Robo Opatovský

Bolo to tak dávno

V Bmikúte sedí, G#vníma len sám seba,

v Fmiprítmí šedých F#stien.

Chvíľa pravdy, znie ako závisť, zloba,

zázrak uvidel.

Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,

v kliatbe zrkadiel.

Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,

tak to osud chcel.



®: Bolo to tak Bmidávno, G#dnes to Fmiviem. F#

Spomienky sa Bmivrátia, G#zabudnúť Bmichcem.

Bolo to tak dávno, dnes to viem.

Myšlienky ma spália, zabudnúť chcem



V spánku vidí, chmáry sa rozplynuli,

svitol jasný deň.

Chvíľa pravdy, Z tisíc a jednej noci,

zázrak uvidel.

Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,

v kliatbe zrkadiel.

Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,

Tak to osud chcel.