Na 14. vydanie Mikulášskej tancovačky, ktorá je kompletne v réžii domácich hostiteľov z buldozéru ČAD, som sa tešil z viacerých dôvodov. Prvýkrát som sa na túto akciu vybral pracovne ako reportér a zároveň to bola pre mňa po mimoriadne natlakovanom jesennom programe bodka za tohtoročnou metalovou klubovou sezónou.
Hlavný dôvod na radosť bol v prvom rade skvelý koktejl slovenských a českých účinkujúcich, ktorý sa podaril namiešať Pištovi Vandalovi a spol. Zastúpené boli rôzne metalové subžánre a väčšinu kapiel som dovtedy poznal iba podľa názvu a chcel spoznať aj podľa tvorby, pretože takmer na všetky mám viac než pozitívne referencie.
Legendy z Kanála
Celý večer otvoril nový crust-grindcorový projekt Kanál, kde najlepšou referenciou je samotné obsadenie. Čo meno, to legenda. Kapelník Roman Hulín alias Hulo je na scéne už od polovice 90. rokov a na porátanie všetkých jeho hudobných aktivít by nám nestačili prsty na rukách a nohách. Je jedným zo zakladateľov kultových Testimony a okrem toho hráva alebo hrával, či už na basgitare alebo gitare, v Inekafe, Davovej Psychóze, LVMEN, ČAD, Romanes, Humanes... Je toho skrátka veľa. Na ultraskreslenú basgitaru brnká môj obľúbený multi-inštrumentalista Stano Baranec (Symbiosis, Abhorrence, Sync Delay). Do bicích trieska Peťo "Vlčák" Antal, známejší skôr s mikrofónom v ruke z kapiel ako Canis Lupus alebo Švablast. Za mikrofón sa tentokrát postavil talentovaný spevák Milan "Droty" Purdeš, v hudobnom svete nie až tak známy, ale zato je legendou v extrémnych športoch a veľký fanúšik extrémnej muziky.
Táto zmes osobností v spoločnom hudobnom projekte s nálepkou crust / grindcore znamenala jediné - šialený náklep, zbesilé tempo, hutné gitary, zverský rev a to všetko natlačené do čo najkratších skladieb. Ani si neviem tipnúť, koľko ich zaznelo počas ich polhodinového vystúpenia. Všetci štyria si svoju koncertnú premiéru evidentne užívali a občasné zaváhania prebehli s úsmevom na tvári. Napriek tomu, že boli prvou kapelou večera, klub už začínal byť slušne zaplnený a reakcie publika boli pozitívne. Dúfajme, že to Kanál ešte viac nakopne a dočkáme sa aj "dlhohrajúceho" albumu.
Zdroj: Branislav VartovníkŤažkotonážny triumf smrti
Po krátkej prestávke sa na pódium postavili Damato. Chalani majú vonku eponymný debut z roku 2019 a aktuálne EP Triumf smrti. Nič z toho som síce pred koncertom nepočul, ale od Pištu vieme, že za ich účasť na tancovačke loboval bubeník Valér Tornád. O to viac som bol zvedavý, pretože Valérov hudobný vkus je masakrálny.
Od prvých tónov bolo jasné, že aj v tomto prípade pôjde o ťažkotonážnu záležitosť - Damato to odpálili poriadne zostra a nekompromisne. Ich nasadenie a pódiový prejav ma vrátil na koniec 90. rokov, keď začali z USA prichádzať hardcorové kapely, ktoré vplyv punku nahrádzali metalom, v prípade pätice z Galanty až black metalom. Veľmi umne nakombinovaná zmes vysoko-oktánového hardcoru sa striedala s ponurými pomalšími tempami, aby to všetko mohlo vyvrcholiť v blastbeatovej blackovej smršti.
Spevák Kristián Serczel bol ako besný pes utrhnutý z reťaze a s vokálmi mu pomáhali basgitarista Andrej Lencsés a gitarista Matej Takáč. Druhá strana pódia patrila popod fúziky sa usmievajúcemu Filipovi Potrokovi a spoza bicích kryl všetkým chrbát Tomáš Dobi. Dokopy vytvorili masívnu hradbu zvuku, ich set sa nielen dobre počúval, ale bolo sa aj na čo pozerať a ja už chápem, prečo si Valér vybral práve ich.
Najmladší a najrýchlejší
Teraz si musím nasypať popol na hlavu a touto cestou sa nasledujúcej zostave ospravedlniť za to, ako strašne som ju podcenil. Keď som si čítal line-up tohtoročnej tancovačky, tak pri Refore som len ľahostajne kývol plecami, namiesto toho, aby som si ich aspoň pustil. Ešte než začali hrať, zaujal ma profesionálne pripravený stánok s merchom a pôvodnú ľahostajnosť začala nahrádzať zvedavosť. Tá narástla ešte viac, keď sa na pódiu zjavili samotní aktéri. Nie som dobrý v odhadovaní veku, ale dovolím si tvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o najmladších zo všetkých účinkujúcich, pri spevákovi by som povedal, že možno ešte nepoužil žiletku na tvári. Napriek očividne nízkemu veku majú už na konte EP Social Failure (2019) a LP Built To Nothing (2021).
Plachta s logom a gitary ostrých tvarov už dávali tušiť o čo pôjde. Nová vlna thrashmetalových kapiel vo svete zúri relatívne dlho a pomaly sa dostala aj ku nám, kde jej kraľujú Catastrofy. U našich češkých bratov si na trón brúsia zuby práve mlaďasi z Refore a musím povedať, že absolútne zaslúžene. Kvarteto v zložení František Tkadlec (gitara,spev), Dominik Šuchma (bicie), Karel Chromáček (basgitara) a Matěj Fišer (gitara) predviedlo prvotriedny old school thrash metal s odkazom na to najlepšie z 80. rokov a neuveriteľne pozitívnym nábojom a energiou sršiacou na všetky strany.
A keby len energia, ale to tempo! Nespomínam si, kedy som naposledy, ak vôbec niekedy videl takto rýchlo a precízne zahratý thrash metal, ale na domácej scéne asi nikdy, to tempo bolo proste neskutočné. Napriek tomu, že inšpirácia Refore pochádza z časov dávno minulých, nejednalo sa o obyčajnú recykláciu materiálu, práve naopak. Chalani to celé oživili sviežimi riffmi a humorom, ktorý po temnom náklade v podobe Damato celý večer trochu odľahčil. Program utešene gradoval, ale to najlepšie nás len čakalo.
Hentých treba zažiť na vlastnej koži
Pražskú kapelu Hentai Corporation registrujem už roky, ale skôr cez rôzne kontroverzie alebo referencie od kamarátov muzikantov, ktorí už mali tú česť hrať s nimi v Čechách a nešetrili chválou. Nepýtajte sa ma, prečo som si ich doteraz nepustil, denne si dávam kvantá muziky, starej, novej, všeliakej, a nemám žiadny kľúč, podľa ktorého by som vyberal, čo bude nasledovať. Vesmír to vždy zariadi tak, že to, čo si ku mne cestu nájsť má, si ju skôr či neskôr nájde.
Nakoniec som rád, že som o "Hentai panenstvo" prišiel koncertne a nie štúdiovo. Ako to už pri strate panenstva býva, predchádzali tomu určité obavy. Tak napríklad nástrojové zloženie. Na pódiu sa zjavili klávesy, bicie, gitara a mikrofón. Celý čas som bol v tom, že to tak má byť a že hrávajú v tejto netradičnej zostave. Až počas koncertu som sa dozvedel, že basgitarista ochorel, ale k tomu sa ešte vrátim. No a potom k nástrojom pristúpili štyri bizarné postavy, ktoré by v pohode prešli kastingom do Village People a v tom momente som už absolútne netušil, čo z toho bude.
Zdroj: Branislav VartovníkPoznáte ten pocit, keď máte sucho v ústach a chcete sa ísť napiť, mechúr vám ide rozdrapiť a chcete sa ísť na záchod, ale držíte a vydržíte lebo nechcete prísť o jedinú sekundu toho, čo bude nasledovať? Tak presne to nasledovalo. Ťažko sa to opisuje slovami, ale toto bol jeden z tých koncertov s veľkým K. Milujem, keď ma niečo hudobne nečakane rozseká a toto ma rozsekalo, pomlelo a nastrúhalo. Hentai Corporation je absolútny unikát, nepoznám nič, čo by sa im približovalo. Jasné, môžeme začať vyťahovať prirovnania k Mr. Bungle, The Dillinger Escape Plan alebo povedzme System Of A Down a nejaké spoločné prvky by sme určite našli, ale Hentai si idú svojou vlastnou originálnou cestou.
Neskutočne zohraté a fungujúce šialenstvo, totálne nevyspytateľný muzikálny blázninec. Sami svojmu nezaškatuľkovatelnému štýlu hovoria "thrash-rock'n'roll", ale v ich tvorbe nájdete všetko možné aj nemožné. Vačšia časť skladieb bola presne v tempe, v ktorom si nemôžete len tak pohodlne dupkať nohou a kyvkať hlavou, ale vás neuroticky klepe a trasie a nedá sa s tým prestať, lebo zároveň stojíte ako zhypnotizovaní pevne prikovaní k zemi.
Tieto vibrácie sa majstrovsky striedali s pokojnejšími pasážami zachádzajúcimi do jemného jazzu, popu, klasiky a potom zase naspať drkotať. Hentai Corporation milujú stupnice a neváhajú ich použiť, čím bláznivejšie, tým lepšie. Prazvláštna riffotvorba a vyhrávky na mňa fungovali ako magnet a napriek tomu, že za svoj set na nás vychrlili kvantá rôznorodej a zdanlivo chaotickej hudby, tak sa v tom dalo orientovať a povedzme singel Equillibristic Brides mi v hlave hrá doteraz.
Štyria jedineční šialenci. Vlastne piati
Základom kapely Hentai Corporation a hlavnými autormi sú excentrickí bratia Škarohlídovci. Petr má na starosti najmä gitaru, na ktorej hral skutočne svojským štýlom a stále ma vie príjemne prekvapiť zistenie, že aj po toľkých rokoch existencie tohto nástroja sa nájde niekto, kto to vie robiť inak, ako tí predtým. Spevák Radek je kapitola sama o sebe. Zo začiatku sa ešte držal na uzde, ale s každou ďalšou skladbou sa opúšťal viac a viac. Kriku pribúdalo a oblečenia na ňom ubúdalo. Radek je jeden z poznávacích znakov kapely, keď ho počujete, hneď viete, že ide o Hentai Corporation. Jeho register je naozaj obdivuhodný a dominantná uvrieskaná fistula vám vybije všetky plomby v zuboch.
Ďalším poznávacím znakom je bezpochyby klávesák Adam Novotný. Opäť veľmi originálne využitie tohto nástroja robí z Hentai Corporation tak unikátnu kapelu. Od zvukových registrov až po techniku hry sa jednalo o neskutočný výkon a ja som z neho nevedel odtrhnúť zrak. Adam sa primárne sústredil na svoj nástroj a do publika hodil len z času na čas pohľad s pobaveným úškrnom, ktorý naznačoval, že presne vie, čo ich hudba s ľuďmi robí, ako ich rozoberá na súčiastky a zase skladá naspať a to všetko v tej istej sekunde.
Zdroj: Branislav Vartovník Za absentujúceho basgitaristu zaskočil práve Adam a zvládol ju popri tých šialených vyhrávkach takisto na klávesoch. Aj preto som mal celý čas pocit, že takto hrávajú bežne, pretožem pri všetkej úcte k basgitaristovi Matoušovi Durajovi, ktorému prajem skoré uzdravenie, tomu naozaj nič nechýbalo. Celý cirkus rytmicky poháňal, ako inak, skvelý bubebník Zdeněk Šťáva, v tomto prípade nomen omen, pretože jeho na prvý pohľad nenápadná hra je veľmi štavnatá a krásne do celého celku zapadá. Už sa neviem dočkať, ako ich znova uvidím už v kompletnej zostave.
Trochu som sa opustil, ale nedá sa mi inak. Nestáva sa mi často, že by ma niečo takýmto spôsobom na prvýkrát dostalo a ďakujem organizátorom, že sem týchto bláznov zavolali. Keďže som skoro celý budget minul v eufórii z vystúpenia Refore na ich CD, zostali mi peniaze už len na debutový album, samozrejme so šialeným názvom The Spectre Of Corporatism: Starship Shaped Schnitzels From Planet Breadcrumbs Are Attacking A Giant Tree Monster Who Has A Vagina And Holds Hitler Hostage (2013). Trochu som sa bál, že po tak silnom koncertnom zážitku to nebude úplne ono, ale kdeže. Šlape to rovnako výborne, len som si to musel po včerajšku zakázať počúvať v aute, lebo zabudnite na 50-tku v meste.
Kto prežil Hentai Corporation, toho dorazil začadený buldozér
Hentai Corporation je presne tou kapelu, po ktorej ísť hrať je takmer nemožné a napadlo mi, že či si ČAD na seba neuplietli bič. Opak je však pravdou. Ich hudba je natoľko odlišná a zároveň rovnako intenzívna, že od úvodnej skladby Dostal som od otca sekeru bolo jasné, že tých, čo nezničili Hentai Corporation, spoľahlivo roztrhajú na kusy ČAD so svojim ripcorom. Je naozaj obdivuhodné, aký hrmot vedia narobiť v trojici.
Refore hrajú najrýchlejší thrash, aký som u nás kedy videl, ČAD robia to isté v hardcorových vodách. Kto pozná tento žáner, vie, že v ňom dominuje jeden typický beat, ktorý u nás nikto nediktuje lepšie ako Valér Tornád. Suverénne najlepší bubeník v hre a viem si úplne v pohode predstaviť, že by to celé odohral sám a bavilo by ma to takisto. Presný a silový až hrôza. Prvýkrát som videl kapelu s najnovším basgitaristom Grizzlym Zlým a musím povedať, že do desaťročiami zohranej dvojice Pišta - Valér zapadol skvele. Či už samotnou hrou alebo pódiovým prejavom.
Zdroj: Branislav VartovníkNa pár skladieb sa prestriedal aj s predchádzajúcim basgitaristom Jankom Kněžím a so špeciálnym hosťom Jóvanom Karpátym s jeho megadistortionom. Škoda, že sa na pódiu nepredstavila aj Baška Noiseovna, ktorá sa aspoň prišla pozrieť na svojich kolegov a napriek rodinným povinnostiam a pauze s koncertovaním je stále členkou kapely. No a všetko to dirigoval a moderoval večne usmiaty Pišta Vandal. V príhovoroch milý, v piesňach zúrivý a jeho hutné riffy, ktoré sú dôležitou a výraznou súčasťou ich zvuku, mám rád už roky rokúce.
Rozoberať skladbu po skladbe nebudem, pretože by som len opakoval report z jarného Besnenia zbojníkov, ale zaznelo všetko podstatné z tvorby kapely ako Ľudia smrdia, Medvede, Urážanie hudby, Démon samoty, Železný mejdan alebo Ťažký kov. Zazneli aj Zbojnícke móresy, ktoré na Besnení zbojníkov odpálili spolu s Catastrofy, a keďže tí na koncerte chýbali, Borisa skvele zastúpilo publikum. To vytváralo naozaj parádnu kulisu počas celého setu a počuť natrieskaný Randal spievať na plné hrdlo "Ludia smrdia!" alebo "V meste sú medvede" bol neskutočný zážitok.
Dostalo sa aj na skladby, ktoré ČAD naživo dlhšiu dobu nehrali, napríklad Psia krv. Tu nás čakala skutočná čerešnička na torte, keď hudobníci na pódium pozvali herca, seriálového komisára Rexa Juraja Baču, ktorý je veľkým metalovým fanúšikom a bolo to na ňom veru vidieť. Juraj si svoje vystúpenie naozaj užíval na 100% a ja som nechápal z jeho pohybov, ktoré vyzerali akoby hral v metalovej kapele roky a koncertoval s ňou trikrát týždenne.
Treba povedať, že Juraj bol v klube od úplneho začiatku a pozrel si aj koncerty ostatných kapiel, napriek tomu, že jeho vystúpenie bolo až úplne na konci, čo takisto svedčí o jeho láske k tomuto žánru. Okrem Psej krvi s kapelou odpálil ešte Mám v krku krv a to bola definitívna bodka za tohtoročnou veľmi vydarenou Mikulášskou tancovačkou.
Okolo jednej v noci kapela dohrmela a ja som sa s tradične príjemným pískaním v ušiach vybral domov spať spánkom spokojných. Lepší záver tohtoročnej metalovej sezóny si len ťažko predstaviť. Ešte raz ďakujem organizátorom a všetkým zúčastneným kapelám za tento zážitok a veľmi ma teší, že o domácu scénu je takýto záujem, pretože klub bol zaplnený na prasknutie.
Autor: Tomáš Danišovič
