Robo Opatovský

^A
Spomí ^D nam si na pár ^F#mi slov,
keď ^Hmi blízkosť tiel bola ^G hrou.
Už ^D netráp sa a ^Hmi lásku daj,
prosím ^Emi nechoď, odpúš ^A ťaj.

Spomínam si na pár viet,
čo z úst nešli vrátiť späť.
Už netráp sa a lásku daj,
prosím nechoď, odpúšťaj.

Čo ^G mám, to v ^A duši ukrý ^F#mi vam.
Ten ^Hmi kúsok šťastia v ^G nás,
len pre ^A nás.

®: Možno som ^D chcel, spomaliť ^G čas.
Možno už ^Hmi viem, že ^A strácam Ťa zas.
Možno som ^D chcel, spomaliť ^G čas.
Možno už ^Hmi viem, že ^A vrátiš sa zas.
Neviem sám seba ^D nájsť.

Spomínam si na pár scén,
plných hnevu deň čo deň.
Už netráp sa a lásku daj,
Prosím nechoď, odpúšťaj.

Spomínam si na návrat,
keď na prahu ostal som stáť.
Už netráp sa a lásku daj,
prosím nechoď, odpúšťaj.

Čo ^G mám, to v ^A duši ukrý ^F#mi vam.
Ten ^Hmi kúsok šťastia v ^G nás,
len pre ^A nás.

®: Možno som ^D chcel, spomaliť ^G čas.
Možno už ^Hmi viem, že ^A strácam Ťa zas.
Možno som ^D chcel, spomaliť ^G čas.
Možno už ^Hmi viem, že ^A vrátiš sa zas.
Neviem sám seba ^D nájsť.