Kapela Vojdi má nový album, ktorým by to mohla všetko pohnojiť, avšak to sa nestalo, napriek tomu, že tento kúsok významne zúrodnil pole slovenskej hudby. Kompozičná, žánrová a zvuková rôznorodosť, prepracované aranže či všadeprítomný humor, to sú atribúty tejto šialenej zmesi, ktorá snáď aj u vás padne na úrodnú pôdu a na nekonečný úžitok.

Vydanie albumu Kompost bola skvelá príležitosť osloviť gitaristu Vojdi Mareka Buranovského, aby nám povedal zopár inšpiratívnych a povzbudzujúcich slov či myšlienok.

Ahoj Marek, aký je tvoj vzťah k rozhovorom? Chce sa ti vôbec so mnou baviť?

Čau Renat! Je to čistá paráda. Zakaždým zistím, že neviem svoje myšlienky formulovať tak, ako by som chcel. Aj napriek tomu, že viem, že to nikto čítať nebude, cítim zodpovednosť za svoje mudrovanie, takže to beriem ako výzvu! No, už sa neviem dočkať ďalšej otázky, poď!

Chcem sa samozrejme opýtať na nový album Vojdi. Splnil tvoje očakávania?

Nemal som konkrétne očakávania, skôr sme to len nejak intuitívne pozliepali a vznikol kompost. Najväčšiu obavu mi robila rôznorodosť skladieb, ako to bude fungovať v celku. Zopár ľudí už aj poukázalo presne na toto, že je to komplexné, pestré, no zároveň to funguje pokope. Kabal pekne podotkol, že to je komplexné, no zároveň nie moc "over-indulging". Nech to už ďalej hodnotí diváctvo, my sme robili, čo sa dalo, a s výsledkom sme zmierení a spokojní.

Najprv musíš milovať granadír, aby si mohol milovať samého seba

Je rozdiel medzi Vojdami v štúdiu na nahrávke a počas koncertu? V čom sa líši výsledok vašej štúdiovej práce a živého vystúpenia?

Áno, sú to odlišné svety. Na nahrávkach sme sterilnejší, pestrejší, ale aj presnejší a toto nechceme prenášať na pódiá a ani by sme to technicky nezvládli. Počas koncertov skôr reagujeme na kontext, v ktorom sa nachádzame, a prispôsobujeme tomu aj hru. Niekedy hráme celý set rýchlejšie, niektoré časti predlžujeme, alebo si pred koncertom povieme, že niečo zahráme inak. Je to celé organickejšie a živelnejšie. Častokrát vieme prekvapiť aj samých seba. Toto je zatiaľ spôsob, akým fungujeme.

Vy hráte v podstate inštrumentálnu hudbu, s výnimkou sloganovitých popevkov. Myslíš, že takáto hudba môže byť aj nositeľom niečoho, čo by si vedel nazvať "message"? Akoby si popísal vzťah formy a obsahu v tom, čo robíte? A vlastne moment… Čo tie popevky a texty? Ako vznikajú, resp. čo znamenajú? Prečo vlastne granadír?

Myslím, že aj človek, ktorý si tento album vypočuje pri vysávaní bytu, alebo kľudne aj popri rýľovaní poľa na masívnom a hlučnom traktore, povie, že toto nie je inštrumentálna hudba s výnimkou sloganovitých popevkov. Nie je to spev, ako má na albume Andrea Bocelli, ale myslím, že z veľkej časti sú na albume skladby, kde sa objavuje legit spev. A vlastne, čo je legit spev? Veď normálne spievame špivanky.

Áno, "message" je jednoznačný – Najprv musíš milovať granadír, aby si mohol milovať samého seba. Tie inšpirácie sú rôzne, ale v poradí je textovanie na druhej priečke, v tesnom závese za hudbou. Asi by som nekomentoval každú skladbu samostatne, ale jednoznačne najväčší vplyv mala naša návšteva reštaurácie Skopski Merak v macedónskom hlavnom meste. Bola pri tom aj Eva Sajanová a mala bezkonkurenčne najlepšie jedlo, fazuľu plávajúcu v oleji.

Fazuľu plávajúcu v oleji som ešte nemal, ale pripomenulo mi to jedno orientálne jedlo, kde v oleji pláva bôb. Treba povedať, že v kvalitnom olivovom oleji, ktorého cena v dnešných dňoch rastie. Aké je tvoje obľúbené jedlo?

Nemám konkrétne obľúbené jedlo, ale počas bežných dní preferujem ázijskú kuchyňu. Je ľahšia, pestrejšia a hlavne po nej nezaspím a môžem zarábať lóve.

Ako hudobník s určitou umeleckou integritou, vadilo by ti zarábať lóve napríklad aj robením hudby na zákazku? Kde sú v tomto tvoje hranice a čo by si fakt že nevzal?

Nevadilo. Práveže by som sa k tomu veľmi rád dostal. Mal som tú česť robiť zvukovú post-produkciu pre jeden seriál na Markíze a tá úroveň je tak nízko, že som si v tom postprocese musel naozaj rozmyslieť, na čom sa budem zdržiavať, aby sa to finančne oplatilo. Vo svete celovečerných filmov sa takáto minutáž rieši aj 14 dní a na tomto bol zvuk hotový do troch dní aj s pripomienkami od režisérov.

Podobne si to predstavujem aj pri hudbe, že by si mal čo najrýchlejšie poskytnúť čo najvhodnejšie riešenia. Páči sa mi na tom to, ako sa musíš rýchlo rozhodnúť a keď to všetci schvália, postupuje to ďalej a neriešiš to už viac. Zároveň je na tvojej šikovnosti, či tam vieš vniesť ďalšiu líniu pre náročnejšieho diváka. Kde sú moje naozajstné hranice by som asi zistil pri konkrétnej situácii. Dám ti vedieť, keď ma zavolá zahrať Smer na MDŽ do Sabinova. By som bol zvedavý, kde má hranice Maťo Ďurinda.

Si rocker? Mám teraz na mysli skôr niečo iné. A to tvoj vzťah k elektronickej produkcii.

Keď v tom legendárnom videu hovorí Ďurinda "ahojte rokeri", tak mu v duchu zo slušnosti odzdravím. Keby som chcel byť autentický rocker, mala by mi doma na vešiaku visieť koženka a to sa ešte nekoná.

K elektronickej produkcii by som sa veľmi rád dostal a spolu s Tomášom Bateškom aj niečo chystáme, no zatiaľ len v predstavách. Už sme si bookli koncert v T3, ale ešte nemáme názov a skladby. Asi bookneme rovno aj dátum, nech máme motiváciu. Žumpur a Slopak sú zatiaľ názvy, ktoré sa nám páčia.

Čo tieto slová znamenajú? To je dáka šariština? Keďže som celkom súťaživý, no napriek tomu večne porazený, tipnem si, že hnusák a ožran… Je to tak?

Žumpur je zmes enzýmov a baktérií určených k skvapalneniu a degradácii organickej hmoty – tuhej hmoty v septikoch a žumpách. Slopak bola nejaká pálenka, čo som zahliadol v regáloch Lidlu. Pravdepodobne to bude balkánsky výraz... Pálenka a žumpa. To je ako opak Ženy víno funk. Len by to nesponzoroval Bubo travel, ale Žumpur a Slopak. Ale kľudne by to mohol byť aj hnusák a ožran, ako vravíš, to by sedelo na mňa a Tomáša, alebo možno iba na mňa. Bolo by to podobné ako napr. God & Eve, my by sme boli Žumpur & Slopak.

Celkom si ma rozosmial a to je počas tohto tropického dňa naozaj zvláštnosť. Čo vie rozosmiať teba?

Larry David a Ľubo Petruška.

Jedna z vecí na albume sa volá "Čo máš nové?". Tak sa teda pýtam, čo máš nové?

Tak začnem tretrami, potom si zaobstarám budík, ktorý je na prvom mieste dôležitostí, a až potom spomínané tretry a plutvy. Určite každému by som odporučil tieto tri veci. Prosím, opýtaj sa ma, ktoré tri veci by som si zobral na opustený ostrov.

Nedbám, ale počítam, že sú to tretry, budík a plutvy. Oprav ma, ak to tak nie je!

Ako si vedel? Je to tak! A ty? Akú platňu by si si zobral na opustený ostrov?

Ak by tam bol gramofón, tak asi žiadnu, ale teda všimol som si v poslednom čase, že si prepadol športu. Trvá to už dlhšie? Súvisí to u teba nejako s hudbou alebo povedzme hudobníckym party životom a jeho kompenzáciou?

Bože chráň, aby som niečomu prepadol… Športoval som takmer nepretržite celú základnú a strednú školu, takže ničomu neprepadávam, ale skôr spomínam. Moje telo si pamätá, že som sa polovicu života aktívne hýbal, len niekedy to trochu trvá, kým sa úplne rozpamätá. Najprv bol šport, až potom ženy, víno, funk a dovolenky cez Bubo travel. Od vysokej školy sa to snažím kombinovať, aby som si to pivko zaslúžil. Momentálne pozerám namiesto gitár na karbónové kolesá, ktoré si aj tak nekúpim, lebo je to totálny nezmysel. Tretry sú dôležitejšie ako karbónové kolesá. A prisahám, že som ten festival spomenul už poslednýkrát… Ale čo mám robiť, keď sa na neho toľko vypytuješ?

Chcel by si si zahrať na festivale Ženy víno funk? A čo v tebe evokuje táto zázračná trojica slov?

Určite áno, ideálne na najväčšom výpeku o 12:15 na Bubo stage. A predtým ešte o 6:00 v Teleráne. Ja by som rád vedel, čo tým názvom chceli povedať. Myslíš, že je to provokácia? Alebo nadsádzka?

Hm… Na otázky som tu ja, ale keď sa už pýtaš a konečne sa ma niekto niečo vôbec pýta, tak si myslím, že touto parafrázou na Smrekovo "ženy víno spev" výrazne objektifikujú ženy. Nedivil by som sa, keby tam mali zdarma vstupné. Ale takú my tu máme kultúru. Tým nijako nespochybňujem dobovú dôležitosť Jána Smreka v slovenskej mainstreamovej poézii. Vivat!

No… Marek, máš nejaký top film, ktorý by som si mal dnes pozrieť?

Pozri si film Fargo od bratov Coenovcov.

To je veľmi dobrý film, uznávam a pokojne si ho pozriem znova. Ďalšia vec, ktorú by si mohol odporučiť aj čitateľom tohto rozhovoru je, akú hudbu v poslednej dobe najviac počúvaš?

V tomto sa momentálne trochu trápim, takže budem rád, ak mi čitatelia pošlú niečo zaujímavé na mail: marek.buro@gmail.com. Z mojej strany by to bol napríklad Brandon Seabrook a jeho album Brutalovechamp. Alebo aj jeho trio Seabrook Power Plant.

Máš nejaké obľúbené vtipné video z Youtube?

Áno, volá sa "David Lynch on Cooking Quinoa".

A napokon mi povedz, kde čerpáš tvorivú energiu?

Dobrá otázka, lebo ak by som vedel, kde ju čerpám, bol by som tam nastúpený ako prvý! Naozaj by som chcel poznať tú fintu, ako sa nabiť, tvoriť a dokončiť. Myslím, že aj šport pomáha, ako aj pivko s kamarátmi alebo inšpiratívny koncert. A dobre funguje aj uznanie od niekoho, koho obdivuješ.

Čo by mala podľa teba hudba obsahovať, aby si o nej povedal, že je dobrá?

11/8 rytmus, minimálne 220 BPM a všade masívne skreslenie. Neviem, asi je to len o tom pocite. Väčšinou hudba, ktorú počúvam, neobsahuje post-punk a shoegaze, takže som na showcase festivaloch skončil. Snažím sa to vnímanie stále posúvať a otvárať sa niečomu novému. Je dôležité vidieť dokonalosť v nedokonalosti. V hudbe mám rád tie znamienka krásy, ktoré sa objavia raz za čas, ideálne raz. Dokonalým príkladom je skladba Into the Night od Julee Cruise v čase 3:28, čo sa to tam udialo? Je to dokonalé, nepochybujem o tom ani sekundu.

Album Kompost od Vojdi nájdete na všetkých streamovacích službách a môžete ho aj podporiť kúpou na Bandcampe.

Autor: Renat Khallo

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.