V poradí siedmim koncertom pokračovalo v predposledný septembrový piatok v Bratislave spomienkové turné slovenskej hudobnej legendy Pavla Hammela venované 50. výročiu kultového albumu Zelená pošta. Vďaka obrovskému záujmu o vstupenky pridali organizátori ešte jedno bratislavské vystúpenie, ktorým sa úspešné turné dnes večer (26.9.) skončí.
Môj celkový dojem z prvej návštevy tejto scény je pozitívny, dúfajme, že jeho prevádzkovatelia budú pokračovať v nastúpenej línii. Deklarovanou kapacitou sály presahujúcou 1000 miest na sedenie matematicky nahradil veľkú sálu už neexistujúceho Istropolisu.
Zdroj: archív P. HammelaTajomstvo úspechu Zelenej pošty
Päťdesiat rokov predstavuje v živote človeka dosť dlhý čas, no v prípade popovej a rockovej hudby vzhľadom na limitovanú životnosť nemalého množstva skladieb, vymedzenú často iba niekoľkými rokmi, je neutíchajúci záujem o platňu vydanú pred polstoročím v našich podmienkach niečím nevídaným.
Čím to je, že Zelená pošta stále priťahuje nielen generáciu, ktorá vyrastala na skladbách a platniach Prúdov a Collegia Musica? Veď v publiku okrem zástupcov starších a stredných ročníkov boli aj mladí ľudia v rovnakom veku ako Pavol Hammel a Marián Varga v čase, keď tento album v roku 1972 nahrávali. Paradoxne, hudobný rozchod oboch protagonistov po vydaní albumu Zvoňte zvonky umožnil, aby sa znovu zišli – najprv Hammel naspieval piesne na album Vargovho Collegia Konvergencie a nedlho potom ich dala opäť dokopy práve Zelená pošta, ktorá je myšlienkovým pokračovaním Zvonkov.
Tajomstvo úspechu Zelenej pošty zrejme tkvie predovšetkým v tom, že je komplexným umeleckým skvostom – ponúka úchvatnú Vargovu a Hammelovu hudbu, dokonalé inštrumentálne výkony hudobníkov a skvelé texty Kamila Peteraja, Borisa Filana a Miroslava Válka. Skladačku dotvára výtvarné spracovanie obalu platne, za ktorým stojí fotograf Tibor Borský a známy režisér Juraj Jakubisko. A hoci, ako spomína už nežijúci basgitarista Fedor Frešo vo svojej životopisnej knihe Sideman, spočiatku neboli v Collegiu všetci z nápadu nahrávať pesničkový album nadšení, nakoniec privolili a neoľutovali. Samotný Paľo Hammel si k tomu nedávno zaspomínal takto: "Nevedeli sme, že robíme niečo prevratné. Samozrejme, bolo to niečo nezvyčajné. Čas nakoniec ukázal, že to bolo zaujímavé už vtedy, ale aj teraz."
Zdroj: archív P. HammelaPavol Hammel a kapela snov
Dramaturgia koncertu rozdelila vystúpenie na štyri časti. Obsahom prvej, ústrednej časti bolo odohranie všetkých desiatich skladieb platne Zelená pošta presne v poradí, v akom nasledujú aj na albume. Takto v celku bol album prezentovaný predtým len jediný raz, a to pred desiatimi rokmi, keď uplynulo 40 rokov od jeho vydania. V spomínanom roku 2012 to však bolo ešte za účasti Mariána Vargu a Fedora Freša, inak aj producenta albumu. Obaja skvelí hudobníci by mali tento rok 75. narodeniny, preto je aktuálny koncertný projekt venovaný aj im. Na tomto mieste treba spomenúť aj gitaristu Rastislava Vacha, ktorý sa na nahrávke podieľal.
Večer otvorila zvuková nahrávka inštrumentálky Domáca úloha, ktorú zložil Marián Varga ešte ako študent konzervatória a z recesie ju navrhol zaradiť na úvod platne. Tá bola aj hudobnou kulisou, počas ktorej na pódium prichádzali hudobníci tvoriaci príležitostnú kapelu sprevádzajúcu na turné Pavla Hammela, o hráčskych kvalitách ktorých niet žiadnych pochýb.
Výraznou postavou albumu aj slovenského rocku ako takého je gitarový mág Fero Griglák, hudobne aktívny už od svojich pätnástich rokov, kedy sa spoznal s Pavlom Hammelom. Gitarista, ktorého na začiatku kariéry inšpiroval slávny Jimmy Page z Led Zeppelin, pôsobil okrem Prúdov aj v takých legendárnych zoskupeniach ako Collegium Musicum, či Fermata. Jeho sóla vyvolávali v publiku také nadšené ovácie, že inak stoického hudobníka nenechávali chladným, čo dokazoval jeho úsmev a gestá.
Ďalšou hviezdou v zostave je svetovo uznávaný bubeník Martin Valihora, ktorý držal tak, ako sme u neho zvyknutí, dokonalý a bezchybný rytmus pevne vo svojich rukách. Klávesák Peter Preložník, ktorý s Hammelom spolupracuje už neuveriteľných 25 rokov a svoje aktivity delí medzi pop, rock i jazz, dodal skladbám tú správnu melodickú linku. Prvýkrát sa v zostave Zelenej pošty objavil Vladislav "Slnko" Šarišský, suverénny interpretačný Vargov nasledovník, bez ktorého hammondovského zvuku vyvolávajúceho zimomriavky, by to nebolo to pravé. A v neposlednom rade basgitarista Fedor Frešo ml., syn legendárneho hudobníka, ktorý stál pri zrode Zelenej pošty, a v tomto prípade jednoznačne platí, že jablko nepadlo ďaleko od stromu.
Zdroj: archív P. HammelaSamotný Pavol Hammel, nestarnúci bard slovenskej i česko-slovenskej hudby, sa v sprievode tejto špičkovej zostavy predviedol v dobrej hlasovej i fyzickej kondícii. Všetci podali neuveriteľný muzikantský výkon, vyznačujúci sa absolútnou zohratosťou a neopísateľnou radosťou z hrania. Nebolo treba veľa slov zo strany speváka, komunikácia medzi kapelou a publikom prebiehala takmer výlučne hudobným jazykom. Stačilo zavrieť oči a divák mohol zažiť pocit, že sa ocitol v čase, keď piesne zo Zelenej pošty vznikali a budovali sa základy pôvodnej slovenskej tvorby. Jednoducho, poctivo zahraná nadčasová hudba, ale podaná s kvalitným moderným zvukom.
Búrlivými ováciami ocenilo hľadisko prevedenie Smutnej rannej električky, v ktorej gitarové sólo na platni nahral Radim Hladík, česká gitarová legenda a líder kapely Blue Effect – ani na neho sa nezabudlo, keď Paľo Hammel pripomenul jeho účasť na príprave Zelenej pošty. Pieseň s krásne pochmúrnym textom vynikajúceho básnika a kontroverzného politika bývalého režimu Miroslava Válka bola asi jediná z albumu, ktorá počas dlhoročného pôsobenia Pavla Hammela na scéne pravidelne znela na jeho koncertoch.
Nechýbali ani nezabudnuteľné zvukové efekty – pohyb tenisovej loptičky v piesni Tenis, pískanie páva v piesni Páví ples či cval koní v záverečnej Pošte. Ešte dlho po odohraní všetkých skladieb albumu nechcelo publikum pustiť hudobníkov z javiska, nekonečný potlesk prerušil až Paľo Hammel hláškou "Nebojte sa, ešte prídu".
Zdroj: archív P. HammelaUnplugged aj art rock
Po odohraní celého albumu na pódiu zostala len dvojica Hammel – Preložník. V komornej zostave, keď sa spevák okrem neodmysliteľnej akustickej gitary doprevádzal aj na ústnej harmonike, ponúkli divákom Baladu o smutnom Jánovi, po ktorej nasledovala ďalšia pieseň s textom Miroslava Válka Po písmenku a do tretice spomienka na album Čas malín z roku 1981 v podobe skladby Cez plece. Ako nám Hammel prezradil v nedávnom rozhovore, chcel si týmito skladbami pripomenúť svoje obdobie pesničkárstva.
Po komornejšom intermezze sa na javisko vrátili hudobníci, ktorých Paľo Hammel uviedol ako Collegium Musicum. Z pôvodnej zostavy však zostal jej členom už len Fero Griglák. Okrem bývalého bubeníka Dušana Hájka, ktorý sa už hudbe dlhšie nevenuje, sú ostatní členovia kultovej art-rockovej formácie, žiaľ, už v muzikantskom nebi. Je však úžasné, ako títo nasledovníci vzali štafetu do rúk a naživo prezentujú diela Mariána Vargu a jeho spoluhráčov.
Potvrdili to aj v oboch predstavených náročných Vargových kompozíciách - Hommage à J. S. Bach z roku 1970 (kto si ešte pamätá televíznu zvučku relácie Nad listami divákov?) a Mikrokozmos (1975), kde muzikantsky bez zaváhania vynikol najmä Vlado Šarišský na Hammond organe, za čo sa mu právom dostalo standing ovation.
Zdroj: archív P. HammelaNa záver to najlepšie
Záverečná časť dvojhodinového spomienkového koncertu priniesla slovami Paľa Hammela "to najlepšie, čo vzniklo zo spolupráce s Mariánom Vargom". A bol to po úžasnej hudobnej večeri naozaj skvelý dezert s piesňami z albumov, ktoré boli voľným pokračovaním Zelenej pošty (Na II. programe sna, Labutie piesne), Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku) z prvého slovenského rockového muzikálu Cyrano z predmestia, či legendárne Zvonky zvoňte. Neutíchajúci potlesk postojačky prinútil hudobníkov pridať ešte rozlúčkový song Keď odchádza kapela i skrátenú verziu Medulienky (ozaj, vedeli ste, že spoluautorom hudby je Fero Griglák?).
Tento výnimočný koncert znovu potvrdil, že album Zelená pošta spolu s ďalšími skladbami, ktoré sa zrodili v plodných časoch spolupráce dvoch silných a výnimočných hudobných osobností Pavla Hammela a Mariána Vargu ani po desaťročiach neupadli do zabudnutia a stále ukazujú svoju nadčasovosť. Myslím, že môžem hovoriť za všetkých návštevníkov spomienkových koncertov projektu Zelená pošta, že si z nich odniesli pocity radosti, dojatia a nadšenia, hoci možno kombinovaných s trochou nostalgie, ktorú nám však pomôžu zahnať nahrávky na platniach a cédečkách a pripomenúť si tak genialitu tých, ktorých tieto hudobné podklady vytvorili. A to nie je vôbec málo, zvlášť v týchto rozbúrených časoch.
Zdroj: archív P. HammelaSetlist koncertu Zelená pošta:
(23. 9. 2022, Stars Auditórium, Bratislava)
1. Domáca úloha
2. Z ďatelín
3. Tenis
4. Smutná ranná električka
5. Krajina bielych dievčat
6. Páví ples
7. Cesty bláznov
8. Nechtiac
9. Slnečnice
10. Pošta
Pavol Hammel a Peter Preložník:
11. Balada o smutnom Jánovi
12. Po písmenku
13. Cez plece
Collegium Musicum:
14. Hommage à J. S. Bach
15. Mikrokozmos
Pavol Hammel so skupinou:
16. Piesne z kolovrátku
17. Na II. programe sna
18. S rukami vo vreckách
19. Pieseň pre Roxanu (Ja nemám lásku v malíčku)
20. Labutie piesne
21. Zvonky zvoňte
Prídavky:
22. Keď odchádza kapela
23. Medulienka
Autor: Ivan Straka
