Bodkou za 41. ročníkom Bratislavských jazzových dní bol v utorok večer koncert americkej speváčky a basgitaristky Esperanzy Spalding. Uskutočnil sa v rámci samostatného bonusového večera mimo troch hlavných festivalových dní, počas ktorých sa ako hlavné hviezdy predstavili jej krajania Snarky Puppy, Gregory Porter a Fourplay.
O budúcnosti pritom možno hovoriť nielen z hľadiska zvuku, ktorý má v tomto projekte bližšie k inovátorom typu Thundercat než k jazzovým velikánom z minulosti. Platí to aj doslova - program totiž tvorili pesničky, ktoré v štúdiových verziách zatiaľ nevyšli. Hudobníčka sa rozhodla najskôr svojich poslucháčov prekvapiť a uchvátiť na koncertoch s uceleným konceptom postaveným okrem hudby aj na krátkych divadelných scénkach a preslovoch.
Nápadité teatrálne úvody skladieb a zaujímavé hlasové improvizácie Esperanzy a dvojice vokalistov striedali minúty strhujúcej súhry speváčkinej basgitary, gitary (Matthew Stevens) a bicích (Justin Tyson). Kým mužský a ženský vokál (Corey King a Emily Elbert) okrem hravých dialógov a robotickej recitácie k úvodom skladieb často dopĺňali speváčku opernými áriami vyvolávajúcimi úsmevy, inštrumentálne vyvrcholenia skladieb plné energie a napätia celé vystúpenie posunuli až niekam do vesmírnych výšin. Talentovaná multiinštrumentalistka počas vystúpenia vystriedala niekoľko basových gitár, pár skladieb, vrátane muzikálového prídavku, odohrala na piane.
Ak berieme do úvahy hudbu aj texty piesní ako Good Lava, The One, Noble Nobles, Elevator Operator alebo Judas, záverečné vystúpenie festivalu bolo na pozornosť poslucháčov zo všetkých najnáročnejšie. Z pódia sa spolu so žánrovo neuchopiteľnou hudbou valilo množstvo vnemov a myšlienok, osobných i spoločensko-kritických, ktoré na koncerte bez predchádzajúcej znalosti skladieb a ich kontextu nie je možné všetky zachytiť. Celkový dojem bol však jednoznačný: zažili sme niečo naozaj veľké a výnimočné. Nová hudba tu a teraz, koncert, ktorý chcete zažiť znova. Alebo si aspoň odniesť domov ten zatiaľ neexistujúci album. Z koncertných verzií, ktoré možno nájsť na Youtube, ešte vyberáme pieseň Unconditional Love, ktorá zaznela z novej speváčkinej tvorby ako posledná a bola skutočným emotívnym vrcholom.
Počas bonusového večera festivalu si diváci mohli vypočuť aj ďalšie dve hudobné vystúpenia. Na úvod to bola kapela mladej slovenskej speváčky so zamatovým hlasom, Sisy Fehérovej, ktorá potvrdila v kvintete Fehero Rocher kvality slovenského jazzu. Svojím experimentálnym výrazným speváckym prejavom zaujal aj poľský jazzový spevák Grzegorz Karnas s kapelou.
Piatok v znamení fenoménu Snarky Puppy
Hlavná časť Bratislavských jazzových dní sa uskutočnila už koncom minulého týždňa v Inchebe a taktiež priniesla množstvo zaujímavých koncertov svetovo uznávaných hudobníkov. Piatkový program by mohol mať motto podľa názvu jednej z kapiel - Cha Bud!, rómsky "zjedz viacej". Najviac hudby “zjedli” headlineri Snarky Puppy, no poďme pekne po poriadku.
O úvodný koncert na hlavnom pódiu postaralo slovenské trio GrooveHub, minuloroční víťaz súťaže mladých talentov Nadácie SPP. Stoličky pred hlavným pódiom sa rýchlo zapĺňali a hravý, energický mix jazzu, latina či funku už chvíľu po začiatku sledovala plná sála divákov. Bratislavská kapela v zložení Ľubomír Šramo (klávesy), Radovan Vallach (bicie) a Adam Hudec (basgitara) hrá spolu tri roky, počas ktorých sa im podarilo posunúť k debutovému albumu Enter the Hub. Album vydali na jar tohto roka a na festivale ponúkli výber z jeho skladieb.
Nasledovalo vystúpenie talentovaného 18-ročného gitaristu a skladateľa Andreasa Varadyho, ktorého rodinné trio doplnil známy slovenský saxofonista Radovan Tariška. Počas ich tretieho spoločného vystúpenia si prišli na svoje fanúšikovia klasického jazzu s množstvom podmanivých gitarových a saxofónových sól. Iný zážitok ponúklo trio výborného amerického bubeníka Jeffa Ballarda, ktorého do svojich koncertných a štúdiových projektov pozývajú najväčšie hviezdy jazzu. V Bratislave s ním vystúpili fenomenálni hudobníci - gitarista Lionel Loueke a saxofonista Chris Cheek, ktorí divákov uchvátili nielen svojou technikou, ale aj nečakanými zvukmi tradičných jazzových nástrojov.
Záver piatkového večera patril spomínanej newyorskej formácii Snarky Puppy. Inštrumentálna fusion kapela a súčasná veľká koncertná hviezda amerického jazzu je zoskupením takmer 40 hudobníkov, v Bratislave mala koncertná zostava osem členov. Lídrom je 30-ročný basák a skladateľ Michael League, ktorého hra je esenciálnym prvkom nadžánrovej produkcie s prvkami rocku, funku, R&B aj latina, no prvoradá je obdivuhodná súhra všetkých členov na pódiu. Koncert priniesol množstvo energie z našľapanej rytmiky, ale aj chytľavých melódií. Jednu z najvýraznejších v skladbe Shofukan podčiarkol na záver aj zborový spev motívu dychovej sekcie. Originálni Američania, ktorí podľa Petra Lipu spôsobili v hudbe malú búrku, publikum udržiavali v príjemnom napätí častými zmenami dynamiky uprostred skladieb a zaslúžená standing ovation na záver bola krásnou bodkou za prvým festivalovým večerom.
Basgitarová sobota s ospalým záverom
Basgitara bola dominantným nástrojom aj v rámci prvých dvoch sobotných koncertov na hlavnom pódiu. Fenomenálny slovenský hudobník Juraj Griglák vytvoril jednu z najlepších rytmických sekcií na festivale s bubeníkom Poogie Bellom, ktorý hráva okrem iných aj s Marcusom Millerom. Počas prezentácie štyroch skladieb z albumu Time to Fly (2014) ich sprevádzal aj výrazný altsaxofón Chrisa Hemingwaya a klávesy Eugena Vizváryho. Fanúšikovia basgitary si neskôr prišli na svoje aj pri koncerte kvarteta Kanaďana Alaina Carona.
Záver sobotného večera patril americkému jazzovému a soulovému spevákovi Gregorymu Porterovi. Do Bratislavy prišiel svojim fanúšikom už po druhýkrát prostredníctvom svojho jedinečného speváckeho prejavu rozpovedať príbehy svojich skladieb. Okrem jeho hlasu si mohli fanúšikovia vychutnať aj prekrásne saxofónové sóla Lakecie Benjamin či niekoľkominútové spevákove prestávky venované sólam na bicie či kontrabas, ktoré potvrdili kvalitu jeho sprievodnej kapely. Mnohým fanúšikom však pomaly plynúci koncert v nočnej hodine nesadol a sálu postupne opúšťali. Rovnako ako pri jarnom vystúpení v rámci cyklu City Sounds of Bratislava priniesol síce fenomenálny spevák množstvo lásky a pozitivity, no koncertu chýbalo viac energie, najmä zo strany unaveného publika.
Zdroj: SITA/Robert TappertOčarujúca Marla Glen a emotívny Fourplay
Na úvod posledného festivalového dňa priniesol Stéphane Kerecki so svojou kapelou hudbu z filmov francúzskej novej vlny 60. rokov. Jemný atmosferický klavír a skvelý výkon kontrabasistu umocnili príjemnú nostalgickú atmosféru koncertu. Kapela Luca Ciarla Quartet zase zaujala nástrojmi, ktoré podľa slov Petra Lipu vidíme v jazze málokedy. Husle a akordeón podčiarkli originálne melódie spájajúce prvky jazzu so stredomorskou etnickou hudbou. Nahrávaním vlastného hlasu, trilkov a hudobných podmazov tvoril líder kapely Luca Ciarla skladby priamo na pódiu.
“Je dobre naladená? Teraz som sa vrátila na chvíľu domov,” povedala pred gitarovým sólom v úvode jednej zo svojich skladieb usmiata speváčka Marla Glen. Multitalentovanú dámu, ktorá vyšla na pódium v čiernom obleku s klobúkom, mali diváci možnosť aj v rámci sóla na bicie nástroje. Zažiarila však najmä svojím výrazným hlbokým hlasom, extrovertným vystupovaním a zvláštnou ženskou energiou. Už ako malá hrala na bluesovú ústnu harmoniku a ani v hre na tento nástroj svojim fanúšikom počas večera nezostala nič dlžná. Americkú spevácku divu na pódiu dopĺňali hravé vokály v podaní dvoch vokalistiek a kapela, ktorá spolu s ňou pohla srdcami divákov. Na konci vystúpenia Marla s úsmevom a s radosťou rozhádzala niekoľko svojich CD do burácajúceho davu. Jeden z vrcholov festivalu.
A ďalší nasledoval po nej. Fourplay boli "striebornou" žiariacou bodkou za tohtoročným festivalom BJD 2015. Štyria veľkí muzikanti oslavujú v tomto období 25. výročie, na počesť ktorého nahrali album s príznačným názvom Silver. Práve skladby z tohto albumu rozžiarili záver džezákov v Inchebe a pre mnohých sa hudba tohto kvarteta stala príjemným, jemne plynúcim balzamom na dušu. Divákom postupne cez svoje nástroje, veselo jamujúcu basu, výrazné klávesy, gitarové sóla s rockovým nádychom, strhujúce bubenícke sóla či jemný mužský spev naservírovali na striebornom podnose všetky druhy emócií.
Návštevníci džezákov chcú zjesť viacej!
Popri programe na hlavnej scéne počas aj tento rok prebiehala počas festivalových dní súťaž mladých talentov Nadácie SPP na druhom pódiu. Tohtoročná ponuka mladých kapiel bola žánrovo veľmi rozmanitá. Výraznými inšpiráciami v severských motívoch potešil Ľubo Šamo, frontmen, skladateľ a aranžér kapely Ľubo Šamo Project hrajúci na elektrofonických husliach. Mladá bystrická formácia Especias priniesla nástrojovo netradičné zloženie kapely, kde basu, gitaru a bicie doplnil akordeón. Ich atmosferické vystúpenie s náznakmi šansónového kabaretu ozvláštnila ženská energia v podaní rusovlásky Barbory Comendant hrajúcej na basu.
Samuel Hošek Jazz Band je mladý jazzový “boy band” s výrazným, extrovertne vystupujúcim frontmanom a spevákom v jednej osobe. Prerábky populárnych popových skladieb od Rihanny, Lany Del Rey, Adele či Miley Cyrus boli v podaní mladého speváka príjemným osviežením festivalu. Fúziu jazzovej a bluesovej hudby priniesli The Groove Time, kapela výrazného slovenského hráča na ústnu harmoniku Juraja Schweigerta. Divákov potešili sladbami z nedávno pokrsteného albumu Novelty Shop. Už samotný výraz tváre počas hry basáka kapely Frankie Kimono, Tamása Belitzu, hovorí o tom, že tu sa veru nejedná o jemnú jazzovú kapelu. Chalani hrajú jazzovým spôsobom čokoľvek od rocku, cez drum&bass a funk až po reggae a výsledkom je hudba s potenciálom strhnúť davy veľkých pódií.
Aj Cha Bud!, teda "zjedz viacej", priniesli toho, čo sa hudobnej pestrosti týka, skutočne mnoho. Predviedli zmes jazzu a funku, ale aj rytmov inšpirovaných elektronickou hudbou. “Košickí šraci”, ako hudobníci o sebe hovoria, občas pobavili divákov tým, že hľadali káble alebo im nefungoval klavír, no čo sa týka hudby ponúkli energiou “nadupaný” zážitok. Milovníkov klasického jazzu by ich hudba mohla ľahko vyviezť z rovnováhy, no zrejme ich nebola väčšina, pretože práve Cha Bud! sa stali tohtoročnými víťazmi súťaže mladých talentov Nadácie SPP. O rok im teda pripadne neľahká úloha a zároveň záväzok nasýtiť divákov hladných po hudbe, tentokrát už z hlavného pódia festivalu.
Autori: Saša Pastorková, Patrik Marflák (koncert Esperanzy Spalding)
Foto: archív E. Spalding (titulná fotografia), SITA/Robert Tappert (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Esperanza Spalding
