Robo Grigorov

Nechaj ma v garsónke s čiernymi stenami,
nechci to vrátiť,
čo dávno je za nami.
Keď dávaš zbohom,
tak nerob to perami,
urob mi kávu a len tak odíď.
Nechcem ťa hľadať za siedmimi horami,
nechajme padať ten svet hore nohami.
Keď dávaš zbohom,
nerob to vetami,
urob mi kávu a len tak odíď.
Keď všetko stratíš,
možno sa vrátiš,
možno až na staré kolená.
Keď všetko stratíš,
možno sa vrátiš,
veď ten svet naruby bol iba náš...