Oslava slobodnej tvorby alebo nenaplnený sen o vzbure? Rádiohlavy zažili jeden z najdiskutovanejších ročníkov

Nebol to zrovna najkrajší deň. Večer sa odovzdávali Radio_Head Awards za rok 2024 a oslavy v Slovenskom rozhlase som sa mal ako porotca osobne zúčastniť, avšak psychická nepohoda a komplikované životné okolnosti ma od fyzickej účasti odradili. To mi však nezabránilo pozrieť si online prenos z gauča v nespoločenskom oblečení (teplákoch a nevypratom tričku) a s uvoľnenou grimasou na tvári.

Moju psychickú nepohodu v ten deň podporil aj fakt, že som sa riadením osudu ocitol v mojom rodnom meste Topoľčany, čo je najdepresívnejší kus zemegule, kde som šiel predať svoju gitaru pánovi, ktorý si ju chcel dať na stenu. Tak symbolické, tak smutné a tak typické. Každopádne… Radio_Head Awards 2024. Otváram škatuľu s pizzou z nejakej basic pizzerie a zapínam live prenos.

Atmosféra pôsobí ako vždy gala, čiže som rád, že som sa nezúčastnil. Slávnostný večer otvára minuloročný víťaz poslucháčskej aj novinárskej kategórie Album roka, Fvck_Kvlt. Akustickou skladbou Nepoviem so sláčikovým aranžmánom z jeho nového albumu Mŕtva revolúcia navodil zádumčivú atmosféru, aby ju vystriedal titulný song číslo jedna v sprievode Bratislavského chlapčenského zboru. V úvodnej piesni ho k akustickej gitare doprevádzali hudobníci Matej Tkáč na violončelo a Ján Kružliak ml., ktorý sa chopil violy.

Fvck_Kvlt, Berlin Manson… Kde je Dušky Vlk?

Moderátor Martin Staňo vzápätí nečakane zglosoval tektonické pohyby na slovenskej alternatívnej hudobnej scéne. Jemným roastovaním dlhoročných stálic a historicky najúspešnejších mien Rádiohláv vystihuje moment, kedy mladšia generácia hudobníkov preberá štafetu alebo pochodeň, a zároveň tým aj trochu spoiluje výsledky tohtoročného odovzdávania cien. Billy Barman, Puding pani Elvisovej, Para či Jana Kirschner totiž zjavne ustupujú v premieňaní nominácií na sošky mladším a v prejave radikálnejším kolegom.

Ich mená poznáte z minuloročných aj tohtoročných výsledkov. Kým minulý rok bol hlavným víťazom večera spomínaný Fvck_Kvlt, tentoraz štafetu prevzali Berlin Manson. Možno škoda (vlastne nie možno, ale určite), že sú to iba tieto dve mená, pretože scéna, ktorej sú vlajkovou loďou, je omnoho bohatšia. Výsledky diváckeho hlasovania z ostatných dvoch rokov by mohli byť akýmsi mementom a budúcim vodítkom aj na zostavovanie denných playlistov, keďže práve od nich závisia "nominácie" do longlistov v prvom kole hlasovania.

Myslím, že nie som jediný, kto nerozumie absencii väčšieho počtu umelcov z podhubia tejto scény. Nebudem menovať všetkých, no spomeniem aspoň "knieža undergroundu" Dušana Vlka, ktorý by po minuloročnom vydaní albumu DUŠA UNDERGROUNDU určite výrazne zamiešal kartami. Nehovoriac o tom, že po roku vypredávania klubov v dvoch republikách by si túto možnosť minimálne zaslúžil.

Vyhrali sme, tak prepáčte!

Slová Martina Staňa sa vzápätí naplnili a už v prvej kategórii večera Skladba roka zvíťazili Berlin Manson spoločne s Katarziou a ich skladbou Nemám koho obdivovať. Zvíťazili práve v konkurencii tradične silných mien "efemkovej" scény ako Billy Barman, Para či Jana Kirschner.

Kapela Berlin Manson, ktorá vznikla ako obývačková odpoveď na nudu počas covid obdobia, sa jednoducho stala fenoménom, ktorý v podobných anketách valcuje obvyklé stálice populárnej hudby alternatívnejšieho spektra. Už počas minulého roka sme pozorovali tento jav, keď si kapela alebo interpret z "punkovej" scény preberá ocenenie od "normies" a mieša svoje "undergroundové" doktríny do širšieho koryta overgroundu. Úvodzoviek sa nezbavíš a musíme tu žiť s nimi. Zároveň sme však aj svedkami toho, ako "overground" mení tých, čo doňho vstupujú. V prípade BM je to však len taká pocitová zmena teploty, kde už kapela prestáva "patriť" iba hŕstke kamošov, gatekeeperom ostávajú oči pre plač a punková polícia rozozvučuje pomyselné majáky.

Berlin Manson sa dokonca v neskoršom ironickom statuse, uverejnenom na Instagram story, ospravedlňujú slovami: "Prepáčte, že sme vyhrali." A nie raz – triumfovali hneď v troch kategóriách. Okrem Skladby roka im poslucháčske hlasovanie prinieslo aj sošky za Debut a Album roka Poor but Sexy, ktorý vyšiel presne pred rokom pod krídlami slovenského nezávislého labelu Weltschmerzen.

* Darmo niektorí nad cenou Debut roka nechápavo krútili hlavami – ich prvotina Život končí keď máš trinásť z roku 2022 bola "len" EPčko a dlhohrajúci album do minulého roka skutočne nemali. Už osem mesiacov po jeho vydaní však stihli "dropnúť" aj jeho nemenej vydareného nasledovníka Polámeme svoje ID?. Túto nahrávku síce poslucháči ani kritici zrejme od decembrového vydania nestihli dostatočne navnímať a do nominácií sa na RHA nezmestila, no už samotné vydanie dvoch silných albumov svedčí o tom, že Berlin Manson si za rok 2024 ocenenia skutočne zaslúžia. *

Zdroj: Martina Mlčúchová

Punk ako zástanca inštitúcií?

Za zmienku stojí fakt, že interpreti ako Fvck_Kvlt alebo Berlin Manson na podobné podujatia prirodzene prinášajú aj vyhranené postoje v rámci spoločenských tém, čo rezonovalo aj v rôznych reakciách na tohtoročné Rádiohlavy. Frontman BM Adam Dragun si po ocenenie Skladba roka prišiel zabalený v palestínskej vlajke, čím dal bez slov a jasne najavo svoj postoj solidarity s civilistami v Pásme Gazy. Mnohí (vrátane mňa) to ocenili, no stavím sa, že by sa našli aj odporcovia tohto gesta.

V ďalšom vstupe pri preberaní ceny za Debut roka sa už vyjadril aj verbálne, a to k ničeniu slovenských štátnych, najmä kultúrnych inštitúcií. Postavil sa na ich stranu s vysvetlením, že doba, kedy punk predstavoval odpor voči nim ako súčasti systému, sa skončila a namiesto toho čelíme časom, kde systém považuje fungujúce inštitúcie za svoju poruchu a systematicky ich ničí. "Ďakujeme, že ste chybou v systéme," povedal na záver jedného z najlepších prejavov večera na adresu Rádia_FM.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Ako vysvitlo zo stále prebiehajúcich diskusií po odovzdávaní cien, mnohí čakali, že sa k nemu s podobnými posolstvami pridajú aj ďalší umelci a umelkyne, či ľudia, ktorí na pódiu odovzdávali ceny. V príhovoroch pravidelne zneli z rôznych uhlov podané myšlienky o potrebe slobodnej tvorby, či oslave rozmanitosti a spájania, kritici však zúčastneným vyčítajú prílišnú vlažnosť v prejavoch a opatrnosť pri komentovaní aktuálneho diania v kultúre a celkovo v spoločnosti. Počas víkendového pretriasania Rádiohláv na sociálnych sieťach sa dokonca objavil hoax, že účinkujúci museli podpísať dokument, kde sa zaväzujú k autocenzúre pod hrozbou pokuty.

To sa ukázalo ako nezmysel. Účinkujúci skutočne podpisovali dokument. Išlo však o obligátnu a štandardnú každoročnú klauzulu, kde sa zaväzujú k nepoužívaniu vulgarizmov a nedehonestovaniu skupín či jednotlivcov na základe rasy, národnosti a politického alebo náboženského presvedčenia. Takže nič, s čím by sa dalo nesúhlasiť, pokiaľ nie ste "moron". To, že sa na podobných podujatiach nemá objavovať ani skrytá reklama či propagácia politických strán, je tiež plne pochopiteľné.

* V každom prípade je zaujímavé, ako môže byť ten istý dokument v rôznych časoch rozdielne vnímaný. Kým pred desiatimi rokmi ho zrejme každý podpísal bez toho, aby sa nad tým vôbec pozastavoval, dnes akoby ho niektorí považovali priam za nástroj cenzúry či zastrašovania. Je to absurdné, no, žiaľ, aj náhla paranoja voči médiu, ktoré bolo na Slovensku vždy silným zástancom slobody, svedčí o kríze dôvery, ktorá je symptómom rozdelenej spoločnosti. *

Zdroj: Martina Mlčúchová

Rádio má byť nezávislé a žiadne iné

Sen časti kultúrnej obce o protivládnej vzbure priamo na pôde verejnoprávneho média sa nenaplnil, napriek tomu sa počas večera takmer každý/á, kto si odniesol/a nejakú z cien, aspoň zmienkou pozastavil nad krušnosťou tejto doby. A to je vždy niečo, čo treba z môjho pohľadu kvitovať, a nie hejtovať či kritizovať, že nešlo o podobne úderné prejavy, aké v posledných mesiacoch pravidelne znejú na protestoch.

Ak aj u niekoho zaúradovala autocenzúra, tak hlavne z toho dôvodu, že dnes ani len netušíte, či váš prejav (akokoľvek dobre mienený) neuvrhne do problémov samotnú ruku, ktorá vás hladí. V tomto prípade rádio, ktoré vás podporuje a dáva "props" a priestor vašej tvorbe. Nikdy totiž neviete, kedy sa na sociálnych sieťach objaví nové blonďavé videjko s prekvapenými a gúľajúcimi očami pri "odbornom" posluchu "zvrátenej" progresívnej hudby a s komentármi typu: "Na toto idú moje dane?" To nechcete!

Ženská kategória

Upokojenie prichádza v podobe éterického vystúpenia Eriky Rein, sprevádzanej Martinom Krajčírom a.k.a. Isobutane. Erika bola nominovaná v troch kategóriách a hoci odišla bez sošky, minuloročný debutový album Kamibe, ktorý sa stal jej vstupenkou na tohtoročné Rádiohlavy, je peknou ukážkou toho, ako sa dá v hudbe progresívnosť a tradícia spájať nenásilne a s vkusom.

Prvýkrát v histórii RHA nastala genderová zhoda v nomináciách. V kategórii Objav roka sa totiž tento rok objavili iba mená ženských hudobných projektov. Z pätice emko, flou~, Christina Mantis, Kristie Kardio a Ovarius si sošku nakoniec odniesla Christina Mantis. Z menovaných neobišla naprázdno ani Anna Óváry, známa ako Ovarius, ktorá získala ocenenie Nadácie Advance Investments spolu s finančným príspevkom na nahratie albumu – treba povedať, že výrazne vyšším než dáva SOZA Objavu roka. V istom zmysle tak Ovarius obišla lepšie, než keby poslucháčsku cenu vyhrala. Navyše dostala priestor aj na vystúpenie s intímnou klavírno-sláčikovou verziou pôvodne synthpopovej skladby Theory and Routine.

Zdroj: Martina Mlčúchová

Hlavným odkazom večera bola rozmanitosť a ľudskosť

Žánrové ceny boli aj tento rok fascinujúcou prehliadkou hudobnej rozmanitosti často aj medzinárodne konkurencieschopnej "menšinovej" slovenskej hudby. Tento rok odborné poroty najviac zaujali Ildikó Kali za nahrávku Jori Jori v kategórii World Music, Zabiť Františka za album II. v kategórii Folková hudba (zajtra konečne vydáme trestuhodne oneskorenú recenziu, pozn. red.), kapela Etterna za album Dead Doesn't Mean Gone v Hard and Heavy, hudobník a producent Subtension v kategórii Elektronická hudba, Michaela Turcerová s nahrávkou alene et v rámci Experimentálnej hudby, projekt Šušková / Adamčiak s nevšednou a naživo skvele odprezentovanou nahrávkou Konštelácie / Permutácie v sekcii Klasickej hudby, a medzi jazzmanmi zvíťazil Oskar Török Sextet s rovnomenným albumom.

Berlin Manson boli s nahrávkou Poor but Sexy nominovaní aj v kategórii Album roka / Novinárske ocenenie, no minuloročný dvojitý úspech Fvck_Kvltovho albumu Cigán u poslucháčov aj kritikov nenapodobnili. Konkurencia silných albumov bola tento rok naozaj veľká, mnohí umelci a umelkyne, ktoré by si to zaslúžili, sa do Top 5 nezmestili. Favoritkou novinárskej obce sa napokon stala Nina Kohout vďaka svoju debutovému albumu Gentle Autopsy.

* Pri preberaní ceny priznala, že nemá pripravený žiadny prejav, pretože všetku svoju pozornosť smerovala k spoločnému vystúpeniu s Vojtikom, ktoré patrilo medzi najkrajšie momenty večera. Napokon však skvele zvládla aj príhovor – čisto osobný a absolútne nepolitický, no napriek tomu nebanálny a so silným ľudským odkazom, ktorý je v dnešnej dobe rovnako dôležitý ako toľko diskutované protestné gestá. To isté možno povedať aj o Ovarius, ktorá mala takisto pekný prejav týkajúci sa tvorby a duševného zdravia. Nie však v tom klasickom zmysle, že samotná tvorba je terapiou. Skôr naopak – hovorila o tom, ako jej práve terapia pomohla dozrieť k tomu, aby sa našla v sólovej tvorbe. A napokon trefne dodala, že celý svet, v ktorom žijeme, by dnes potreboval poriadnu terapiu. *

Galavečeru Radio_Head Awards teda skutočne nechýbali silné slová a gestá – síce nie explicitne politické, ale o nič menej dôležité. Medzi také patrilo aj Mimoriadne ocenenie, ktoré si za všetky hudobné pedagogičky a pedagógov podieľajúcich sa na vzdelávaní ďalších generácií mladých umelcov a umelkýň prevzala Eva Šušková.

* Hudobné vzdelávanie v projektoch ako Superar, v ktorom umelkyňa a pedagogička dlhoročne pôsobí, totiž zďaleka nie je len o hudbe. A keď priamo z pódia požiadala o finančnú pomoc pre tento vzácny počin zapájajúci do hudobného života deti zo sociálne slabších komunít, pretože aj Superar ako neziskovka tvrdo pocítil "ťaženie" súčasnej vlády proti mimovládnemu sektoru, došlo aj na to, čo vraj počas tohto galavečera tak chýbalo. Nie každý je stavaný na veľké prejavy, no aj touto úprimnou prosbou o podporu Superar v ťažkých časoch bolo o situácii v slovenskej spoločnosti a kultúre povedané dosť. *

Ocenenie za prínos do hudby v samom závere večera získala in memoriam Stanka Apfelová, ktorá nás, bohužiaľ, opustila minulý rok po ťažkom a dlhom boji s rakovinou. Budeme si ju pamätať ako súčasť kapiel Got Blue Balls, Toddler Punk a Zlokot, ktoré jej v poslednom čísle večera postupne zahrali pár pesničiek. Česť jej pamiatke!

Záver na záver

Na záver by som rád vyjadril podporu Rádiu_FM, všetkým umelcom a umelkyniam, ktorí robia tento svet o niečo znesiteľnejším miestom, pracovníkom a pracovníčkam v kultúrnej oblasti za to, že prinášajú na svet hodnoty, ktoré dnes tak veľmi rozčuľujú Mordor, a v neposlednom rade aj sebe za písanie tohto článku na klávesnici, na ktorej nefungujú klávesy "í" a "9".

Autor: Renat Khallo (+ pár *postrehov* Patrika Marfláka)

Zdroj: Martina Mlčúchová

Zdroj: Martina Mlčúchová

Prehľad nominácií a víťazov Radio_Head Awards za rok 2024

POSLUCHÁČSKE CENY

Album roka:

• Berlin Manson – Poor but Sexy
• Billy Barman – Galéria duševného zdravia
• Jana Kirschner – Obyčajnosti
• Para – Pre všetko okolo nás
• Supa, Vec – Námestie slobody

Skladba roka:

• Berlin Manson – Nemám koho obdivovať (feat. Katarzia)
• Billy Barman – Hory medzi nami
• Jana Kirschner – Struny
• Para – Čas
• Para, Jana Kirschner – Vilma

Debut roka:

• Berlin Manson – Poor but Sexy
• Erik Šulc – Radiohood
• Erika Rein – Kamibe
• Nina Kohout – Gentle Autopsy
• Tamara Kramar – Make It Poetic

Objav roka:

• emko
• flou~
• Christina Mantis
• Kristie Kardio
• Ovarius

POROTCOVSKÉ CENY

Album roka / Novinárske ocenenie:

• Berlin Manson – Poor but Sexy
• Erika Rein – Kamibe
• Nina Kohout – Gentle Autopsy
• Tante Elze – Ódy
• Vojtik – Messiash IX

Elektronická hudba:

• Autumnist – Anatomy Of Shadows
• Erika Rein – Kamibe
• FVLCRVM – Aimés EP
• Subtension – Burn After Writing
• Whithe – "A While"

Folková hudba:

• Barbara Bortolini – Vice Versa
• Edo Klena – 2020
• Ildikó Kali – Jore Jore
• Štefánikove deti – Mlyny
• Zabiť Františka – II

Hard & Heavy:

• Ceremony of Silence – Hálios
• Čad – Veľký tresk
• Etterna – Dead Doesn't Mean Gone
• Hecatoncheir – Nightmare Utopia
• Kazostroj - Špina/Hnuj

World music:

• Building Bridges – Spev
• Ildikó Kali – Jore Jore
• O gadže bašaven – Baro hitos
• Pekovci – Pekovci
• Solamente naturali / Barokksolistene – One Music

Jazzová hudba:

• Lukáš Oravec Orchestra – Big City Moods
• Oskar Török Sextet
• Peter Dobai Quintet – Head In The Clouds
• Sisa Fehér – Mammatus
• Sisa Michalidesová – Fatal Gulp

Klasická hudba:

• Eva Šušková, Tomáš Šelc, Katarína Šárközi, Júlia Urdová, Juraj Tomka, Sylvia Urdová – Slovenská sakrálna hudba 20. storočia
• Magdaléna Bajuszová – Slovenské klavírne sonatíny
• Milan Paľa, Marián Lejava, Slovenská Filharmónia, Codensemble – Pascal Dusapin: Violin Concertos
• Štátna filharmónia Košice, Robert Jindra – Bedřich Smetana: Má vlast
• Šušková / Adamčiak – Konštelácie / Permutácie

Experimentálna hudba / Nahrávka roka 2024

• Barbora Tomášková – z DNA
• Drť – Drôtenky
• Katov Syn(th) – Tu, kde žijem, žiješ, žijeme
• Michaela Turcerová – alene et
• Štefan Szabó – clouds and pulses

Ocenenie za prínos do hudby: Stanka Apfelová in memoriam

Mimoriadne ocenenie: Eva Šušková (symbolicky za všetky hudobné pedagogičky a pedagógov)

Ocenenie Nadácie Advance Investments: Ovarius