V roku 2009 oznámila britská formácia Simply Red koniec svojho hudobného pôsobenia. Veľkým turné sa rozlúčila sa s fanúšikmi po celom svete a spevák Mick Hucknall sa vydal na sólovú dráhu. Tridsiate výročie však kapelu opäť spojilo a tá sa v rámci pražskej a viedenskej zastávky aktuálneho turné ukázala v tom najlepšom svetle.
Eddie Stoilow mali pritom veľkú výhodu, a to plnú halu už od začiatku svojho 30 minút trvajúceho koncertu. Vystúpenie predkapely bolo avizované na 19:30, no vďaka posunutiu koncertu sa málokto predkapele svojím neskorším príchodom vyhol. A zdá sa, že to nikomu veľmi neprekážalo - aj napriek značnej žánrovej odlišnosti od Simply Red totiž Eddie Stoilow ponúkli výbornú šou. Svoj priestor využili na maximum a zaslúžene sa dočkali veľmi pozitívnej odozvy od zaplneného Fora Karlín.
Intimita dvojtisícového davu
Simply Red si v roku 2009 povedali dosť a vyrazili na rozlúčkové turné, ktoré malo byť záverečným stretnutím s ich priaznivcami. "Povedal som si, že 25 rokov je tak akurát dosť a toto turné bude pre Simply Red posledné," vyhlásil vtedy spevák Mick Hucknall. Svoje "finálne" vystúpenie, naživo prenášané do kín po celom Anglicku, odohrala kapela 19. decembra 2010 v londýnskej O2 Aréne. Koncom minulého roka sa však formácia rozhodla opäť vrátiť a osláviť spoločne s fanúšikmi 30. výročie svojho založenia. Už mnoho kapiel odchádzalo na niekoľkokrát, niektoré mali celý rad "posledných megakoncertov" a nakoniec na scéne zostali. Či to bude i prípad Simply Red nevedno. Čo je však potrebné podotknúť, kapele prestávka evidentne prospela, pretože v Prahe vystúpila vo vynikajúcej forme.
Simply Red ponúkli Prahe takmer dve hodiny trvajúci koncert so setlistom, ktorý mapoval celú ich kariéru. Hneď prvá pieseň Holding Back the Years predznamenala vynikajúci zážitok. Po videu ukazujúcom históriu kapely sa na pódiu objavil Mick Hucknall s gitarou a prvú polovicu spomínanej piesne odspieval sám bez akéhokoľvek doprovodu od svojej kapely. Príjemné entré odštartovalo dramaturgicky skvelo postavený večer, ktorý neustále gradoval.
Po prvej, pomalšej tretine koncertu prišli na rad rytmickejšie skladby a publikum, v ktorom bolo možné vidieť aj množstvo mladých ľudí, sa roztancovalo. Či už to boli kúsky ako Enough, Thrill Me alebo The Right Thing, kapela veľmi dobre vedela, kedy zrýchliť a kedy spomaliť. Desaťročia koncertovania na Simply Red jednoducho vidieť. Zážitok z pondelňajšieho večera umocňovala i veľmi príjemná atmosféra, pri ktorej mal človek pocit akoby sedel vo svojom obľúbenom klube a nie v hale, v ktorej sú približne dve tisícky ľudí. Okrem fanúšikov v strednom veku, ktorí zažili časy najväčšej slávy Simply Red, si cestu na koncert našli aj mladšie generácie.
Nový album a nový bubeník
Simply Red na aktuálne turné vyrazili v zostave Mick Hucknall (spev), Ian Kirkham (saxofón), Kenji Suzuki (gitara), Steve Lewinson (basgitara), Dave Clayton (klávesy), Kevin Robinson (trubka, flauta) a Roman Roth (bicie). V takmer rovnakom zložení sa formácia predstavila počas svojho ostatného turné s jednou výnimkou - za bicími vtedy sedel Pete Lewinson.
Ďalšou novinkou je nahrávka Big Love, ktorá kapele vyšla tento rok v júni. Počas pražského koncertu z nej však odznela iba pieseň Shine On. Zvyšok setlistu patril starším skladbám a samozrejme i hitom ako Stars, Fake či Sunrise. Hitmi bol nabitý i záver koncertu, počas ktorého sa kapela nechala vytlieskať na pódium až dvakrát. Najskôr roztancovala publikum skladbami Fairground a Something Got Me Started a potom ponúklad príjemnú bodku za 110-minútovým koncertom v podobe známej coververzie If You Don't Know Me By Now.
Na záver ešte treba podotknúť, že Simply Red vonkoncom nie je iba Mick Hucknall. Hoci charizmatický spevák s nezameniteľným hlasom na seba mnohokrát strhával pozornosť, dosť sa jej ušlo i zvyšku kapely, ktorá tak mohla ukázať svoju muzikalitu. Simply Red sa už dnes predstavia vo viedenskej Stadthalle. Turné bude pokračovať sériou koncertov v Nemecku a následne kapela navštívi aj Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko a Dánsko. Záver koncertnej šnúry si aj tentokrát naplánovala doma vo Veľkej Británii.
Setlist koncertu v Prahe, 26.10.2015:
1. Holding Back the Years
2. Sad Old Red
3. Home
4. Say You Love Me
5. For Your Babies
6. You've Got It
7. So Not Over You
8. Enough
9. Never Never Love
10. It’s Only Love
11. Your Mirror
12. Stars
13. Thrill Me
14. The Right Thing
15. Come to My Aid
16. Fake
17. Sunrise
18. Money's Too Tight (To Mention)
Prídavky:
19. Shine On
20. Fairground
--
21. Something Got Me Started
22. If You Don't Know Me By Now
Ako bolo vo Viedni?
Hneď nasledujúci deň teda patrila ďalšia (v poradí piata) zastávka v rámci koncertnej šnúry Big Love Tour 2015/16 rakúskej metropole, konkrétne jej mestskej hale (Wiener Stadthalle). Ani tentoraz som sa po vstupe do tohto hudobného stánku neubránil pocitom závisti, že má Viedeň k dispozícii takúto halu, čo nemalou mierou prispieva k tomu, že každý koncert sa stáva pre divákov ozajstnou udalosťou. A netýka sa to len vlastnej koncertnej arény s perfektnou akustikou a hľadiskom umožňujúcim z každého miesta dobrý výhľad na pódium, ale aj celkovou organizáciou a logistikou, výsledkom ktorej je vstup bez dlhšieho čakania (aký to rozdiel napríklad oproti takým Pasienkom, ktorých kapacita je na míle vzdialená Stadthalle, a napriek tomu sa tam tvorí tlačenica), či všadeprítomný a ochotný personál. Ešteže to sem nemáme až tak ďaleko.
Ako zvyčajne, moje kroky viedli najprv k stánku s reklamným tovarom skupiny, v ponuke ktorého okrem mnohých zaujímavých fanúšikovských predmetov dominoval ešte stále čerstvý album Big Love. Pre tých najvernejších priaznivcov bola v ponuke aj limitovaná čiernobiela fotografia speváka Micka Hucknalla z roku 1985 v typickej šiltovke (známej aj z obalu prvého albumu Picture Book) s jeho vlastnoručným podpisom, čomu samozrejme zodpovedala aj cena.
V čase oficiálnho začiatku koncertu o 19:30 bola samotná hala naplnená približne do dvoch tretín. Úloha zahriať publikum bola zverená speváčke Stelle Jones zastupujúcej domáce farby. V našich končinách takmer neznáme meno zarezonovalo v roku 1995 na Veľkej cene Eurovízie, kde táto speváčka reprezentovala Rakúsko. Nebol to však zlý tip, keďže prezentovaným štýlom nebola ďaleko od hudobného žánru hlavnej hviezdy večera. Doprevádzaná dvoma klávesákmi predstavila publiku niekoľko piesní, ktoré boli mixom soulu, jazzu a gospelu. Nebolo to zlé, Stella Jones má nepochybne dobrý hlas, ale publikum prítomné v hale asi 45-minútové vystúpenie tejto trojice bralo skôr ako kulisu a mnoho divákov počas neho ešte diskutovalo pri praclíkoch a pive, či iných pochúťkach pri niektorom z viacerých bufetov pred sálou.
Pár minút po deviatej už bola sála s kapacitou 16-tisíc miest plná do posledného miesta. Chvíľu potom, čo sa ponorila do tmy, sa na plátne za pódiom začalo premietať videointro zachytávajúce okamihy z histórie Simply Red, osobitne milé boli snímky Micka Hucknalla od jeho detských čias až po súčasnosť, zaujímavé boli aj dokumentárne zábery z vystúpení na veľkých štadiónoch a arénach typu Wembley v čase najväčšej slávy kapely. Scenár koncertu potom pokračoval v duchu pražského koncertu, keď sa na scéne objavil spevák s akustickou gitarou a krásnym čistým hlasom zaspieval úvodnú skladbu Holding Back The Years (v roku 1986 sa vyšplhala na čelo americkej hitparády). Po jej skončení nasledovali dlhotrvajúce ovácie a potlesk sa zintenzívnil potom, čo sa Mick Hucknall prihovoril publiku po nemecky.
Napriek nostalgii nejde o žiadne retro
Od prvého okamihu bolo hľadisko v jeho moci a po každej piesni nasledoval búrlivý aplauz. Diváci aj bez jeho vyzvania spievali (nielen) refrény spolu s ním, čo si naozaj neskrývane vychutnával. Mnohé z piesní uviedol krátkou históriou alebo pridal nejakú zaujímavosť. Pieseň For Your Babies napríklad venoval bubeníkovi Romanovi Rothovi, ktorý sa dva dni pred viedenským koncertom stal prvý raz otcom. Mick spieval v skvelej forme, akoby sa zastavil čas, len na tvári pribudla nejaká tá vráska, a rovnako zohratí boli jeho spoluhráči. Diváci veľmi silno reagovali na saxofónové sóla Kevina Robinsona, či gitarové kreácie dlhovlasého Kenjiho Suzukiho pochádzajúceho z Japonska.
Pozitívna energia a dobrá nálada šíriaca sa z pódia veľmi rýchlo nainfikovala celé hľadisko, diváci sa usmievali a vlnili v rytme piesní. Príjemný zážitok podčiarkovali aj vkusné obrázky premietané za pódiom a hra svetiel. Jednoducho, oslava tridsiatín ako má byť. Mick Hucknall k tomu ešte pred štartom turné povedal: "Som veľmi šťastný, že môžem oslavovať tridsiate narodeniny skupiny. Ak by sa nemali oslavovať narodeniny, tak potom čo iné by sa malo oslavovať?" O tom, že je čo oslavovať, svedčí aj predaj cca 60 miliónov albumov skupiny, ktorá sa pôvodne mala volať len Red.
Po takmer dvojhodinovom koncerte, na ktorom zazneli skoro všetky zásadné skladby z histórie skupiny, po štyroch prídavkoch a po tom, ako si Mick Hucknall rozradostený dav odfotil, odchádzali diváci spokojní. Simply Red nesklamali, naživo skutočne podali výkon ako za čias svojej najväčšej slávy a potvrdili, že ich piesne sú aj po 30 rokoch nadčasové. Hudba 80. a 90. rokov býva často označovaná ako "retro", čo však v prípade skupiny Simply Red nie je na mieste. Mick a spol. majú v hudbe stále čo povedať, čoho dôkazom je aj nový album Big Love.
Kto koncert Simply Red nestihol alebo komu sa málilo, už teraz sa môže tešiť na štyri avizované koncerty v Rakúsku v auguste 2016, na ktorých im predkapelu bude robiť ďalšie legendárne zoskupenie Matt Bianco. A pre skalných fanúšikov ešte jedna dobrá správa - v novembri je plánované vydanie deluxe verzie albumu Big Love obsahujúcej ako bonus 18 najväčších hitov kapely.
Setlist koncertu vo Viedni, 27.10.2015:
(viď Praha, okrem skladieb 2. - 9. s iným poradím a dvoma zmenami)
2. Home
3. Say You Love Me
4. For Your Babies
5. So Not Over You
6. Enough
7. Never Never Love
8. Night Nurse
9. A New Flame
Autori: Daniel Šimeček (Praha), Ivan Straka (Viedeň)
Ilustračné foto: SITA/Tomáš Benedikovič
Súvisiaci interpreti: Simply Red
