Takmer presne po roku od pražského spomienkového koncertu na legendárneho Mira Žbirku sa v duchu hesla "Meky naveky", ktoré už tretí rok od jeho odchodu neúnavne napĺňa manželka Katka Žbirková, v Bratislave uskutočnili dva výnimočné hudobné večery.
V rámci projektu Miro Žbirka Symphonic Night zažili návštevníci oboch vypredaných koncertov 24. a 25. októbra jeho nadčasové hity v jedinečnom klasickom inštrumentálnom spracovaní v podaní Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, za účasti členov Mekyho kapely a exkluzívnych hostí.
Nie je preto náhoda, že tieto koncerty sa konali v čase, v ktorom by náš najznámejší večne "nemoderný chalan" oslávil svoje 72. narodeniny. Aj vďaka takýmto projektom môžu žiť Mekyho piesne naďalej, aj keď nielen ich prípravou bol naplnený pomaly sa končiaci ďalší rok bez obľúbeného speváka. V tejto súvislosti spomeňme vydanie spomienkovej knihy Katherine – môj život s Mekym, úspešnú výstavu Miro Žbirka: Roky a dni v Košiciach, ktorá sa v septembri presunula na slovenské veľvyslanectvo do Londýna, či nový videoklip k piesni Naivná z posmrtného Mekyho albumu Posledné veci, za ktorým stojí silný príbeh.
Prečítajte si: Nový klip pre Mekyho Žbirku vymyslelo dievča, ktoré zázrakom prežilo útok strelca na Karlovej univerzite
Zdroj: Silvia Arest
Návrat do rozhlasovej pyramídy po rokoch
Miestom konania týchto jedinečných koncertov bolo Veľké koncertné štúdio v rozhlasovej obrátenej pyramíde. Vyznačuje sa vynikajúcimi akustickými parametrami a veľkorysým priestorom, vďaka čomu býva často dejiskom koncertov vážnej hudby a vznikajú tu aj nahrávky albumov tohto žánru.
Práve tu aj Miro Žbirka nahrával pred viac než trinástimi rokmi svoj Symphonic Album, ktorému predchádzalo turné s takmer 40-členným symfonickým orchestrom Capella Istropolitana pod vedením dirigenta Adriána Kokoša, ten sa ujal taktovky aj v aktuálnom projekte, ktorý je preňho srdcovou záležitosťou. Ako prezradil v nedávnom rozhovore, Meky mu stále veľmi chýba, lebo nebol preňho len kolegom, ale aj parťákom a dobrým kamarátom.
Aktuálny projekt symfonickej noci tak nadviazal na úspešný počin spred rokov, no s novými aranžmánmi, za ktorými stojí uznávaný skladateľ, dirigent a pedagóg Daniel Wunsch, a tiež s novým setlistom, v ktorom boli zohľadnené aj tipy Mekyho priaznivcov, ktoré posielali prostredníctvom sociálnych sietí Katke Žbirkovej.
Zdroj: Silvia Arest
Nechýbala Mekyho kapela
Koncert otvorila pieseň Mesto spí z prelomového albumu Nemoderný chalan (1984), ktorá zaznela aj v sprievode video dokrútky s Mekyho spevom. Sláčiky a dychové nástroje dokonale umocnili krásne melancholickú náladu, dokreslenú zrýchlenými zábermi nočnej Bratislavy z pôvodného klipu. Večer pokračoval orchestrálnou suitou Melodicon predstavujúcu sled úsekov z vybraných Žbirkových hitov, ktorá je pôvodne aj súčasťou symfonického albumu z roku 2011, a ďalšími inštrumentálnymi verziami piesní ako Morning Sun, Evening Star z albumu Miro (2015), Len s ňou s pôvodným textom Joža Urbana (album Zlomky poznania, 1988), Miliónkrát (Modrý album, 2001), Múr našich lások (Roky a dni, 1983).
Pri skladbe Zažni (1976) pochádzajúcej ešte z čias Mekyho účinkovania v skupine Modus sa k symfonickému orchestru na pódiu pripojili českí hudobníci, ktorí s ním dlhodobo spolupracovali: Jan Ponocný na akustickej gitare, Jan Horáček na bicích, Aleš Zenkl na basgitare a Tomáš Jochmann na klávesových nástrojoch. V tejto konštelácii spoločne pokračovali o niečo energickejšie so skladbami Co bolí to přebolí (Modrý album, 2001), Fair Play (soundtrack k rovnomennému filmu z roku 2014) a trojdielnym medley – V slepých uličkách / Katka / Prvá. Vďačné publikum zakaždým odmeňovalo hudobníkov mohutným potleskom, no osobitne silné ovácie prišli po odohraní skladby Ako Boh pochádzajúcej z posmrtného Mekyho albumu Posledné veci (2022).
Videoart by David
K umeleckému zážitku z nadčasovej Mekyho hudby prispela aj videoprojekcia na veľkoplošnej obrazovke za javiskom, ktorú umne poskladal hudobníkov syn David Žbirka. Počas jednotlivých skladieb sa na plátne striedali zábery z Mekyho klipov, zákulisia koncertov, rodinné fotografie, ale aj úryvky z filmov Neberte nám princeznú, Fair Play, či Perinbaba 2. Osobitne zaujali čiernobiele filmové zábery, ktoré zachytávajú život prastarých rodičov Katky Žbirkovej koncom 30. rokov, ktoré vhodne dopĺňali hudobné výkony na pódiu.
Hostia par excellence
K slávnostnému charakteru symfonického večera prispeli aj exkluzívni hostia. Prvou bola Terezie Kovalová, vynikajúca česká violončelistka, u nás známa aj z účasti v projekte Vivaldianno Michala Dvořáka z Lucie. Na moju otázku ohľadom výberu skladieb pre projekt Symphonic Night odpovedala takto:
"Skladba Slovenská mi bola ponúknutá, ale poznala som ju a nebol preto pre mňa problém nacvičiť ju. V prípade Beatles ako Mekyho obľúbenej kapely mi Kateřina nechala voľnú ruku. Keď som jej však povedala, že som na vážkach medzi Eleanor Rigby a Blackbird, tak sa nám obom zaleskli oči, pretože boli to aj Mekyho najobľúbenejšie od nich. Keď mi potom umožnili zahrať obe, tak to bola pre mňa úplne najväčšia radosť."
Zdroj: Silvia Arest
Druhým, nemenej zaujímavým hosťom večera bol český husľový virtuóz svetového mena Jaroslav Svěcený, veľký propagátor a popularizátor vážnej hudby. S Mirom Žbirkom spolupracoval dlhé roky a boli si aj osobne blízki.
"My sme sa s Mekym poznali tridsať rokov, boli sme stále v kontakte a priebežne sme spolupracovali. On ma pozýval na svoje koncerty a ja zase jeho na festivaly vážnej hudby na rôznych zámkoch. Jediné, čo nám nevyšlo, bol koncert k mojej šesťdesiatke, ktorý sa kvôli covidu stále odkladal. Nakoniec sme už boli dohodnutí, Meky bol na plagátoch k môjmu koncertu
po Prahe, ale bohužiaľ, deň pred ním odišiel..." S orchestrom si majster zahral Jesennú lásku, ktorá je podľa jeho slov jeho najobľúbenejšou Mekyho piesňou a pridal aj dve beatlesovky – Yesterday a Hey Jude.
Zdroj: Silvia Arest
Záverečná časť večera patrila dvom azda najkrajším a najznámejším Mekyho skladbám – Atlantíde, za ktorú získal v roku 1982 striebornú Bratislavskú lýru, a Balade o poľných vtákoch z jeho sólového debutu Doktor sen (1980). Známa slovenská sopranistka Adriana Kučerová a Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu ako ďalší hostia večera potom zaspievali Vianočnú (O prímerí) – aké aktuálne práve v súčasnosti! Pred úplne záverečnou skladbou Mám rád, ktorou Miro Žbirka dlhé roky končil svoje živé vystúpenia, sa dali dojatie a pozitívne emócie v publiku, ale aj u účinkujúcich na javisku, doslova krájať, a po jej doznení potlesk v stoji neutíchal dlhé minúty.
Aj tieto dva výnimočné koncerty potvrdili, že hudba a piesne Mira Žbirku žijú naďalej aj po jeho odchode do muzikantského neba. Veľmi výstižne to vyjadrila Terezie Kovalová: "Hudba je univerzálny jazyk, ktorý prekoná čas aj smrť." O hudbe Mira Žbirku to platí jednoznačne. No nielen jeho hudba je tým, čo priťahuje generácie. Pre mnohých z nás zostáva tento "slovenský Paul McCartney" už navždy symbolom slušnosti, skromnosti, empatie a pracovitosti. A to je dnes mimoriadne vzácne.
Zdroj: Silvia Arest
Zdroj: Silvia Arest
Zdroj: Silvia Arest
Setlist koncertu Miro Žbirka Symphonic Night:
(24. 10. 2024, Bratislava, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu)
- Mesto spí
- Melodicon
- Morning Sun, Evening Star
- Len s ňou
- Miliónkrát
- Múr našich lások
- Zažni
- Co bolí to prebolí
- Fair Play
- Prvá / V slepých uličkách / Katka (medley)
- Ako Boh
- Mesačný svit
- Slovenská (violončelo: Terezie Kovalová)
- Blackbird / Eleanor Rigby (violončelo: Terezie Kovalová)
- Jesenná láska (husle: Jaroslav Svěcený)
- Yesterday / Hey Jude (husle: Jaroslav Svěcený)
- Atlantída
- Balada o poľných vtákoch
- Vianočná (O prímerí) (spev: Adriana Kučerová & Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu)
- Mám rád
Autor: Ivan Straka
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Súvisiaci interpreti: Miro Žbirka
