Rok pred jubilejným 10. ročníkom si bratislavský festival Uprising, ktorý je dnes najväčším reggae podujatím v strednej Európe, nastavil latku poriadne vysoko. Platí to pre program, ktorý opäť ponúkol vyvážený mix reggae a iných žánrov, ale aj pre z roka na rok lepšiu organizáciu. Žiaľ, pozitívne dojmy tentokrát zatienili dve tragédie.
Presné okolnosti oboch tragédií nie sú známe, je však paradoxom, že k takýmto nešťastiam prišlo na Uprisingu prvýkrát práve teraz, keď bolo stanovanie v blízkosti jazera zakázané. Zdá sa, že kombinácia netradične horúceho počasia (aj počas oboch nocí bolo príjemných takmer 20 stupňov) a uvoľnenej zábavy, ktorá k hudobným festivalom patrí, priniesla obete, ktoré sú škvrnou na inak naozaj vydarenom ročníku.
Samotní organizátori Sveťo Moravčík a Rasťo Pružinec ho v nedeľu na oficiálnej Facebook stránke zhodnotili takto:
V mene celého organizačného teamu sa chceme všetkým návštevníkom deviateho ročníka festivalu Uprising srdečne poďakovať za ďalší nezabudnuteľný víkend. Veríme, že ste si ho naplno užili a už spoločne s nami odpočítavate dni do jubilejného desiateho ročníka. Všetci interpreti vás pozdravujú a posielajú veľa lásky celému Uprising festivalu, boli z vás nadšení.
Napriek všetkým pozitívnym momentom však máme obrovský smútok na duši, keďže sa aj napriek našim výstrahám a posilneniu všetkých bezpečnostných zložiek stali počas festivalu v areáli Zlatých pieskov až dve nešťastné tragédie. Priatelia, je našou prioritou, aby ste si festival užili a v bezpečí sa dopravili domov, preto vás žiadame, aby ste aj v budúcnosti dávali pozor na zdravie svoje aj vašich blízkych, rešpektovali bezpečnostné predpisy a nepreceňovali svoje schopnosti.
Viac než reggae festival
Nebyť smútku zo zbytočných strát na životoch, dalo by sa o Uprisingu 2016 hovoriť len v superlatívoch. Už som spomenul počasie, ktoré bolo tento rok najteplejšie v jeho histórii. Cez deň bolo horúco až príliš, no oba večery a noci boli na festivalovú rozlúčku s letom priam dokonalé. Rovnako ideálny je aj areál festivalu, ktorý sa dá obísť za pár minút a okrem hudby ponúka pestrý výber jedál, príjemné zákutia na posedenie a relax, či množstvo sprievodných aktivít.
Organizátori každoročne dbajú aj na estetickú stránku Uprisingu - jeho čaro sa skrýva v detailoch, ako sú črepníkové rastliny na pódiách, rozsvietené stromy na štýl Szigetu, hravé vizuály na pódiových screenoch, či "origami" zvieratká v životnej veľkosti rozmiestnené na rôznych miestach v areáli.
Zdroj: Marko ErdViac fotiek z Uprisingu 2016Ďalším plusom je zvuk, ktorý znel na hlavnom pódiu rovnako dobre (a poriadne nahlas) počas koncertov reggae kapiel aj pri elektronickom náreze Angličanov Modestep. Viacero skvele nazvučených koncertov ponúkol aj Aréna stage, ktorý bol pre mňa popri hlavnej scéne najčastejšou destináciou. Zmena soundsystému na "kaličskej" scéne, ktorú v minulých rokoch zvučili Mungo's Hi Fi, nijako neubrala na jeho sile. Pódium premenované na Dub club tak bolo aj tento rok istotou pre fanúšikov fyzicky citeľných basových liniek a tanečnej energie v rytmoch dubu, junglu či dubstepu.
Na ostatných scénach si prišli na svoje nielen fanúšikovia rôznych odnoží jamajskej hudby, ale aj priaznivci elektronickej hudby, soulu, hip-hopu, či dokonca indie popu/rocku. Ten pri svojej premiére na tomto podujatí priniesli Billy Barman a potvrdili, že hity ako Traja, Cigánska či Introvert fungujú s akýmkoľvek publikom. Nič však nenechali na náhodu a na pódium si pozvali aj na Uprisingu viac udomácnených hostí Veca a Hafnera. S oboma zahrali ich vlastné hity (Branči Kováč / Dúbravka), ale aj spolupráce (Miletička / Orbit). Tretím hosťom bol Lasky, ktorý si s Barmanmi zaspieval záverečnú časť singla Mladým chýba vojna. Ktovie, možno raz na Uprisingu vystúpi aj Para. Ľudsky má k Uprisingu určite blízko, veď Laskyho brat je známy reggae dídžej.
Piatkový večer v znamení návratov
Jednu z hviezd prvého večera, ktorou bola v Európe žijúca nigérijská speváčka a skladateľka Nneka, slovenským fanúšikom netreba špeciálne predstavovať. V Bratislave už odohrala dva skvelé klubové koncerty (2012, 2015), no jej hudba sa perfektne hodí práve na festival. Skromná umelkyňa s výbornou kapelou za chrbtom potvrdila, že rovnako ako k reggae má blízko aj k (neo) soulu, hip-hopu či afrobeatu. Koncert plný autentickosti, silných skladieb a emotívnych i angažovaných textov sa setlistom príliš nelíšil od toho minuloročného, nechýbal samozrejme ani jej najväčší hit Heartbeat.
Looptroop Rockers sú jednou z mála zahraničných kapiel, ktoré môžu sledovať a pocítiť vývoj Uprisingu na vlastnej koži. Vystúpili totiž na jeho premiérovom ročníku v roku 2008, o tri roky neskôr nechýbali ani na dramatickom vydaní festivalu, ktorý museli organizátori kvôli počasiu na niekoľko hodín prerušiť. Tentokrát svoju energickú šou odohrali podľa plánu a potešili všetkých fanúšikov hip-hopu.
Zdroj: Marko ErdNneka na Uprisingu - viac fotiek z jej koncertuO návrate možno hovoriť aj v prípade skupiny Modestep. Na Uprisingu síce ešte nehrala, no slovenskú premiéru mala už v roku 2012 na Grape festivale a o rok neskôr vystúpila aj v bratislavskom Majestic Music Clube. Medzitým jej hviezda poriadne vzrástla a na Uprising priniesla šou, aká sa len tak nevidí. Sú to v podstate rockové pesničky, avšak omnoho viac než gitary je počuť elektroniku. Nie je to však nekompromisný náklad agresívnej energie na štýl The Prodigy. Ak by sme ich s touto legendou elektronického rocku chceli porovnať, tak šou Modestep je určite pestrejšia. Žánrovo sa v nej rock a pop mieša s dubstepom a drum&bassom, pričom intenzita koncertu osciluje od metalovej tvrdosti až po jemnú klavírnu polohu so spevom á la James Blake.
Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že ide o kapelu, ktorá by vlastne na reggae festivale nemala čo hľadať, no dynamická šou plná energie a nepredvídateľných momentov asi málokoho z prítomných nechala chladným. Zásluhu na tom má nepochybne najmä frontman Josh Friend, ktorý okrem pôsobivého speváckeho výkonu a rozsahu zaujal aj neúnavnou komunikáciou s davom. Nie všetko mu síce vyšlo (najmä výzvy k vytvoreniu moshpitu sa nestretli s veľkým pochopením), no keď si zaplnenú plochu pred hlavným pódium "posadil" a následne ju rozskákal, bol to jeden z top momentov festivalu.
V pestrom piatkovom programe samozrejme nechýbala ani jamajská hudba. Na hlavnom pódiu sa predstavila legenda roots reggae The Congos, ale aj jeden z najväčších talentov súčasnej reggae scény Kabaka Pyramid. Celkovo však v piatok prevládali iné žánre a fúzie (za zmienku stoja Rocky Leon, The Skints, Ragga Twins či DJ Vadim feat. Big Red), a tak sa mi v piatok v noci pri ceste špeciálnym uprisingovým autobusom na Hlavnú stanicu prihodilo, že som stretol fanúšika, ktorý bol z festivalovej dramaturgie doslova znechutený. Išlo o afrického černocha z Viedne, do kyvadlovky o štvrtej ráno nastúpil v obleku a s čiernou kabelou, z ktorej mu hral vypeckovaný reprák (na železničnej stanici bol skutočnou atrakciou). Hralo mu z nej neškodné a uhladené pop-reggae, presne také, aké na Uprisingu takmer vôbec nepočuť, takže jeho nespokojnosť dávala zmysel.
Zostrih z prvého dňa festivalu:
Silní reggae headlineri aj skvelí hip-hopoví tatkovia
Ak by ale tento pán prišiel aj v sobotu, hádam by bol spokojnejší. Domácu hviezdu Medial Banana, ktorá napriek horúcemu počasiu už o tretej poobede zaplnila plochu pred hlavným pódiom, a energickú multižánrovú nakladačku u nás už dobre známej bosnianskej kapely Dubioza Kolektiv totiž podvečer vystriedali príjemné karibské rytmy a karnevalová atmosféra v podaní formácie Kassav'. Lahodný bol aj výkon skvelej kapely Tarrusa Rileyho na čele s legendárnym saxofonistom Deanom Fraserom, ktorá prvú pol hodinu sprevádzala speváčku Alaine. Počúvalo sa to dobre, potešila napríklad coververziou hitu You Don't Love Me (No, No, No) od Dawn Penn, zábava sa však rozprúdila až s príchodom Rileyho.
Veľká škoda, že posledná pol hodina jeho šou sa prekrývala s vystúpením hip-hopovej legendy The Sugarhill Gang. Kapela, ktorá sa môže pýšiť tým, že jej skladba Rapper's Delight (1979) je vôbec prvou vydanou hip-hopovou nahrávkou, ponúkla plnokrvnú oldschoolovú šou, no zároveň ukázala, že od múzejného exponátu má ešte poriadne ďaleko. Samozrejme, setlist bol postavený najmä na skladbách z 80-tych rokov (výnimkou bol úspešný singel z roku 2009 Lala Song s Bobom Sinclairom), no ich DJ+MCs šou ani zďaleka nepôsobila unavene a hip-hopoví tatkovia dav pred Aréna stageom nakazili skvelou energiou.
Prekvapenie prišlo po asi 40 minútach, keď Wonder Mike chytil basgitaru, Master Gee sadol za bicie a Hen Dogg aj dídžej sa postavili za klávesy. Nasledovala prevažne inštrumentálna štvrťhodinka, počas ktorej štvorica bavila hitmi ako Single Ladies od Beyoncé či Billie Jean Michaela Jacksona. Okrem Kráľa popu si hudobníci zaspomínali aj na Princea - Purple Rain odspievaný publikom bol moment, ktorý som na Uprisingu naozaj nečakal. Predtým si v prvej polovici koncertu uctili aj svojich kolegov medzi priekopníkmi rapu, keď zahrali legendárnu skladbu The Message od formácie Grandmaster Flash and the Furious Five. No a napokon úplne na konci setu prišlo aj na ich vlastné najväčšie hity - Apache (Jump On It) a Rapper's Delight, ktorú najskôr predviedli s dídžejom a potom ju namiesto prídavku krátko zahrali aj naživo.
Zdroj: Marko ErdThe Sugarhill Gang - viac fotiek z ich vystúpeniaO sobotný vrchol na hlavnom pódiu sa postarala talianska hviezda Alborosie, ktorý sa na Zlaté piesky vrátil po šiestich rokoch a dnes už svoje dlhočizné dredy takmer ťahá po zemi. Podľa očakávania podal skvelý výkon, za sebou mal vynikajúcich hudobníkov a vokalistov, jednoducho headliner ako sa patrí. Potešilo, že v úplnom závere šou, ktorý patril hitu Kingston Town, si na pódium prizval aj talentovaného krajana menom Lion D (narodil sa v Londýne, no žije v Taliansku - jeho mama je Talianka a otec Nigérijčan). Ten si pozornosť veľkého publika na hlavnej festivalovej scéne naozaj zaslúžil, pretože pár hodín predtým odohral na Aréna stagei jeden z najlepších koncertov festivalu. Nabudúce môže pokojne dať celý koncert na najväčšom pódiu.
Tento rok na ňom dostal priestor ako posledný sobotný účinkujúci iný veľký talent, dancehallový spevák Konshens a bola to dobrá voľba. Jeho koncert síce vzhľadom na neskorú hodinu už ani zďaleka nemal tak veľké publikum ako Puppa Albo, no potvrdil, že na veľké pódium patrí. A sympatické je, že počas svojho vystúpenia spomenul aj kolegov, ktorí vystupovali pred ním, to sa na iných festivaloch nestáva. Aj to je dôkazom, že reggae scéna je súdržnou komunitou, v ktorej heslá o láske, mieri a jednote nie sú iba frázami.
Zostrih zo soboty:
Pozitívne vibrácie a rodinná atmosféra, ktoré nepochybne vládnu v backstagei, sa prirodzene prenášajú aj na návštevníkov podujatia. Tragické udalosti deviateho ročníka síce neprajníkov len utvrdia v názore, že Uprising je sviatkom nezodpovednej mládeže a nepríčetných huličov, no z môjho pohľadu je to úplne štandardný festival plný príjemných ľudí, z ktorých väčšina sa dokáže baviť zodpovedne a predovšetkým sú tam kvôli hudbe, ktorú milujú.
A to tvrdím bez toho, že by som sa niekoho snažil presvedčiť, že sa tam vyfajčí menej trávy či vypije menej alkoholu ako inde. Napríklad v porovnaní s Pohodou, kde sa tvrdý alkohol nepredáva, je na Uprisingu "zombíkov" samozrejme viac. Nebezpeční sú však najmä sami pre seba a aj tu platí, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Ja som si v sobotu ako šofér užil Uprising úplne natriezvo a už teraz sa teším na to, čo organizátori pripravia na oslavu 10. narodenín.
Zdroj: Marko ErdPozrite si celý fotoreport z Uprisingu 2016Autor: Patrik Marflák
Foto: Marko Erd
