Veľké finále Uprisingu: Úžasní The Wailers vzkriesili legendu Boba Marleyho

Uprising 2017 bol naozaj veľkolepou oslavou 10. narodenín festivalu, ktorý sa stal pre milovníkov reggae z celej Strednej Európy tým najlepším možným záverom letnej sezóny. Potvrdil to aj jubilejný ročník, ktorý možno po sobotnom vyvrcholení na čele s The Wailers a Irie Révoltés hodnotiť ako mimoriadne vydarený.

Počasie tento rok vyšlo naozaj na jednotku a spolu so skvele vystavaným programom zatienilo aj organizačné nedostatky. Na tie sa sťažovali najmä kempujúci návštevníci, ktorí by privítali viac spŕch a toaliet. Celkovo sa festival najmä vo večerných hodinách zdal byť na hranici preplnenosti. Zvýšeniu komfortu návštevníkov by určite prospelo rozumnejšie obmedzenie kapacity hlavného festivalového areálu a kempov, prípadne väčší dôraz na služby. Čo však určite nie je ľahká úloha, keďže infraštruktúra Zlatých pieskov a ani samotná rozloha areálu nedávajú veľa priestoru na ďalší rast festivalu.

Záujem oň je každým rokom väčší, strop návštevnosti však už pravdepodobne dosiahnutý bol. Pre ďalšiu "desaťročnicu" je len na organizátoroch, či sa s tým vysporiadajú obmedzením kapacity (zatiaľ ho nikdy nevyhlásili za vypredaný) a zvýšením vstupného alebo hľadaním iného, väčšieho priestoru.

Túto možnosť by však určite mnohí prijali s nevôľou. Uprising sa v areáli pri jazere, plnom trávnatých plôch a stromov, naozaj krásne udomácnil. Organizátori ho aj v spolupráci s výtvarnými umelcami robia z roka na rok zaujímavejším a ťažko si predstaviť, že by podobnú atmosféru mohli dosiahnuť niekde inde. Vzhľadom na polohu v Bratislave je navyše festival ľahko dostupný pre domácich aj zahraničných návštevníkov, čo je určite jedným z hlavných dôvodov, prečo má Uprising taký úspech.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdPozrite si fotoreport z prvého dňa

Medzi silné stránky Uprisingu patrí aj tradične pestrý a bohatý výber jedál, výborný zvuk na väčšine pódií (horšie bol na tom iba Dancehall stage), a pozitívne možno hodnotiť aj zvýšené bezpečnostné opatrenia. Tie jednak zamedzili možnosti vniknutia osôb bez lístka do areálu (čipové pásky sa osvedčili, aj keď očakávanou daňou bolo dlhšie čakanie pri piatkovom vstupe) a tiež chránili samotných návštevníkov pred neuváženým rizikovým konaním (napr. večerné uzavretie prístupu k jazeru).

Celkovo je vidieť snahu organizátorov robiť festival každý rok lepším, príjemnejším a bezpečnejším miestom. Otázne je, ako si poradia s problémami, na ktoré návštevníci na sociálnych sieťach upozorňujú aj po tohtoročnej zmene usporiadania kempov. Momentálne je ubytovanie priamo v areáli vhodnou možnosťou pre fanúšikov, ktorí neočakávajú takú kvalitu služieb ako na Pohode (ale povedzme si úprimne, tá nás svojím nadštandardom na Slovensku úplne rozmaznala) alebo skrátka nemajú inú možnosť a pre svoj obľúbený festival so špecifickým hudobným zameraním a jedinečnou atmosférou dokážu prižmúriť oči.

Reportáž z piatka: 

Ed Sheeran bude mať tantiémy aj z Uprisingu. Sean Paul priniesol šou plnú hitov

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd

Emotívna sobota v znamení spomínania na legendy

Najväčší stredoeurópsky reggae festival zohral počas prvej dekády svojej existencie dôležitú úlohu aj pri podpore slovenských kapiel a umelcov, hrajúcich reggae, dancehall a ďalšie príbuzné žánre. Dôkazom je mladý MC Rida Radar, ktorý by asi kdekoľvek inde na podobne veľkom festivale bol v programe iba do počtu, no na Uprisingu s ním jeho texty spievajú/rapujú stovky ľudí.

Medial Banana sa síce od svojho vzniku už dostali na úroveň, kedy patria medzi hviezdy festivalov a klubov kamkoľvek prídu, no aj pre nich zostáva Uprising podujatím, na ktorom majú jednoznačne najväčšiu základňu fanúšikov. Potvrdil to aj ich sobotný koncert, počas ktorého opäť raz uprostred horúceho popoludnia vytiahli tisícky ľudí z tieňa pred hlavné pódium a odohrali veľkú šou, na akú sú ich priaznivci zvyknutí. Čerešničkou bol hosť z ich albumu Rockin' It (2015), Deadly Hunta, ktorý so sebou na pódium priniesol aj najmladšieho účinkujúceho tohtoročného Uprisingu, svojho syna vystupujúceho pod menom Justice. Tínedžer s detským hlasom (jeho meno som nezachytil) ho sprevádzal aj neskoro večer počas samostatného koncertu.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdMedial Banana - viac fotiek z koncertu

Ďalším už overeným narodeninovým gratulantom na hlavnom pódiu bol veterán britského reggae a dancehallu Macka B. Jeho energia by určite mala ešte väčší úspech v neskorších večerných hodinách - tak ako v roku 2008, kedy bol headlinerom úplne prvého ročníka festivalu. Aj toto však svedčí o tom, že Uprising je dnes inde a po niekdajšej hlavnej hviezde nasledovali ešte očakávanejšie mená.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdMacka B - viac fotiek z koncertu

Jedným z nich bola ukrajinská skupina 5'nizza (čítaj "piatnica"), ktorej originálna fúzia reggae, hip-hopu a folku so zvukom akustických gitár aj beatboxu bola ideálnym počúvaním na podvečerný chill. Kultová kapela sa v roku 2015 vrátila na scénu po osemročnej pauze. Aj v sobotu bolo cítiť, že je to comeback, ktorého motorom bola chuť opäť si spolu zahrať a robiť fanúšikom radosť.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd5'nizza

Pomyselným predskokanom sobotných headlinerov bola na druhom pódiu (Arena stage) jamajská speváčka Marla Brown. Na scéne je len pár rokov, takže na hlavné pódium ešte nestihla "vyrásť", o čom svedčil aj skromnejší počet ľudí pod pódiom. No už teraz je jasné, že najmladšia dcéra slávneho Dennisa Browna (samotný Bob Marley ho nazval "korunným princom reggae") má pred sebou veľkú budúcnosť a tí, ktorí si jej vystúpenie nenechali ujsť, určite neoľutovali. Sympatická hudobníčka nízkeho vzrastu má veľmi zaujímavý hlas a za chrbtom nemenej kvalitných hudobníkov zo svojej sprievodnej kapely Next Generation Family. Poslednú skladbu koncertu venovala svojmu otcovi a večer v znamení spomínania na zosnulých sa mohol začať.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdMarla Brown

Sean Paul bol hlavným ťahákom na plagáte, pre fanúšikov reggae však boli určite najočakávanejším menom 10. ročníka Uprisingu legendárni The Wailers. Zostava, v ktorej sa stretli spoluhráči Boba Marleyho Tyrone Downie (klávesy), Junior Marvin a Donald Kinsey (gitary), s talentovanými hudobníkmi mladšej generácie, potvrdila, že slogan "žijúca história reggae" jej patrí právom. Basgitarista a kapelník Aston "Familyman" Barrett síce na koncerte chýbal, no jeho krv bola prítomná aspoň v osobe jeho syna, bubeníka Astona Barretta Jr.

Najväčší ohlas mali samozrejme Marleyho najväčšie hity, ktoré sa rovnomerne striedali s menej známymi kúskami z bohatej diskografie skupiny. Z tej prvej kategórie medzi prvými zazneli Buffalo Soldier, I Shot the Sheriff alebo Natural Mystic a Three Little Birds zo zásadného reggae albumu Exodus, ktorý vyšiel presne pred 40 rokmi.

Koncertu možno vyčítať trochu vlažnejší rozbeh a slabšiu komunikáciu s publikom, no je celkom pochopiteľné, že pred šou tentokrát hrala prím hudba. Frontman Joshua David Barrett pôsobil pokorným dojmom, pre speváka, ktorý sa narodil v roku 1981 (rok, kedy Bob Marley zomrel), je určite obrovská česť a zodpovednosť spievať piesne najväčšej legendy v histórii reggae. Jeho výkon však nemožno opísať inak ako v superlatívoch a zrejme by bolo mimo Marleyho synov nemožné nájsť speváka, ktorý by jeho skladby dokázal prezentovať lepšie a autentickejšie. Nielenže má Josh podobný hlas, ale aj jeho skromný prejav a prirodzený spôsob interpretácie bol naozaj dôstojnou poctou. Rovnako veľký zážitok ponúkla i kapela - pôsobivé boli najmä dubové prechody medzi pesničkami, ako napríklad pri Get Up, Stand Up a One Love.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdThe Wailers nesklamali, bol to najlepší koncert festivalu

Zazneli aj ďalšie nesmrteľné Marleyho hity, ešte predtým sa však na pódium postavil celý organizačný tím festivalu a jeho zakladatelia Sveťo Moravčík a Rasťo Pružinec rozkrojili narodeninovú tortu. Nasledovalo poďakovanie všetkým spolupracovníkom, fanúšikom, rodičom, ktorí mladých nadšencov v začiatkoch podporili, a Pavlovi Daněkovi (Bratislavské jazzové dni), ktorý je od začiatku ich mentorom. Z odvážnej vízie spraviť na Slovensku reggae festival tak vyrástla jedna z najlepších a medzinárodne najvýznamnejších slovenských hudobných akcií.

Vzápätí prišiel asi najemotívnejší moment víkendu - minúta ticha pre Boba Marleyho, bez ktorého by podľa organizátorov festival nevznikol. Práve vďaka nemu sa sa totiž reggae z Jamajky rozšírilo do celého sveta, stalo sa jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov a umožnilo tak vznik ďalších (hip-hop, ragga, drum&bass, dubstep...), ktoré tvoria hudobný koktejl Uprisingu.

Tichú spomienku so stovkami horiacich zapaľovačov v publiku zakončil hlas samotného speváka a jeho pieseň Redemption Song spolu s videom so zábermi z jeho inšpiratívneho života. Potom sa ešte na pódium, dávno po oficiálnom čase skončenia koncertu, vrátili The Wailers a koncert vyvrcholil piesňami ako Exodus, Jammin' alebo Could You Be Loved, pri ktorých v publiku poletoval asi tucet veľkých lôpt. Už keby týmto momentom festival skončil, mohli by fanúšikovia odchádzať domov spokojní.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdOrganizačný tím a minúta ticha pre Boba Marleyho

Set headlinera na hlavnom pódiu sa predĺžil takmer o 45 minút, no skupina Para, ktorú výnimočne sprevádzali aj hudobníci z kapely Sendreiovci, sa na málo ľudí na svojom koncerte rozhodne sťažovať nemohla. Minimálne na konci, kedy bol priestor pred Arena stageom zaplnený úplne na maximum.

Spevák Lasky sa na koncerte predstavil s obrázkom svojho brata a nápisom Ichiman na tričku. Ivan Šedivý, ktorý patril medzi najznámejších slovenských reggae dídžejov, zomrel po boji so zákernou chorobou minulý rok, a práve pozvanie Pary na jeho obľúbený festival bolo jedným zo spôsobov, ako si ho organizátori uctili a pripomenuli fanúšikom jeho odkaz. Druhým bol dvojhodinový Ichiman Tribute na pódiu Dub Club, kde sa na pódiu vystriedalo viacero jeho hudobných priateľov a kolegov.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd

Veľmi emotívne, ale v inom zmysle, bolo aj ďalšie z očakávaných vystúpení na najväčšom pódiu. Irie Révoltés sa totiž rozhodli tento rok s fanúšikmi rozlúčiť a po šestnástich rokoch ukončiť svoju kariéru. "Ešte jedna posledná skladba, kým z tohto pódia odídeme navždy!" opakovali lídri nemecko-francúzskej formácie na konci koncertu. Ten bol, ako sme to zažili už niekoľkokrát v minulosti, plný energie na pomedzí ska, rapu a punku, ktorou dostali tisícky náštevníkov do varu. Škoda, že šou "šťastných rebelov" sa prekrývala s koncertom ďalšej obľúbenej festivalovej stálice Foreign Beggars. Aj táto britská úderka však mala v Aréne plno a fanúšikovia rapu a elektroniky zažili jeden z vrcholov.

Tých bolo tento rok na Uprisingu toľko, že by to pohodlne vystačilo aj na tri festivalové dni. Bola to teda oslava okrúhleho výročia ako sa patrí a prekonať tento ročník v tých nasledujúcich bude naozaj ťažké, ak nie nemožné. Za tých desať rokov však organizátori ukázali, že počiatočná vášeň ich stále drží, takže fanúšikovia si môžu byť istí, že o rok znova zažijú niečo výnimočné.

Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko Erd Zdroj: Marko ErdIrie Révoltés - viac fotiek

Pozrite si zostrihy z oboch festivalových dní:




Autor: Patrik Marflák
Foto: Marko Erd
Video: Facebook.com/uprisingfestivalofficial

Súvisiaci interpreti: Wailers