Záver augusta v Bratislave patril už jedenástykrát festivalu Uprising, na ktorom často platí, že horúce letné noci sú už len spomienkou. Aj tento rok, tak ako viackrát v minulosti, sa práve počas tohto víkendu výrazne ochladilo. Ani pokles teploty pod 20 stupňov a dážď však nemohli festival plný zvučných mien pokaziť.
Návrat Gentlemana
Hlavným ťahákom prvého dňa bola azda najväčšia európska reggae hviezda, nemecký spevák Tilmann Otto alias Gentleman. Pol hodinu pred polnocou vyšiel na pódium spolu so svojou sprievodnou kapelou The Evolution, ktorá patrila inštrumentálne k tomu najlepšiemu, čo na tohtoročnom Uprisingu bolo možné vidieť a počuť. Organizátori v tomto prípade stavili na istotu: Gentleman vystúpil na Uprisingu aj v roku 2011. Oproti vtedajšiemu koncertu tentokrát viac komunikoval s publikom, dokonca v jednom momente zišiel medzi svojich fanúšikov, ktorí majú skvelú pamiatku v podobe videí či fotiek.
Koncert, počas ktorého nechýbali hity ako Rainbow Warrior, Dem Gone, Uprising či Evolution, mal od začiatku výnimočnú atmosféru. Najmä skladbu To the Top, ktorej refrén si s Gentlemanom zaspievali tisícky fanúšikov, možno označiť za top moment prvého večera Uprisingu. Príjemným prekvapením bolo zase hosťovanie dvojice indonézskych spevákov, ktorí pár hodín predtým na tom istom pódiu odohrali koncert s Budapest Riddim Bandom. Kým Ras Muhamad priniesol poriadnu dávku energie v jednom z rýchlejších kúskov, mladý talent Tóke si s Gentlemanom zaspieval v úplnom závere počas podmanivej coververzie hitu Redemption Song Boba Marleyho.
Legendy vs. inovátori
Nielen počas Gentlemanovho koncertu však došlo k zaujímavým a niekedy aj nečakaným spojeniam. Napríklad s legendami žánru ska The Skatalites okrem kráľovnej ska Doreen Shaffer a avizovaného hosťa Derricka Morgana vystúpil aj Andrew Tosh, ktorý mal pritom vlastný koncert na programe až v sobotu. Spolu s The Skatalites si už v piatok večer piesňou Simmer Down uctil svojho otca Petra Tosha.
Medzi legendy nepochybne patria aj priekopníci dubu Mad Professor a Lee "Scratch" Perry, ktorí už na Uprisingu vystúpili samostatne. Tentokrát však na scéne Budiš Arena odohrali spoločný koncert a ukázali, že napriek generačnému rozdielu sú na jednej (poriadne psychedelickej) vlne. Je naozaj obdivuhodné, že Perry vo svojich 82 rokoch ešte stále cestuje po svete a koncertuje.
Aktuálny pohľad na (zmutovaný) dub a dôkaz toho, aký nezameniteľný vplyv má jamajská kultúra na súčasnú elektronickú hudbu, priniesli v noci na tom istom pódiu Dub Phizix & Strategy. Hlboké basové linky, temné atmosféry a striedanie tempa od dubstepu po drum&bass boli pastvou pre uši všetkých, ktorí milujú dub, no zároveň sa nebránia inovatívnosti súčasnej klubovej hudby.
Na hlavnom pódiu predtým zakončilo piatkový program spojenie americkej hip-hopovej stálice Onyx a Holanďanov Dope D.O.D. Určite som nebol jediný, kto očakával dvojnásobný náklad energie, ktorou sú tieto formácie typické, no nakoniec to boli skôr dva samostatné koncerty. V rámci nich ponúkli to, na čo sú ich fanúšikovia zvyknutí, no bolo trochu sklamaním, že tá šou nebola naozaj spoločná na viac než len pár minút v závere.
Zdroj: Mercedes Ortego GonzálezOnyxViac som si z hip-hopovej časti programu užil švédskych "swing-rapových" chameleónov Movits!. Na Slovensku hrali už niekoľkokrát, či už v kluboch alebo na festivaloch, no práve Uprising im podľa mňa svedčil najviac a nabudúce môžu pokojne hrať aj na hlavnom pódiu. Aj sám frontman Johan Rensfeldt, ktorý by mohol dávať lekcie práce s publikom, potvrdil, že takú skvelú odozvu nečakali. A užili si to spolu s fanúšikmi o to viac, že išlo kvôli nahrávaniu nového albumu o ich jedinú festivalovú šou tohto leta.
Fanúšikov domáceho hip-hopu okrem Veca potešil aj Matys s kapelou, ktorý dokonca zahral aj svoju verziu Brančiho skladby Krv na rukách. Aj v jeho podaní je to silná výpoveď o Slovensku 2018, hoci na Uprisingu tradične prevládajú skôr pozitívne posolstvá o láske, mieri a jednote. Kiež by to bolo také jednoduché...
Zdroj: Mercedes Ortego GonzálezMovits!Julian Marley neočaril, Lady Leshurr rozdávala zubné kefky
Druhý deň mieril k svojmu finále cez príjemné koncerty spomínaného Andrewa Tosha, veteránov roots reggae Mighty Diamonds a talianskej kapely Mellow Mood, ktorá si už pri dvoch predchádzajúcich vystúpeniach na Uprisingu získala množstvo fanúšikov. Formácia, ktorej lídrami sú dvojičky Jacopo a Lorenzo Garzia, prišla na Slovensko predstaviť aj novinky zo svojho nedávno vydaného albumu Large.
Potom už na hlavnom pódiu nasledovalo jedno z najočakávanejších mien tohto ročníka, slávna jamajská kapela Inner Circle. Srdcom formácie sú bratia Ian (basgitara) a Roger (gitara) Lewisovci, ktorí ju založili presne pred 50 rokmi. Naproti tomu súčasný hlavný spevák Trevor "Skatta" Bonnick je v zostave iba päť rokov, no funguje im to spolu na jednotku. Vitálny frontman to s publikom vie, jeho energia a neustály pohyb po pódiu sú tak nákazlivé, že si s ním ten "reggae aerobik" ochotne zacvičila väčšina prítomných. Najväčšiu odozvu mali pochopiteľne dva obrovské hity, ktoré skupinu preslávili - Bad Boys a Sweat (A La La La La Long).
Prvého z potomkov Boba Marleyho sa fanúšikovia na Uprisingu dočkali pred piatimi rokmi, bol ním Ky-Mani Marley. Vlani sa na kráľa reggae spomínalo opäť s jeho legendárnou kapelou The Wailers a bol to doslova zimomriavkový vrchol jubilejného desiateho ročníka. Tento rok určite mnohí očakávali podobne silný zážitok od ďalšieho z Bobových synov Juliana Marleyho. Koncertu headlinera však napriek kvalitnému spevu, solídnej kapele a pozitívnym vibráciám niečo chýbalo. Dalo sa čakať, že na rozdiel od The Wailers nepostaví väčšinu koncertu na otcových hitoch, jeho vlastná tvorba však dažďom zmáčanému publiku k euforickému zahriatiu tancom či spevom príliš nepomohla. Časť fanúšikov (vrátane autora) tak odišla ešte skôr než zazneli očakávané klasiky Boba Marleyho.
Zdroj: Mercedes Ortego GonzálezJulian MarleyMôj dôvod pre skorší odchod bol jasný: v Budiš Arene mala podľa programu už počas záveru Julianovho koncertu začať šou talentovanej Lady Leshurr. Napokon síce na seba nechala čakať práve tých prekrývajúcich sa 15 minút, počas ktorých sa o zábavu s polovičným úspechom staral iba jej dídžej, no následne ukázala, prečo momentálne patrí medzi najoceňovanejšie britské raperky. V spoločnosti dvoch tanečníc okamžite po príchode rozhýbala celé publikum, pričom okrem tancovania na mieste došlo aj na divoké skákanie davu zo strany na stranu a celkom slušný mosh pit. To všetko sa však udialo už v prvej polovici koncertu, škoda, že si tieto "zábavky" s publikom nerozložila v setliste rovnomernejšie.
Po celý čas však ohurovala svojím výkonom a raketový flow predvádzala okrem vlastnej tvorby aj v mixtape remixoch skladieb ako She's A B**ch od Missy Elliott či Humble Kendricka Lamara. Najväčší úspech však mala skladba, ktorá z nej urobila virálnu senzáciu - Queen's Speech Ep.4, v ktorej pojednáva o dôležitosti čistenia zubov. Dokonca fanúšikom rozdala pár cestovateľských zubných kefiek. Pri jej opakovaných ďakovačkách bolo vidieť, že ju publikum na Uprisingu milo prekvapilo, snáď teda nezavítala na Slovensko naposledy.
Zdroj: Mercedes Ortego GonzálezLady LeshurrOld school rap aj drum&bass
Predtým, než v Budiš Arene zaznel súčasný rap a grime, patrilo to isté pódium členom legendárnej formácie Slum Village. Známa je najmä tým, že v tzv. "zlatej ére" žánra bol jej členom J Dilla, jeden z najlepších a rešpektovanejších hip-hopových producentov histórie. Dvojica raperov, vrátane jediného žijúceho pôvodného člena T3, hrdo nesie jeho vlajku a fanúšikovia si mohli užiť kvalitnú šou plnú klasických beatov a old school rapu. Škoda technických problémov na začiatku, kvôli ktorým sa koncert skrátil o takmer 20 minút, no tí, ktorí si počkali, určite neoľutovali.
Kým väčšinu dňa patrilo hlavné pódium rôznym podobám reggae a ska, záverečný koncert v noci na nedeľu potešil fanúšikov tanečnej elektroniky. Svoj koncertný projekt prišiel predstaviť High Contrast, ktorý už takmer dve dekády patrí medzi špičku drum&bassovej scény. Dnes už klasické tracky ako If We Ever, Days Go By alebo Twilight's Last Gleaming predviedol spolu s bubeníčkou, gitaristom a speváčkou, pričom sám obsluhoval klávesy a elektroniku. Vzhľadom na neskorú nočnú hodinu to bola pred najväčším pódiom celkom slušná tancovačka, no nedalo sa ubrániť pocitu, že hudobný zážitok by bol ešte lepší, keby bol koncert nazvučený viac v prospech kapely. Elektronické zvuky skladieb mali napriek "live" konceptu navrch a najmä speváčka miestami znela, ako by sa tú stenu basov a zlomených beatov snažila prekričať.
Čo robí Uprising dobre a čo chýbalo
Mimo tohto mierneho sklamania je práve zvuk tým, čo na Uprisingu treba vyzdvihnúť. Samozrejme, pri takom množstve účinkujúcich sa vždy občas stane, že niečo nefunguje ako má, väčšina vystúpení má však naozaj kvalitný zvuk a na rozdiel od niektorých iných festivalov sa tu nestáva, že by bol koncert headlinera príliš potichu (čo zase neteší obyvateľov okolitých častí Bratislavy). Spravidla sú koncerty nielen dostatočne nahlas, ale aj zvukovo vyvážené a uchu lahodiace. Koncert High Contrasta tak možno našťastie v rámci hlavného pódia považovať za výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Horšie to bývalo v predchádzajúcich ročníkoch na mieste tohtoročnej Budiš Areny, tentokrát však aj tam väčšina koncertov znela naozaj dobre.
Okrem zvuku a dizajnu pódií si organizátori Uprisingu dávajú záležať aj na celkovej výzdobe areálu, ktorý najmä po zotmení vďaka početným svetielkam na stromoch a rôznym areál skrášľujúcim objektom pripomína malý Sziget. Pozitívom boli aj bary, na ktorých sa takmer nečakalo, a tradične kvalitný výber jedál. Oceňujem tiež program Interez scény, kde sa dalo oddýchnuť od všadeprítomnej hudby pri vystúpeniach stand-up komikov, diskusiách, krátkych filmoch či cestovateľských prednáškach. Čo by sa však stávať nemalo, je päť minút pred začiatkom programu zistiť, že prezentujúci "nie je v Bratislave, ani na Slovensku a asi ani v Európe" (nečakane zrušené cestovateľské kino Cesta hrdinov SNP). Dramaturgiu a manažment tohto pódia však vzhľadom na jeho názov zrejme nemal na starosti samotný festivalový tím.
Čo možno vytknúť priamo organizátorom, je určite hygiena. V tomto smere pri servise návštevníkom oproti festivalom ako Pohoda a Grape zaostávajú. Prenosných toaliet bolo síce dostatok, no pri tých, ktoré boli v hlavnej časti areálu, chýbala tečúca voda. Našli ste tam len súdky s antibakteriálnym mydlom, tie však boli väčšinou prázdne už v prvú noc. A keďže neboli doplnené, priaznivci čistých rúk si v sobotu museli pomôcť z vlastných zásob vody alebo sa prejsť až do kempovej časti, kde boli okrem spŕch aj splachovacie toalety a dostatok umývadiel s vodou.
O tých však mnohí návštevníci vôbec nevedeli, pretože v mapke chýbal príslušný piktogram (v legende značka pre pitnú vodu bola, no na mapke by ste ju hľadali márne - dôkaz, čo môže spôsobiť aj malá chyba v grafických materiáloch festivalu). Zároveň si podľa diskusií na sociálnych sieťach viacerí fanúšikovia mysleli, že celá kempovacia časť areálu je pre ostatných návštevníkov uzavretá. Na Uprisingu totiž v posledných pár ročníkoch pribudlo množstvo oplotení, najmä na brehu jazera, a tak nájsť spomínané sprchy a splachovacie toalety s tečúcou vodou by nebolo také ľahké ani keby bola voda v mapke zakreslená.
Samotné oplotenie je však jednoznačne pozitívne, vzhľadom na nebezpečenstvo utopenia i možné návštevy zlodejov. S oplotenými kempmi to majú o niečo ťažšie, no žiaľ, i tentokrát pár ľuďom festival pokazili krádeže. Otázne je, čo viac s tým môžu urobiť organizátori bez toho, aby ešte prísnejšou kontrolou a strážením zabili slobodného ducha festivalu.
V každom prípade je jasné, že Uprising je podujatím, ktoré sa chce zlepšovať. Dokázal to aj v minulosti, kedy sa organizátori oprávnenej kritike vždy postavili čelom a snažili sa problémy riešiť. Tento rok napríklad návštevníkom uľahčili život aj pridaním nočných električiek (od 3:00 každú pol hodinu). Podľa ich obsadenosti je však otázne, či budú tak skoro premávať aj budúci rok. Ako alternatíva k postávajúcim taxíkom s cenami od 20 eur vyššie, pričom taxislužby na zavolanie sú takmer vždy obsadené, je to však veľmi fajn.
Organizačné chybičky krásy bokom - pre fanúšikov festivalu je stále na prvom mieste program. A v rámci neho Uprising už dávno našiel ten správny hudobný mix žánrov, ktorý je nielen v našich končinách unikátny a láka podobne naladených ľudí zo Slovenska i blízkeho zahraničia. Jedenásty ročník v tomto smere rozhodne nesklamal a už teraz sa teším na ďalší.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Mercedes Ortego González
Súvisiaci interpreti: Gentleman, Inner Circle
