Festival Metronome priniesol na pražské výstavisko Holešovice v priebehu troch dní vyše 80 vystúpení na takmer desiatich scénach. Vo štvrtok večer sa mu vyhlo aj avizované tornádo a posunutí Jamiroquai tak mohli svoj set odohrať bez skrátenia. I keď skrátenie ich koncertu by veci nemuselo uškodiť...
Poďme ale po poriadku. Príjemným otvorením štvrtkového večera bola roztomilá nórska víla Aurora so svojím presvedčivým a citlivo vygradovaným koncertným setom. Divákov si už, ako to u nej býva zvykom, získala charizmou a autenticitou a do svojho vystúpenia dokázala v rámci improvizácie zahrnúť aj takú vec, ako je útek pred osou.
Prvý z troch hlavných festivalových dní po nej ovládli aj ďalšie výrazné ženské umelkyne. Vo vnútornom priestore stageu Ploom Moon Stage čarovala v sprievode štyroch muzikantov speváčka Biig Piig. Jej album Bubblegum považujem za jeden z najlepších tohtoročných releasov v medziach popu a R&B, a že je vo forme, dokázala aj naživo, keď sa jej v závere koncertu podarilo rozskákať aj najposlednejšie rady. Ak Biig Piig nepoznáte, dajte jej šancu vypočutím pesničky Kerosene, je to veľká parádička.
Sklamanie menom Jamiroquai
Metronome každoročne prináša v rámci svojej dramaturgie aspoň jednu ikonu, za ostatné ročníky to boli také mená ako Iggy Pop, Sting či Nick Cave. Tentokrát to vyšlo trochu menej, funková legenda Jamiroquai z Londýna síce podala po muzikantskej stránke solídny výkon, koncert však pôsobil jednotvárne, extrémne sa vliekol a chýbala mu energia, čo sa odrážalo aj na vlažných potleskoch z publika.
Známy nadšenec do áut Jay Kay predviedol svoj obligátny šušťákový outfit s indiánskou čelenkou na hlave a celkovo na mňa pôsobil nesympaticky a machisticky. Kvôli noseniu spomínanej indiánskej čelenky ho už v minulosti právne napadli potomkovia pôvodných obyvateľov Ameriky s tým, že z historických dôvodov, a najmä z pozície bohatého bieleho Európana, je to maximálne nevhodné a podporuje to stereotypizáciu.
Napriek tomu sa tohto prvku zjavne nechce vzdať, čím len podčiarkuje fakt, že aj v rámci samotnej tvorby zostávajú Jamiroquai zaseknutí v minulosti. Svedčí o tom aj fakt, že veľkú väčšinu z 15-skladbového setlistu tvorili pesničky staršie ako dve dekády, pričom z najnovšej nahrávky Automaton (2017) nezaznela ani jedna skladba.
Zdroj: Pavel Kořínek
Piatok bol suverénne najsilnejším dňom a postarali sa o to aj slovenskí interpreti. Po klasicky výbornej Pare excelovala predovšetkým fantastická Jana Kirschner. Dav skvele naladených ľudí si na Fontána stagei podmanila okamžite a spoločne s bravúrne zohratou kapelou predviedla neuveriteľnú muzikalitu a zápal. Kredit rozhodne patrí aj vokalistkám Valentíne Vlkovej (Meowlau x Val) a Adine Sivokovej, ktorých vokálne vrstvy dali mnohým notoricky známym skladbám svieži vibe a boli veľmi záživné. V závere sa zdalo, že intenzita zaslúženého hromového potlesku prekvapila aj muzikantov samotných a nepochybujem, že sa po tomto výkone do Prahy vrátia veľmi skoro.
Pri Fontána stagei by som rád spomenul aj energickú speváčku Aiko s jej kapelou, bubeníkom Otomarom Novotným a gitaristom Davidom Moudrým. Nestáva sa často, aby mladá kapela vystupovala s takou energiou, dynamikou a profesionalitou. Z koncertu bolo cítiť sebavedomie a skúsenosti, na fontánu okrem toho krásne zapasovali aj extravagantné a sexy outfity. Ak sa chystáte na Grape, rozhodne si Aiko nenechajte ujsť.
Zdroj: Martin Šimral
Kolektívna hypnóza s Moderat a Editors v top forme
Aj napriek tomu, že ľudia sa na sociálnych sieťach sťažovali na zlú kvalitu zvuku na všetkých stageoch, zvuk jedného z lídrov piatkovej noci Moderat bol neskutočný a už úvod koncertu rozbúchal človeku srdce tak, že ho počul až kdesi v žalúdku. Nemecká trojica začala meditatívnym pomalším trackom Fast Land pripomínajúcim atmosféru Massive Attack a po priereze najväčších hitov koncert ukončila chytľavou hymnou Bad Kingdom. Sympatické vystúpenie na Park stagei odohrala v sobotu podvečer aj švédska rebelantka Tove Lo, ktorá nie veľmi zaujímavé popové kompozície kompenzovala sexy ružovým outfitom a provokatívnymi pohybmi. Femme fatale!
Britské gitary prišli na festival reprezentovať White Lies a Editors. Obe zostavy navštevujú Česko pomerne často a majú tu lojálne fanúšikovské zázemie, takže pre Metronome boli logickou dramaturgickou voľbou. Editors sa veľkého pódia chopili s pompou im vlastnou, koncert neuveriteľne šľapal a samého ma prekvapilo, koľko majú známych skladieb. V sete sa nestratili ani tracky z najnovšieho albumu EBM, naopak, skladba Picturesque znela naživo fenomenálne. Chalani zo seba dávali ozaj všetko, jediným problémom bola extrémne vlažná reakcia nie veľmi zabaveného publika, čo bola vec, ktorá sa počas víkendu žiaľ stávala opakovane.
Zdroj: Pavel Pližingr
Ich krajania White Lies odohrali o poznanie pokojnejší koncert a denné svetlo im nesvedčalo. Hromový vokál frontmana Harryho McVeigha je však brilantný a refrén v záverečnej skladbe Bigger Than Us bol odspievaný s rovnakou gráciou presne tak, ako si to fanúšikovia môžu pamätať z ich minuloročného koncertu v Lucerna Music Bare.
Nemať žiadne očakávania sa vždy vyplatí. Od M83 som nečakal absolútne nič, nakoniec odohrali Francúzi pravdepodobne najprekvapivejší koncert celého festivalu. Zvuk plávajúci medzi psychedelickým popom a elektronikou priebežne gradoval a zaznemenal niekoľko veľkolepých expanzií – po Moderate to bola druhá kapela festivalu, ktorá mi navodila zimomriavky až kdesi na hlave.
Zdroj: Marek Smejkal
Po organizačnej stránke nie je festivalu Metronome, s výnimkou často kritizovaného zvuku, čo vyčítať. Pre festivalového nadšenca môže byť návšteva tohto eventu ideálnym spojením festivalu s návštevou Prahy. Areál pražského výstaviska je príjemný a relatívne kompaktný, na rozdiel od Rock for People tu boli ustrážené aj ceny gastra.
Striedmejšia návštevnosť festivalu bola optikou návštevníka ideálna, pred pódiami sa nikdy netvorili prehustené davy a vždy bolo možné rýchlo si nájsť dobrý flek s luxusným výhľadom – samozrejme, pre organizátorov je to už horšia správa. Scéna postavená na fontáne s možnosťou sedenia bola vyslovene parádna, rovnako ako priebežne hrajúci indoorový Beats for Metronome stage, ktorý pre Metronome kurátorovali organizátori tanečného festivalu Beats for Love.
Za zmienku stojí aj pódium Rap stage, kde dramaturg (a producent) Risto Sokolovski obsadil české legendy PSH či Pio Squad, ale aj nové tváre, ako napríklad mladučkú pražskú raperku Baby G. Mne sa tu náhodou podarilo zažiť Nemca Kelwyna Colta, ktorý dal do vystúpenia aj napriek komornejšej návštevnosti totálne všetko, v druhej polovici setu zrušil všetky bariéry a rapoval i pogoval spolu s ľuďmi, čím si získal ich srdcia. Metronome tak možno zaradiť na zoznam festivalov, ktoré neprinášajú len overené koncertné esá, ale aj mladých umelcov, ktorí si zaslúžia priestor a pozornosť. Bez výčitiek odporúčam.
Autor: Matej Kráľ
