Ani už tichšie padať nemôže, ako dne s padá. Čo to k nám ide , prebože. Kto nás to hľadá? Rozprávka plachá, ako zvieratko, opodiaľ stojí. Chcela by sa nás dotknúť úkradkom , j sa nás bojí. Rozprávka plachá ... Ani už tichšie snežiť nemôže, ako dne s sneží. Ide k nám záprah bože, pretože, v tenučkej sprieži. Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blyzučký vzdychu , sneží am z sa ako v zrkadle vidíme v tichu.
Richard Müller
