Dvojica komikov a hudobných virtuózov – huslista Aleksey Igudesman a klavirista Hyung-ki Joo, sa už 25. júna predstaví na ôsmom ročníku festivalu Viva Musica! v Bratislave. V rozhovore pre Hudba.sk potvrdili, že ich zmysel pre humor nepozná hranice a že sa možno v dohľadnej dobe dočkáme skladieb Justina Biebera v klasickom prevedení.
Igudesman: Napadá ma jediné – ako by asi vyzerala Mozartova hudba, keby si ju na mušku zobrali chlapíci z Monty Python. V podstate je to to, čo robíme aj my – na klasickú hudbu sa pozeráme z úplne iného uhla pohľadu. Obaja sme pritom veľmi vášniví muzikanti, ktorí boli vychovaní klasickou školou. Spojenie humoru a hudby nás však fascinovalo odjakživa a vždy sme túžili po umeleckom projekte, ktorý by tieto dva aspekty spojil. Povedzme si otvorene – koncerty klasickej hudby, ktoré sa konajú v súčasnosti, vyzerajú ako pohreby. Takýto koncert by mal byť oslavou a niečím, čo prinesie radosť a prípadne aj úsmev na tvár ľudí, čo sedia v hľadisku. A o tom je aj naša šou A Little Nightmare Music.
Hrali ste v mnohých krajinách – reagujú jednotlivé publiká inak na rovnaké žarty?
Joo: Áno, aj nie. V niektorých krajinách sa ľudia smejú hlasnejšie a viac dávajú najavo to, že si to užívajú. Inde zas človek vidí ako sa uškŕňajú, ale nikto sa nahlas nezasmeje.
Igudesman: Stáva sa, že aj ľudia v jednom publiku reagujú úplne inak. To však možno prisúdiť tomu, že na naše koncerty chodia všetky vekové kategórie a mnohokrát i ľudia, ktorí klasickú hudbu vôbec nepočúvajú. Raz človek počuje hlboký smiech postaršieho lekára niekde v zadnom rade a inokedy pubertálny chichot mladučkých dievčat vpredu. Snažíme sa, aby si každý našiel niečo. Nehovoríme pritom iba o nejakých prvoplánových žartíkoch – dávame veľký priestor aj situačnému humoru a dvojzmyselnosti.
Joo: Nikdy sa nám ale nestalo, že by sme sa dočkali chladného prijatia. Za tie roky, čo sa tomu venujeme, sme si vytvorili dosť veľkú základňu fanúšikov, ktorí sú za nami ochotní cestovať aj desať hodín...
Myšlienka "hardcore" fanúšikov klasickej hudby znie zaujímavo...
Joo: Naši fanúšikovia nemusia klasickú hudbu ani poznať. Sú to ľudia, ktorí milujú hudbu a zábavu – nepodmieňujeme účasť na vystúpeniach nejakým krátkym kvízom. I keď, to by nemuselo byť až tak od veci... (smiech)
Igudesman: Dôležité však je, že títo ľudia nie sú iba lekári, právnici, ekonómovia a podobne. Len pred nedávnom sme si po vystúpení sadli na pohárik s partiou mladých ľudí, medzi ktorými bola čašníčka pracujúca v rýchlom občerstvení, automechanik, vládny úradník, scenárista a niekoľko nezamestnaných. Táto skupinka cestovala viac ako 300 kilometrov len kvôli nám. Pár z nich dokonca malo tetovania, piercingy a také veci. Úprimne – keby som človeka s takým zjavom stretol na ulici, prešiel by som na druhú stranu.
Joo: A to bol presne dôvod, prečo sme s nimi išli na pohárik. (smiech)
Igudesman & Joo - Rachmaninov had big hands
V minulosti ste viackrát zdôrazňovali, že si nerobíte zábavu z hudby, ale pomocou nej. Objavili sa za tie roky medzi klasickými hudobníkmi kritické hlasy?
Joo: Práve naopak – klasickí hudobníci sú tými, ktorí nás vždy podporovali najviac. Mnohokrát sa dokonca stáva, že nás pozvú na festivaly, ktoré sami organizujú.
Igudesman: Najlepšie je, že my sa ani nemusíme ponúkať. Párkrát sa nám dokonca stalo, že nás niektorí hudobníci prosili, aby s nami mohli hrať, čo mi príde už trochu absurdné. (smiech) Dôležité však je, že naše vystúpenia sa hojne využívajú aj pri výučbe na umeleckých školách, čo posúva našu prácu na úplne inú úroveň.
Joo: Aby sme sa ale dostali späť ku kritike – klasickí hudobníci chápu to, ako vnímame hudbu a obdivujú nás za to, akým spôsobom ju prezentujeme verejnosti. Im chýba umelecká sloboda, ktorú my máme a to je dôvod, prečo nám tak fandia. Každý z nás je v hĺbke svojej duše dieťaťom a miluje zábavu. V podstate aj my sme iba profesionálnymi deťmi.
Jedným z dôvodov prečo ste začali s A Little Nightmare Music bol, podľa vašich slov, ultra-seriózny prístup niektorých hudobníkov. V čom?
Igudesman: Vždy ma fascinovala klasická hudba, no to, čo sa s ňou v súčasnosti deje, je absurdné. Ak sa normálny človek vyberie na koncert, musí prísť v obleku, v úplnej tichosti si sadne do zlatom zdobeného kresla, tvári sa veľmi vážne, vypočuje si hudbu a odíde domov. Rovnako to vyzerá aj na javisku – jednotliví hudobníci prídu oblečení ako tučniaky, uklonia sa, odohrajú si svoje party a odoberú sa do šatne. Žiadna vášeň, nič. Klasická hudba je plná vášne, drámy, lásky, napätia – má to všetko v sebe, ale oni akoby to nevideli alebo necítili. Ak by ste si prečítali o tom, ako vyzerali koncerty klasickej hudby v minulosti, boli by ste šokovaní. Koncerty sa odohrávali v malých uzavretých salónikoch a hudobníci boli veľmi priateľskí, srdeční a dávali do predstavenia celé svoje srdce. Občas dokonca rozprávali vtipy alebo si vymenili nástroje. To boli momenty, ktoré odľahčili ťaživú atmosféru vytvorenú dramatickou hudbou. V dvadsiatom storočí sa toto z nejakého dôvodu zmenilo a z koncertov klasickej hudby sa stali pohreby. Dalo by sa teda povedať, že spôsob akým vystupujeme, je retro.
Keď sme pri tých vtipoch. Určite poznáte nejaký hudobnícky...
Joo: Čo majú spoločné hudobný kritik a gynekológ? Obaja hľadajú problémy tam, kde iní hľadajú potešenie. (smiech)
Prvý apríl vo vašom podaní musí byť dosť zaujímavý...
Joo: To je asi jediný deň, kedy sme seriózni. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak možno to je ten najväčší vtip – Igudesman a Joo v serióznom vydaní.
Igudesman & Joo - I Will Survive
Stretli ste sa na škole Yehudi Menuhin School v Anglicku. Aký bol váš prvý dojem zo seba navzájom?
Joo: Prvý bol dobrý – zhoršilo sa to až časom, keď ma Aleksey začal mlátiť...
Igudesman: Nechápem, že sa mu to nepáčilo. (smiech) Kritické však boli iba prvé dva mesiace nášho vzťahu, potom sa všetko dalo doporiadku. Možno sa to bude zdať pritiahnuté za vlasy, ale naše kamarátstvo začalo tým, že mi doniesol klasickú anglickú dobrotu – rybu s hranolkami. Doteraz nechápem, ako je to možné, ale jedlo nás dokázalo uzmieriť natoľko, že sme sa pustili do spoločného projektu.
V jednom rozhovore ste spomínali, že vaša šou je plná chýb a je veľkou chybou sama o sebe. Čo však váš najväčší úspech?
Igudesman: Pravdepodobne to, že sme spolu vydržali už toľko rokov a to, že si stále zo seba vieme spraviť srandu. Samozrejme sme si za ten čas splnili hromadu našich snov, ako napríklad hranie v Carnegie Hall a podobne.
Joo: Taktiež to, že sme stáli na jednom pódiu s ľuďmi ako Billy Joel či Joshua Bell. Najhlavnejšie však je, že stále dokážeme byť kreatívni a užívať si to tak, ako na začiatku.
Spomenuli ste Billyho Joela a Joshua Bella – objavia sa nejakí špeciálni hostia aj na vašom vystúpení v Bratislave?
Joo: Človek nikdy nevie. Hovorím to preto, lebo mnohokrát si pozývame hostí bez toho, aby o tom ten druhý vedel. Počas nášho koncertu v Izraeli sa na pódiu objavil jeho brat. Aby som to uviedol na pravú mieru – jeho brat žije v San Franciscu! Takže tento intrigán kúpil svojmu bratovi letenku z Ameriky do Izraelu iba kvôli tomu, aby ma šokoval. Ľudia v obecenstve si pravdepodobne mysleli, že je to dohodnuté, ale mňa to naozaj úplne vyviedlo z miery.
Igudesman: Na inom koncerte zas Joo dohodol nejakých chlapíkov v kimonách, ktorí tam začali predvádzať bojové umenia. Takže preto naozaj nevieme, či sa v Bratislave niekto objaví alebo nie. Možno si na pódium pozveme niekoho z publika, uvidíme...
Má váš zmysel pre humor nejaké hranice?
Igudesman: Fekálny humor.
Joo: Presne, fekálny humor. Ale musíme sa priznať, že by sme raz chceli spraviť polnočný koncert, ktorý bude prístupný iba ľuďom nad osemnásť rokov. Určite tam však nebude nahota ani nič podobného – nechceme z toho spraviť prírodopisný dokument o živote hudobníkov v pralese.
Keď teda neexistujú hranice – čo spracovať niektorú z piesní Justina Biebera v klasickom prevedení?
Joo: To by sa možno hodilo do tej pripravovanej polnočnej šou... Málokto však vie, že Bieberov praprapraprastrýko Heinrich Bieber bol vynikajúcim skladateľom klasickej hudby, ktorý nás v mnohom inšpiroval. Preto by sme i týmto spôsobom chceli vzdať hold hudobnému dedičstvu, ktoré nám zanechala rodina Bieberovcov.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Igudesmanandjoo.com
Súvisiaci interpreti: Igudesman & Joo
