, aj tentokrát ich vystúpenie dotváral bohatý sprievodný program od piňaty cez zbojnícke tance až po tombolu, lenže hudobne to už dávno nie sú garážoví nadšenci ale profesionálni, pekelne zohratí hudobníci. Ich pódiová prezentácia patrí k najlepším na Slovensku, čo ich výrazne odlišuje od podobných zoskupení. Všetko, čo na pódiu predvádzajú, robia s prirodzenou ľahkosťou.
Budem sa opakovať, ale stále platí, že Hrdlorez Boris je rodený frontman a prácu s publikom by mohol vyučovať. Gitarový tandem Jano Hrajruka a Mastiflinta Beňo a ich sólové prestrelky sú stále precíznejšie. Samozrejme, všetko to stojí na poriadnom rytmickom základe, ktorý majú na starosti basgitarista Miesiželezo Mifo a bubeník Kostilam Roman.
Zdroj: Branislav VartovníkZaznelo všetko podstatné z tvorby kapely a ľudia si išli hrdlá vykričať pri skladbách ako Zbojnícke komando, Pod pieskovým kopcom, Taký je život alebo pri mojej súverénne najobľúbenejšej Krik a beznádej. Na niektoré koncertné klasiky sa síce nedostalo, ale nikomu to neprekážalo, pretože zazneli skladby, ktoré napríklad chýbali na minuloročnom Besnení zbojníkov a keďže chalani odvtedy nič nové nevydali, tak aspoň takýmto spôsobom ozvláštnili svoj setlist.
Celá akcia opäť prebehla v absolútnej pohode a k spokojnosti všetkých zúčastnených, či už v publiku alebo na pódiu a je ďalším dôkazom o sile a stále ešte nie úplne naplnenom potenciáli domácej metalovej scény, ktorá má podľa mňa priestor na ďalší rast. Ale nateraz, ako spieva Catastrofy, "Ja som spokojný".
Autor: Tomáš Danišovič
