Kam zamkla si svoju pravdu? Kde zmizla tvoja clivota? Sú len skutky v pichľavej nahote zabudnuté v kaviarničke na bulvári. A fotograf si nesie svoje krámy, Vraj na pamiatku zvecní aj nás. Okamihy zašlých časov, zožltnutých starých krás. Len strýčko Apollinaire ti hladí do duše. V ateliéri lietajú motýle, pavučinové závesy trbliecu sa vo farbách ich krídiel a ty sa im veľmi podobáš. Na rohu ulice sedíš pri káve a maliar plátna zozbieral. Už nás nechce maľovať, tú zašlú históriu minulých čias. Len strýcko Apollinaire ti hladí do duše.