V Bmi kúte sedí, G# vníma len sám seba,
v Fmi prítmí šedých F# stien.
Chvíľa pravdy, znie ako závisť, zloba,
zázrak uvidel.
Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,
v kliatbe zrkadiel.
Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,
tak to osud chcel.
®: Bolo to tak Bmi dávno, G# dnes to Fmi viem. F#
Spomienky sa Bmi vrátia, G# zabudnúť Bmi chcem.
Bolo to tak dávno, dnes to viem.
Myšlienky ma spália, zabudnúť chcem
V spánku vidí, chmáry sa rozplynuli,
svitol jasný deň.
Chvíľa pravdy, Z tisíc a jednej noci,
zázrak uvidel.
Do tváre hľadí, výčitky má zo seba,
v kliatbe zrkadiel.
Kúzlo, ktorým láska sa vrátiť nedá,
Tak to osud chcel.
Robo Opatovský
