Piatkový večer sa v košickom klube Collosseum niesol v znamení metalových spomienok. Tu bol totiž naplánovaný koncert projektu známeho českého speváka Aleša Brichtu pod názvom Arakain Memorial. Slovenské miniturné bolo pokračovaním minuloročnej šnúry tohto projektu v Česku pri neoficiálnej spomienke na 30. výročie založenia českej metalovej legendy.
Meškajúci Brichta a striedanie hudobníkov
Niečo po pol ôsmej prišla na pódium hlavná zostava, resp. jej prvá várka. V hľadisku ju čakalo približne 250 fanúšikov. Spevák Aleš Brichta na seba nechal trochu čakať, tak ho diváci aj spoluhráči museli zo zákulisia vyvolať. Po krátkom vysvetlení sa už večer rozbehol ako sa patrí. Hneď na úvod bolo objasnené, že tento koncert je spomienkou bývalých členov Arakainu na to, čo kedysi hrávali a že tu neide o nič viac ako o dobrú náladu. Mnohí z pôvodných muzikantov totiž už roky nehrali, a len vďaka tomuto turné vytiahli staré gitary, či paličky.
K spevákovi počas večera najskôr nastúpili na bicie Mirek Nedvěd, na basu Olda Maršík, na gitaru Rudolf Rožďálovský a k nim ako posila momentálny dvorný gitarista Aleša Brichtu – David Vaněk. Odohrali staré hity ako M jako Metal, 24 hodin v Le Mans a Nikotin. Mirek Nedvěd spolu s Brichtom a Jiřím Urbanom Arakain roku 1982 zakladali. Rožďálovský prichádza krátko po začiatku. Nedvěd odchádza v roku 1986. Koncert mal od začiatku vysoké tempo, výborný zvuk a príjemné svetlá. Usporiadateľská agentúra UG booking agency zabezpečila všetko na výbornú.
Všetci sme rodina
Gitaristu Rudolfa Rožďálovského počas koncertu vystriedal Miloň Šterner. Ten s kapelou hral v rokoch 1984 a 1985. Na basgitaru nastúpil Václav Ježek a zahrali piesne Slečna Heavy, Ďáblovi soustružníci a Zdař Bůh. Roky 1985 až 1986 si prišli pripomenúť gitarista Marek Podskalský a bubeník Karel Jenčík. Zahrali Straty a nálezy, May Day a pecku Metalomanie. Po tejto skladbe nasledovala krátka prestávka. Pri každom príchode nového hráča Aleš Brichta pridal milú, niekedy vtipnú spomienku viažúcu sa k danému človeku. Celý večer niesol vo veľmi príjemnej, uvoľnenej atmosfére a hudobníci i diváci si ho vyslovene užívali. A napriek dlhoročnej hráčskej pauze sa ani starší páni nenechali zahanbiť, a hrali s plným nasadením, čo bolo cítiť.
Po pauze nastúpila aktuálna zostava Aleša Brichtu a to Štepán Smetáček na bicie (bol členom Arakainu v rokoch 1989–1991), na gitaru David Vaněk, na basu Lukáš Varaja a druhú gitaru Zbyněk Hasse. Vokálmi vypomohla speváčka predkapely Black Bull Lucka Roubíčková. Zahrali vypalováky ako Šeherezáda, Amadeus, Proč?, Brána iluzí, zakázanú pieseň Štepána Smetáčka Zlá křídla osamění a Kyborg. Z úst frontmana zaznelo veľké poďakovanie zúčastneným divákom, ktorí sú pre muzikantov motiváciou, aby nehrali iba rádiové sra*ky. Nasledovala Kolonie termitů a po nej krátka filozofická chvíľka. Odznela myšlienka, že keď si pripádáte niekedy v živote ako úplný idiot, nečudujte sa, veď sme v podstate všetci rodina.
Z nového albumu Aleš Brichta Projekt odznela pieseň Jen počkej zajíci. Nakoniec prišli vypalováky Zase spíš v noci sama a Apage satanas, ktorá bola poslednou oficiálnou piesňou večera. V rámci vytlieskaného prídavku kapela odohrala kus Gladiátor. Spokojní diváci sa pomaličky porozchádzali domov. Ich reakcie boli jednoznačne pozitívne, miestami až nadšené. Pre väčšinu to bol rozhodne príjemný, a možno i nezabudnuteľný zážitok. A to bez ohľadu na to, či majú dvadsať alebo šesťdesiat. Spolu tri a pol hodiny trvajúca šou spojila všetkých tak, ako to dokáže iba hudba.
Máte problém! Ja vás všetkých prežijem!
(Rozhovor s Alešom Brichtom)
Aký máte pocit z dnešného koncertu?
Veľmi dobrý. Boli sme síce trochu dosť nachladení, pretože sme včera hrali v Spišských Vlachoch (na futbalovom štadióne). A tam zafúkal tak studený vietor, že sme totálne zmrzli. Ale dnes to bolo veľmi príjemné. Výborní ľudia, dobrá atmosféra. Boli sme veľmi radi, že sme si tu zahrali.
Čo bolo motívom, že ste dali do kopy túto partiu v projekte Arakain Memorial?
Rozprávali sme sa s muzikantami, ktorí kedysi hrali v Arakaine, niektorí ho aj zakladali. Zistil som, že neboli pozvaní na výročný koncert ku 30. výročiu jeho založenia. A chlapci mi povedali, že ich to dosť zamrzelo. Preto sme si povedali, že sa dáme dokopy ľudia, ktorí Arakain zakladali, skladali tam základné veci, a urobíme koncertnú šnúru. Všetkých som obvolal, oni súhlasili. Pre mňa bolo nádherné sa stretnúť s ľuďmi, ktorých som nevidel strašnú kopu rokov. Nevedel som, či vôbec hrajú. Časť z nich vôbec nehrala. A je super, že sme si mohli spolu len tak zo srandy zahrať.
Vaše prvé sólové projekty ste hudobne posunuli viac k väčšinovému poslucháčovi - melodikou, spracovaním atď. Bol to experiment?
Nie, nebol. Bolo to úplne jednoduché. Mali sme muziku, ktorá sa nedala použiť v Arakaine, tak sme to s Mirkom Machom dali na sólovku. Na prvú aj na druhú. A nejako sa to zafixovalo. Ale albumy ako Anděl posledního soudu (2003), Divadlo snů (2006) alebo Deratizer (2009), nebudem tvrdiť, že sú tvrdšie ako Arakain, ale sú naozaj dosť ostré. Trochu ma zaráža, keď mi vravia, že moje sólové, alebo iné projekty sú mäkšie. Ja osobne tie folkové veci od Arakainu alebo od Pantery už dnes nepočúvam.
Je ale neodškriepiteľné, že práve mäkšie veci k Vám pritiahli poslucháčov, ktorí napríklad Arakain vôbec nepočúvali.
Poviem to úplne na rovinu. Keď sa to niekomu, páči, tak sa páči. Keď nie, tak nie. Napríklad aj v rámci posledného albumu Údolí sviní sa mi stáva, že prídu ľudia, ktorí počúvajú folk typu Pavla Lohoňku Žalmana, a povedia, že sa im ten album veľmi páči. A na druhú stranu prídu ortodoxní metalisti a vravia, že je to veľmi pekné. A to je super. Hráme normálny bigbít, ktorý je ale o niečom. A ono je to stále o tom, či je to o niečom alebo nie. Keď tam nie je nič, tak je to dosť blbé. Buď je tá muzika zlá alebo dobrá. Ďalej to neriešim.
Tento posledný spomínaný album sa veľmi dobre predáva. Dokonca momentálne je v Českej republike najpredávanejším albumom.
Áno. Vyhral aj hitparády. Potešilo ma to veľmi.
Ste s ním spokojný?
Som. A to som ešte päť vecí premixoval na ďalšiu edíciu. Autorsky prispeli všetci muzikanti, ktorí sú v kapele. No mňa na tom fascinuje, že všetci hudobníci sa nakoniec zhodli na tom, že sa im to páči. A to sa v kapele stáva málokedy. Väčšinou sa rieši, kto aké peniaze dostane za to čo svoje na album pretlačil. Tieto skúsenosti som v Arakaine zažil. Ďakujem, nemám záujem. Tu je jednoduchý princíp – páči sa moja pesnička, tak je to super.
Prvá skladba na tomto albume je Pan K. Lousek (súčasný minister financií ČR) a je dosť politicky negatívne ladená. Čo si Vy osobne myslíte o politike?
Spýtam sa jednoducho. Poznáš nejakého človeka, ktorý robí politiku a nie je sviňa?
Asi nie.
Tak to je aj moja odpoveď. Ďakujem, nemám záujem. Keď sa s kýmkoľvek mám baviť o politike, a mám rozprávať o komkoľvek konkrétnom, chce sa mi zvracať. Ja ešte navyše tohto pána Kalouska konkrétne poznám. Poznám jeho veľmi vyčúrané záležitosti ohľadom bankových účtov Ľudovcov, a jeho v Švajčiarsku. Bol som kvôli tomu dokonca vypočúvaný na polícii. Ponúkli mi aj policajnú ochranu, ktorú som odmietol. Ale zjednodušene. Je mi jedno, či je to Kalousek, alebo Čarnogurský. Nech mi všetci politici vylezú na hrb.
Nedávno ste oslávili päťdesiatku. Tiež 30 rokov na scéne. Bilancovali ste pri týchto príležitostiach?
Bilancoval som. Urobili sa aj nejaké somariny okolo, vrátane koncertov. Ale ja sa nepozerám dozadu. Pozerám sa dopredu. Zaujíma ma, keď už to budem mať za sebou, kde si usteliem, aby som si pod hrobček dal pekný vankúšik. Ale prečo mám riešiť, čo bolo alebo nebolo. To je úplne jedno. Mňa zaujíma budúcnosť, fungovanie s ľuďmi. Zažil som už v živote tých ohliadnutí dosť u seba i u iných. A zažil som aj tých, čo sa neotáčali. A aj tak už to majú za sebou.
Máte nejaké životné krédo, alebo múdrosť, ktorou sa riadite?
Mám jednu. Vždy, keď príde niekto a začne moralizovať, že veľa fajčím alebo pijem, poviem mu: Máš problém! Ja ťa totiž prežijem. Ty si vyber, ako žiješ. Ja všetkých tých, čo strašne kecajú, naozaj prežijem. A už som to párkrát zažil, vrátane Peťa Muka. Vravel mi, že nemám toľko fajčiť. A za týždeň som mu bol na pohrebe...
Ste rozvedený. Manželku ste nahradil výrazne mladšou partnerkou. Napriek tomu ste pred pár rokmi v súvislosti s výmenou partnerky za mladšiu povedal krásny výrok, že ju neplánujete meniť tak ako mnohí Vaši vrstovníci, pretože "načo si zvykať na novú kravu". Zmenili ste názor?
Budem úprimný. Načo si zvykať na novú. To je pravda. Na druhú stranu akonáhle začne mať tendencie hniezdiť, okamžite ju treba vymeniť. Ja mám dve deti s prvého manželstva, druhýkrát som už do toho nevliezol. A akonáhle by som mal pocit, že tá ženská chce hniezdiť, vzal by som nohy na ramená a zmizol. Pretože buď je svojprávna a bude fungovať s človekom, ktorý nemá záujem zakladať ďalšiu rodinu, alebo nech si hľadá niekoho iného. Pre boha nechajte ma na pokoji a v živote odo mňa nechcite ďalšie deti. Ja mám dvoje a som rád, že už sú v takom veku, že so mnou chodia na pivo a na panáka.
Keď skončíte toto turné, čo Vás čaká?
Hudobne nás čaká príprava na letné festivaly. Na webe www.brichta.cz sú presné termíny. Mám ešte naplánované s Aleš Brichta Triom (spoluhráči: Zdeňek Vlček, Miloš Knopp) natočiť na jeseň CD. Ale to bude trochu šmrcnuté country a folkom. Niečo trochu podobné, ako tie moje prvé sólovky. Nebude to žiadny bigbít. A samozrejme už začíname s kapelou pracovať na albume, ktorý natočíme začiatkom ďalšieho roka. Stále je to nepretržitý proces skladania, a tak ďalej. A samozrejme budeme hrať. Chcem byť v pohybe. Aj keď je to teraz od veci. Každý si sedí doma, kúpi si v hypermarkete pet fľašu s nejakým pivom. Ja si to pivo dám aspoň s kamarátom v krčme. Ale dnes sú ľudia leniví sa dvihnúť a dať si napríklad to pivo mimo svojej obývačky. To je strašné. A nejde tu len o muziku, ale o kultúru celkovo. Ľudia ale nechápu, že takýmto postojom pôjde všetko do kelu. O chvíľu už v televízii nebudú mať čo vysielať.
Máte hudobne alebo ľudsky nesplnený sen?
Ani nie. Ja totiž nemám žiadny idol, s ktorým by som si chcel zaspievať alebo zahrať. Ale keď si zahrám s niekým, koho mám rád, koho uznávam, a tých ľudí sú stovky, tak to pre mňa vždy bude obrovská česť.
A osobne?
To vôbec neriešim. Momentálne mi záleží na tom, aby som sa vyspal, pretože zajtra máme dva koncerty. Bohužiaľ ma to živí, takže musím. A udržať hlasivky, aby v tomto veku fungovali, nie je žiadna sranda.
Autor: Laco Ontko
Súvisiaci interpreti: Aleš Brichta
