Štyri minúty
Billy: Štyri minúty a odpočítavam.
Jim: Dobre.
Billy: Oni stlačili gombík, Jim.
Jim: Oni stlačili gombík Billy, aký gombík?
Billy: Ten veľký červený.
Jim: Myslíš TEN gombík?
Billy: Zbohom, Jim.
Jim: Zbohom! Ó áno. Toto nie je dovidenia, je to zbohom! Ha! Ha!
Jim: Toto je CHAOS. Je prekrásny, príjemný, juhokalifornský letný deň. Je 30 stupňov... Povedal som príjemný ... Mal som povedať bombový ...
Ha! Ha! ...Dobre. Som Jim a toto je Rádio CHAOS a skúsme čo najrozumnejšie využiť posledné štyri minúty ktoré nám ostávajú.
Molly: Každý má niečo, čo sa dá nazvať domovom.
Jim: Vonku na štadióne Dodgerov. Sme na konci siedmej, Dodgeri vedú tri nula nad Giantami, a pre tých čo sa chystajú zajtra surfovať, to nevyzerá dobre. (Zvoní telefón)
Jim: Som z toho zmätený aby som pravdu povedal ...Dobre. Dámy a páni, ak sú hlásenia, ktoré dostávame pravdivé, mohlo by to byť ono. Billy, ak ma počúvaš, prosím ťa ihneď zavolaj.
Po tom čo sa lietadlo tesne vyhlo zrážke
Prisaháš že už doň nikdy nenasadneš
Po prvom bozku ktorý si zažil
Prisaháš že s tým už nikdy neprestaneš
A keď si práve prešiel na červenú
Sadneš si roztrasený pod lampu
Sám sebe prisaháš
Že už nikdy nebudeš šoférovať pod vplyvom alkoholu
Niekedy sa cítim akoby som domov šiel
Prisaháš že sa už nikdy na nič nevykašleš
Niekedy nezbadám že prší a padá sneh
A nikdy už neprerušíš skupinovú prípojku
A keď východný vietor vanie
Niekedy sa cítim akoby som domov šiel
Jim: Billy, ak počúvaš, prosím zavolaj.
Kalifornský čudák: Morský jazyk nemá oči.
Molly: Zbohom malý vyzvedač na oblohe. Vravia že kamery neklamú.
Som šťastná, som smutná, som dobrá, som zlá?
Jim: Billy, ak počúvaš, prosím zavolaj.
Kalifornský čudák: Morský jazyk nemá oči,morský jazyk nemá oči.
Billy: Desať, deväť, osem, sedem,
Margaret Thatcherová: Naše vlastné nezávislé jadrové zastrašovanie pomáha udržať mier.
Billy: Šesť, päť, štyri, tri,
Obyčajná osoba: ..dostal si zamestnanie...
Billy: Dva, jedna,
Margaret Thatcher: Na ďalších štyridsať rokov.
Jim: Zbohom, Billy..
Billy: Štyri minúty a odpočítavam.
Jim: Dobre.
Billy: Oni stlačili gombík, Jim.
Jim: Oni stlačili gombík Billy, aký gombík?
Billy: Ten veľký červený.
Jim: Myslíš TEN gombík?
Billy: Zbohom, Jim.
Jim: Zbohom! Ó áno. Toto nie je dovidenia, je to zbohom! Ha! Ha!
Jim: Toto je CHAOS. Je prekrásny, príjemný, juhokalifornský letný deň. Je 30 stupňov... Povedal som príjemný ... Mal som povedať bombový ...
Ha! Ha! ...Dobre. Som Jim a toto je Rádio CHAOS a skúsme čo najrozumnejšie využiť posledné štyri minúty ktoré nám ostávajú.
Molly: Každý má niečo, čo sa dá nazvať domovom.
Jim: Vonku na štadióne Dodgerov. Sme na konci siedmej, Dodgeri vedú tri nula nad Giantami, a pre tých čo sa chystajú zajtra surfovať, to nevyzerá dobre. (Zvoní telefón)
Jim: Som z toho zmätený aby som pravdu povedal ...Dobre. Dámy a páni, ak sú hlásenia, ktoré dostávame pravdivé, mohlo by to byť ono. Billy, ak ma počúvaš, prosím ťa ihneď zavolaj.
Po tom čo sa lietadlo tesne vyhlo zrážke
Prisaháš že už doň nikdy nenasadneš
Po prvom bozku ktorý si zažil
Prisaháš že s tým už nikdy neprestaneš
A keď si práve prešiel na červenú
Sadneš si roztrasený pod lampu
Sám sebe prisaháš
Že už nikdy nebudeš šoférovať pod vplyvom alkoholu
Niekedy sa cítim akoby som domov šiel
Prisaháš že sa už nikdy na nič nevykašleš
Niekedy nezbadám že prší a padá sneh
A nikdy už neprerušíš skupinovú prípojku
A keď východný vietor vanie
Niekedy sa cítim akoby som domov šiel
Jim: Billy, ak počúvaš, prosím zavolaj.
Kalifornský čudák: Morský jazyk nemá oči.
Molly: Zbohom malý vyzvedač na oblohe. Vravia že kamery neklamú.
Som šťastná, som smutná, som dobrá, som zlá?
Jim: Billy, ak počúvaš, prosím zavolaj.
Kalifornský čudák: Morský jazyk nemá oči,morský jazyk nemá oči.
Billy: Desať, deväť, osem, sedem,
Margaret Thatcherová: Naše vlastné nezávislé jadrové zastrašovanie pomáha udržať mier.
Billy: Šesť, päť, štyri, tri,
Obyčajná osoba: ..dostal si zamestnanie...
Billy: Dva, jedna,
Margaret Thatcher: Na ďalších štyridsať rokov.
Jim: Zbohom, Billy..