Približne v rovnakom čase ako finále Ligy majstrov v Londýne sa konal v Bratislave veľký hudobný sviatok. Kým Wembley ovládli dva nemecké veľkokluby, štadión Pasienky patril kapele, ktorá síce pochádza z Británie, no najpopulárnejšia je práve v Nemecku a ďalších krajinách strednej Európy. Slovensko už po tretíkrát navštívili Depeche Mode.
Lavagance v Bratislave na koncerte Depeche Mode predskakovali už v roku 2009 a manažment kapely si ich vyžiadal opäť. Bratislavčania týmto koncertom oslávili ôsme výročie svojho prvého koncertu a zhruba do tretiny zaplnenému hľadisku ponúkli prierez svojou tvorbou zakončený aktuálnym hitom Gabriel, vďaka ktorému jednu z najlepších slovenských kapiel konečne objavili aj komerčné rádiá. Na záver nasledujúceho koncertu Kataríny Knechtovej, ktorá predstavila skladby zo svojho posledného albumu Tajomstvá (2012), bol príjemným prekvapením harfista Michal Matejčík. Spoločne zahrali skladbu, ktorú skutočne poznajú len praví depešáci - My Joy nevyšla na žiadnom albume, ide o b-stranu singla Walking In My Shoes (SOFAD, 1993).
Zdroj: Zdenko HanoutPozrite si fotky z vystúpení Lavagance a Kataríny KnechtovejDémonický Dave a tí ostatní
Približne dvadsať minút po ôsmej večer sa trochu uzimené publikum konečne dočkalo. Po krátkom intre kapela rovno spustila Welcome To My World, úvodnú skladbu z nového albumu Delta Machine, sprevádzanú čiernobielymi aj neónovými vizualizáciami. Dave Gahan vo svojej čiernej koncertnej "uniforme" – úzkych nohaviciach, veste oblečenej na holé telo, lesklom saku, s príveskom v tvare kríža a šálom na krku pôsobí ako elegantný pánko. Túto ilúziu však narúša typické nalíčenie očí a hlavne zmyselný tanec po pódiu. Na päťdesiatnika je v neuveriteľnej forme – ani na chvíľu sa nezastaví, pobehuje, zvíja sa, krúti bokmi a so stojanom na mikrofón predvádza priam gymnastickú zostavu. Chvíľami sa točí ako derviš či šaman v tranze.
S publikom okrem spevu komunikuje prevažne neverbálne, ale jeho animálna príťažlivosť funguje aj bez slov. S bokmi to proste vie. Aj spasiteľské gestá sú na mieste, veď pre mnohých je stelesnením "súkromného Ježiša". Počas koncertu niekoľkokrát kovbojsky chytal fanúšikov do imaginárneho lasa – to sa mu však už dávno podarilo. Zrejme väčšina z viac než 30-tisíc ľudí prišla na koncert najmä kvôli nemu a jeho (mierne afektovanej) pódiovej mágii. Zodvihne ruky nad hlavu, privrie oči, precítene zakrúži panvou – a my mu okamžite odpustíme občasný falošný tón. Síce spieva, že našiel pokoj v duši (skladba Heaven), ale šialené tanečné kreácie prezrádzajú, že sa so svojou divokou minulosťou tak celkom nerozlúčil.
Ostatní členovia kapely pri ňom vizuálne zanikajú, hoci aj Martin L. Gore je nalíčený. Jeho lesklý komplet pôsobí trochu kozmonautsky. Nechýba sukňa a čierny lak na nechty. Martin vyzerá staršie ako Dave, ale napriek vráskam si zachoval svoj chlapčenský šarm. Andyho Fletchera, syntetizátorovú šedú eminenciu kapely, si na pódiu takmer nevšimneme, ale počuť ho je. Ako pokojný Golem stojí za klávesami, občas zodvihne ruky smerom k publiku, majestátne mu pokynie, sem-tam si poskočí, no väčšinou sa venuje svojmu nástroju.
Zdroj: Zdenko HanoutDave Gahan a jeho neskutočná energia a charizma - viac fotiek z koncertuSlovensko miluje Depeche Mode
Obecenstvo je spočiatku vlažné, Slovákov nie je ľahké roztancovať. Okrem prvých radov, kde sa tlačia skalní, začína štadión spievať až pri štvrtej piesni, Walking In My Shoes z kultového albumu Songs of Faith and Devotion. To už Dave máva stojanom na mikrofón nad hlavou a je poriadne rozbehnutý. S Martinom tancujú opretí chrbtami o seba ako kabaretné slečny. Väčšinu skladieb sprevádzali pôsobivé čiernobiele "videoklipové" vizualizácie, ale pri päťke Precious sa na veľkoplošných obrazovkách objavili zábery domácich miláčikov – sediacich, prežúvajúcich, s vejúcimi ušami. Zvláštna kombinácia. Ľudia sa však už roztlieskali, reagujú živšie.
Pri piatej Black Celebration konečne vstávajú aj tribúny – deti komunizmu, ktoré tvoria prevažnú časť publika, si spomenuli na svoju mladosť. Niektorí na koncert priviedli aj svoje ratolesti, pri takej hudobnej výchove to so slovenským vkusom budúcich generácií nie je až také márne. Napriek Gahanovým výzvam však publikum príliš nespieva, rolu zohráva zrejme aj to, že generácia dnešných štyridsiatnikov nie je v angličtine doma a väčšina ľudí z textov pozná len refrény.
Pri Should Be Higher sa Dave vydáva na prvý z niekoľkých "výletov" po móle, ktoré vedie do polovice koncertného sektoru pred pódiom. Fanúšikovia sú nadšení, ruky letia hore. Atmosféra graduje o niekoľko úrovní. Barrel Of a Gun je trochu falošná, no nikomu to príliš nevadí. Nasleduje dvojica pomalších piesní Higher Love a When the Body Speaks s Martinom za mikrofónom, ktorá publikum opäť mierne utlmí.
Počas Goreovej pasáže máme čas prečítať si vyznania od fanúšikov, premietané na budovu za štadiónom. Niektoré sú dojemné, iné hraničia s úryvkami zo známej, masami obľúbenej "nebeskej" relácie plnej prepiatych emócií. "The days when I'm dressed in black are the best of my life" (Dni, keď mám na sebe čiernu, sú z môjho života najlepšie), píše niekto. "You're my little universe" (Ste môj malý vesmír), vyznáva sa ďalší fanúšik, ktorý sa zapojil do projektu Slovensko miluje Depeche Mode od hlavného partnera turné, Telekomu.
Zdroj: Zdenko HanoutSlovenskí fanúšikovia pod pódiom opäť nesklamali - nájdite sa na fotkách v galériiBlues, elektronika a Ježiš
Pomalšiu časť vystúpenia uzatvára Dave skladbou Heaven, prvým singlom nového albumu. Je melodická, pekná, no koncertná úprava by si zaslúžila trochu vyšperkovať, zmeniť, znie úplne rovnako, ako keď si ju pustíte doma z CDčka. Pridanou hodnotou je "kovbojské" video s trojuholníkmi, ktoré atmosférou konkuruje oficiálnemu videoklipu. Soothe My Soul a A Pain That I'm Used To však už znejú v ráznejších, elektronickejších verziách. Po zotmení sa intenzívnila aj svetelná šou, je vidieť, že všetky ruky sú už hore. Depešáci striedajú staré a nové hity. Pri Enjoy the Silence sa publikum konečne rozospieva naplno. Ikonická Personal Jesus začína bluesovými gitarovými rifmi, táto poloha Depeche Mode mimoriadne pristane. Dave sa vlní ako kobra a do mikrofónu možno aj trochu syčí. Tempo sa postupne rozbieha, publikum skanduje. Záver skladby prechádza z elektronického tepania až do strojového techno rytmu. Práve sme zažili prvý vrchol koncertu.
Ďalší nasleduje hneď po krátkej prestávke, Depešáci sa nenechali príliš dlho prosiť a pridali ešte päť skladieb. Martin Gore si v "akustickej" verzii zaspieval a z móla aj oddirigoval baladu Home. Podarilo sa mu ľudí rozospievať a podmanil si ich iným, jemnejším spôsobom ako Dave. Cinematický song Halo strieda žuvačková Just Can't Get Enough z počiatočného obdobia kapely. Ľudia tancujú, mávajú, Dave ich pri ďalšom behu po móle rozkýval ako profesionálny cvičiteľ aerobiku. Detská radosť. Do dospelosti nás vzápätí vrátila temnou erotikou podfarbená I Feel You. Koncert sa po vyše dvoch hodinách končí údajne heroínovou ódou Never Let Me Down Again, extaticky. Klaňačka, objímačka členov kapely na pódiu. A sú preč! Divákov bojujúcich o predĺženie umlčí pohrebný ambient.
Depeche Mode odohrali v Bratislave plnokrvný, hoci dramaturgicky predvídateľný koncert bez výraznejšieho momentu prekvapenia. Aj po troch desaťročiach na scéne im to stále "šľape", chémia funguje. Davidov vlčí aj Martinov chlapčenský úsmev sú úprimné. Zvuku ani vizuálnej šou nie je čo vytknúť. V analógii s futbalom by sme mohli povedať, že DM možno nemá najlepších hráčov na každom poste, no je rozhodne jedným z najlepších tímov. Do Bratislavy prišli s do detailu premyslenou taktikou, strelili niekoľko nádherných gólov po spoločných akciách aj individuálnych únikoch a opäť zaslúžene zvíťazili.
Ďalšiu šancu uvidieť Depeche Mode budeme mať pravdepodobne už vo februári 2014. O možnosti zimného koncertu, pre zmenu v hokejovom prostredí, kde by hra mohla byť ešte intenzívnejšia a gólov ešte viac, sa stále rokuje. Dúfajme, že si to včera s nami užili a do Bratislavy sa vrátia aj po štvrtý raz.
Setlist koncertu Depeche Mode v Bratislave, 25. 5. 2013
Intro
Welcome to My World
Angel
Walking in My Shoes
Precious
Black Celebration
Policy of Truth
Should Be Higher
Barrel of a Gun
Higher Love (Martin Gore)
When the Body Speaks (Martin Gore)
Heaven
Soothe My Soul
A Pain That I'm Used To (Jacques Lu Cont's Remix)
A Question of Time
Secret to the End
Enjoy the Silence
Personal Jesus
Goodbye
Prídavky:
Home (akustická verzia)
Halo (Goldfrapp Remix)
Just Can't Get Enough
I Feel You
Never Let Me Down Again
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Zdenko Hanout
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
